Historik prezradí, ako vznikali hrady v Uhorsku
Ako informovala PR manažérka banskobystrického Stredoslovenského múzea Dana Kurtíková, túto tému priblíži historik Pavol Maliniak z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v stredu 28. februára o 17.00 hod. v Thurzovom dome v meste pod Urpínom.
Pôvod hradov siaha do včasného stredoveku, keď sa v Európe šírili spolu s politickou mocou z centier na periférie. Časť hradov sa vyvinula organicky zo starších opevnených sídiel, dnes nazývaných hradiskami. Označenie hrad vyjadrujúce ohradený, hradbou opevnený priestor je aj dodnes zrozumiteľné. Historik objasní, kto mohol hrad postaviť a kde mohol stáť.
„V povedomí širšej verejnosti sú menej známe povolenia na výstavbu hradov vydávané kráľmi aj na území Uhorska. Vo viacerých prípadoch presne určujú založenie nového hradu alebo iného opevnenia. V súčasnosti je známych viac ako 100 takýchto stavebných povolení. V neskorom stredoveku sa králi v povoleniach zámerne vyhýbali pojmu hrad, ale nahradzovali ho inými výrazmi,“ popisuje historik, čomu sa bude v prednáške venovať.
Nárast budovania hradov v réžii šľachty po tatárskom vpáde postupne viedol k ich nekontrolovateľnej výstavbe, ktorá bola jedným z prejavov feudálnej anarchie. Uhorský kráľ Ondrej III. preto v dekréte z roku 1298 nariadil bezodkladne zbúrať opevnenia alebo hrádky nedávno postavené bez súhlasu kráľa.
„Kráľ a palatín počas svojich ciest po kráľovstve mohli tieto opevnenia zabrať podľa kráľovského práva bez vykúpenia alebo výmeny. Ak však patrili niekomu inému, mali byť vrátené právoplatným majiteľom. Sú to zaujímavé pohľady na túto časť dejín, veľmi rád návštevníkom odpoviem aj na konkrétnejšie otázky,“ doplnil Maliniak.
(SITA)