Preskočiť na obsah
  |  

„Bezpečnostná rada OSN by mala povedať, že stačilo,“ naliehal palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr na odsúdenie incidentu

„Bezpečnostná rada OSN by mala povedať, že stačilo,“ naliehal palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr na odsúdenie incidentu s potravinovou pomocou v Gaze, pri ktorom zahynulo 114 ľudí.

„Tento hrozný masaker vypovedá o fakte, že pokiaľ bude Bezpečnostná rada OSN paralyzovaná a budú uvaľované vetá, bude to stáť Palestínčanov ich životy,“ dodal Mansúr.

Spojené štáty, ktoré sú spojencom Izraela, sú stálym členom BR OSN a majú právo veta, ktoré zatiaľ použili trikrát, aby rade zabránili žiadať okamžité prímerie v Pásme Gazy.

Mansúr uviedol, že sa vo štvrtok stretol s americkou veľvyslankyňou pri OSN Lindou Thomasovou-Greenfieldovou. „Žiadal som ju, že Bezpečnostná rada OSN musí vyprodukovať produkt odsudzujúci toto zabíjanie a ísť po tých, ktorí sú za tento masaker zodpovední,“ povedal Mansúr. Zároveň poukázal na potrebu prijatia prímeria.

(afp, tasr)

  |  

Významná švédska firma z IT sektora by mohla priniesť do Košíc desiatky pracovných miest

KOŠICE – Primátor mesta Košice Jaroslav Polaček spoločne s námestníkom Marcelom Gibódom a riaditeľom organizácie Business Košice Martinom Mudrákom privítali v stredu v Historickej radnici zástupcov švédskej technologickej spoločnosti Nexer Group, ktorá uvažuje o rozšírení svojho pôsobenia aj do metropoly východu.

Nexer Group je globálna technologická spoločnosť so silnými koreňmi vo švédskom dedičstve podnikania a inovácií. Špecializuje sa na IT služby vo všetkých oblastiach digitalizácie – od pokročilej analytiky a vývoja systémov cez automatizáciu a umelú inteligenciu.

Má 2 800 odborníkov v 15 krajinách a z 80 percent ich vlastní Danir Group, súkromná švédska spoločnosť s 12-tisíc zamestnancami v 18 krajinách.

Ich príchod do Košíc súvisi s výstavbou švédskej automobilky Volvo v obci Valaliky. Ako nový investor v oblasti informačných technológií by mohli do Košíc priniesť desiatky nových pracovných miest.

Vedenie mesta diskutovalo s generálnym riaditeľom Larsom Kryom a viceprezidentom Martinom Hanssonom o plánoch spoločnosti a možnostiach budúcej vzájomnej spolupráce. Zástupcovia spoločnosti vyzdvihli potenciál Košíc a v prípade príchodu do metropoly východu sa chcú aktívne podieľať na rozvoji mesta Košice.

Príchod a integráciu spoločnosti Nexer Group do miestneho podnikateľského ekosystému by do budúcnosti uľahčila aj novovzniknutá mestská nezisková organizácia Business Košice.

Košický Štandard oslovil kvôli investícii Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), ktorá v zastúpení Simony Čerešníkovej uviedla takéto stanovisko: „Agentúra SARIO sa nevyjadruje ku konkrétnym neuzavretým projektom. Projekty môžu byť v rôznom štádiu rozpracovania, niektorí investori už mohli rozhodnutie o lokalizácii prijať, iní nie. Z tohto dôvodu agentúra SARIO nezverejňuje podrobnosti o projektoch, až do času, kým investor nezačne podnikať konkrétne kroky smerujúce k úspešnému etablovaniu sa na Slovensku."

Foto: Miroslav Vacula

Foto: FB Košice – Mesto Košice
Foto: FB Košice – Mesto Košice
Foto: FB Košice – Mesto Košice
  |  

V bojnickej zoo sa tešia z raritného prekvapenia. Samica v pokročilom veku porodila zdravé mláďa

BOJNICE – Pred niekoľkými dňami čakalo na ošetrovateľky v pavilóne primátov príjemné prekvapenie. K skupine gueréz pláštikových pribudlo v polovici februára mláďa.

Prekvapenie bolo o to väčšie, že malého samčeka porodila samica, ktorá má už 27 rokov. V prírode sa pritom dožívajú približne 24 rokov. „Je to taká rarita, že ešte stále nám rodí zdravé mláďatká. Tešíme sa z toho,“ povedala ošetrovateľka Monika Freňáková.

Zaujímavosťou je, že mláďatá guerézy pláštikovej sa rodia snehobiele. Dôvod tohto sfarbenia je pravdepodobne v ľahšej rozoznateľnosti v skupine či v korunách stromov. Zrejme tiež pomáha stimulovať správanie „spolurodičovstva“, keď sa o mláďa stará viacero rodinných príslušníkov. 

„V takom treťom mesiaci sa začne prefarbovať už do čiernobiela a začína im rásť plášť, ktorý majú aj dospelé jedince,“ uviedla hovorkyňa Národnej zoologickej záhrady Bojnice Andrea Klasová.

V minulosti boli guerézy lovené pre svoju krásnu srsť. Veľké množstvo koží sa v 70. rokoch minulého storočia predávalo turistom napríklad v Keni či Etiópii. V súčasnosti sa lovia napríklad kvôli mäsu.

Ohrozuje ich aj strata prirodzeného prostredia. Predpokladá sa, že populácia voľne žijúcich gueréz pláštikových klesá.

Zdroj: ZOO Bojnice

Gueréza pláštiková s mláďaťom. Zdroj: Nzoo Bojnice
  |  

Stretnutie ministrov financií štátov skupiny G20 sa skončilo bez spoločného vyhlásenia

Stretnutie ministrov financií štátov skupiny G20 sa skončilo bez spoločného vyhlásenia. Dôvodom sú nezhody predstaviteľov členských štátov, ktoré súvisia s prebiehajúcimi geopolitickými konfliktmi.

„Nie je možné (dosiahnuť) konečné vyhlásenie,“ uviedol brazílsky minister financií Fernando Haddad na tlačovej konferencii v Sao Paule na konci dvojdenného stretnutia. Brazília vystupovala ako hostiteľská krajina.

Bezvýchodisková situácia vznikla „ako zvyčajne pre prebiehajúce konflikty“, dodal Haddad. Nespomenul pritom priamo inváziu Ruska na Ukrajinu alebo prebiehajúcu vojnu medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy.

Brazília podľa Haddada dúfala, že o citlivých geopolitických záležitostiach sa bude rokovať výlučne na stretnutí ministrov zahraničných vecí G20, ktoré sa konalo minulý týždeň v brazílskom Rio de Janeiro. Aj toto stretnutie však zatienili nezhody a na jeho konci sa nepodarilo prijať spoločné vyhlásenie.

Haddad zároveň uviedol, že skupina, ktorá reprezentuje 80 percent svetovej ekonomiky, bola jednotná pri ekonomických záležitostiach. No keďže sa ani minulý týždeň v Riu de Janeiro nedosiahlo spoločné vyhlásenie, skončilo to „narušením zhody“ na stretnutí, o ktorom Brazília dúfala, že sa bude zaoberať len ekonomikou, dodal Haddad.

Nemecký minister financií Christian Lindner už skôr avizoval, že bude trvať na tom, aby sa konečné vyhlásenie vyjadrovalo aj k vojne na Ukrajine. Podľa Lindnera nemôže G20 fungovať ako obvykle, keď je na Ukrajine a v Pásme Gazy vojna.

„Sme proti vyhýbaniu sa týmto záležitostiam. Aj keď sme centrálni bankári a ministri financií, reprezentujeme hodnoty našich krajín a musíme brániť medzinárodný poriadok založený na pravidlách,“ uviedol Lindner.

Vojna na Ukrajine rozdelila skupinu G20. Západné štáty ju odsudzujú a poskytujú Ukrajine vojenskú a finančnú pomoc. Súčasťou G20 je však aj Rusko, ktoré získalo podporu od Brazílie, Číny či Indie.

Skupinu G20 okrem toho rozdeľuje i vojna v Gaze. Spojené štáty a ich západní spojenci sa totiž zdráhajú odsúdiť Izrael, pričom ostatní členovia G20 sú stále kritickejší voči tamojšej humanitárnej kríze.

(afp, tasr)

  |  

Kongres USA schválil dočasné opatrenie financovania federálnych úradov

Kongres USA schválil dočasné opatrenie financovania federálnych úradov. Znova tak oddialili zastavenie fungovania vládnych agentúr – takzvaný shutdown –, ktorý mal nastať v sobotu.

Dočasný rozpočet schválila ako prvá Snemovňa reprezentantov vo štvrtok, za tento dočasný zákon hlasovalo 320 kongresmanov, 99 bolo proti – z toho 97 boli republikáni.

Následne v Senáte hlasovalo 77 senátorov za, 13 proti. Dočasné opatrenie tak predložia na podpis prezidentovi Joeovi Bidenovi.

Ide už o štvrté dočasné opatrenie schválené v posledných mesiacoch, pričom mnohí zákonodarcovia vrátane predsedu dolnej komory Mikea Johnsona očakávajú, že bude posledným v tomto fiškálnom roku, ktorý sa v Spojených štátov začal 1. októbra.

Opatrenie zaistí fungovanie niektorých federálnych inštitúcií a programov do 8. marca a zvyšných do 22. marca.

Ani päť mesiacov po začiatku fiškálneho roka Kongres neschválil 12 rozpočtových návrhov, ktoré tvoria federálny rozpočet. Dočasným opatrením Kongres predĺžil termín na schválenie prvých šiestich rozpočtových návrhov do 8. marca a zvyšných šiestich do 22. marca. Na konci tohto procesu by mal Kongres schváliť rozpočtové návrhy v celkovej výške presahujúcej 1,6 trilióna dolárov. Na tejto sume sa lídri Kongresu dohodli v januári.

(ap, afp, tasr)

  |  

Vo veku 84 rokov zomrel bývalý kanadský premiér Brian Mulroney

Vo veku 84 rokov zomrel bývalý kanadský premiér Brian Mulroney. „S veľkým zármutkom oznamujeme úmrtie môjho otca Briana Mulroneyho, 18. kanadského premiéra. Zomrel v pokoji obklopený rodinou,“ uviedla jeho dcéra Caroline Mulroneyová na sociálnej sieti X.

Vlani v lete jeho rodina informovala o zlepšení jeho zdravotného stavu po operácii srdca. Tá nasledovala po liečbe rakoviny prostaty začiatkom roka 2023.

Mulroney sa narodil 20. marca 1939 v Quebecu a bol posledným kanadským lídrom v období studenej vojny. Ako líder Progresívno-konzervatívnej strany (v súčasnosti Konzervatívna strana Kanady) bol zvolený do funkcie premiéra v roku 1984. Jeho vláda bola znovuzvolená v roku 1988 a premiérom tak bol takmer desať rokov do roku 1993.

„Brian Mulroney miloval Kanadu. Som otrasený správami o jeho smrti,“ reagoval kanadský premiér Justin Trudeau. „Pri tom, ako žialime nad jeho smrťou,... poďme oceniť úlohu pána Mulroneyho pri budovaní modernej, dynamickej a prosperujúcej krajiny, ktorú dnes poznáme.“

Mulroney vystupoval proti aparteidu v Juhoafrickej republike a pomohol zaistiť dôležitú dohodu o kyslých dažďoch so Spojenými štátmi. V čase, keď bol premiérom, však tiež zaviedol spotrebnú daň, ktorú mnohí Kanaďania dodnes kritizujú. Neuspel ani so snahami o zmenu ústavy, ktoré súviseli predovšetkým so snahami Quebecu o získanie špeciálneho postavenia. To viedlo napokon po jeho odchode z funkcie v Quebecu k referendu o nezávislosti, v ktorom však quebeckí separatisti neuspeli.

Mulroney hovoril plynulo po anglicky i po francúzsky, teda oboma kanadskými úradnými jazykmi.

(ap, afp, tasr)