Bývalý hádzanár zo športového klanu žije v niekdajšom mlyne „Made in Slovakia“

„Začali sme s tým pred desiatimi rokmi, pri príležitosti 100. narodenín nášho otca. A tohto roku to bude po prvý raz, čo nebudeme zo súrodencov kompletní. Naši rodičia mali deväť detí (päť dcér a štyroch synov), ale už sme len ôsmi, lebo Tono sa na nás pozerá z neba,“ pokračoval pre Žilinský Štandard J. Gőrőg.

[link url =https://standard.sk/584712/pravdivy-teda-netolerantny]

Kým Anton sa v minulosti úspešne venoval futbalu, Jozef inklinoval k hádzanej, v ktorej sa prepracoval do československej reprezentácie. V drese Martina si v roku 1978 zahral štvrťfinále Pohára víťazov pohárov proti Nišu z vtedajšej Juhoslávie.

V neskoršom veku sa stal trojnásobným majstrom Európy veteránov. No aj ostatní súrodenci aktívne športovali. Napríklad Pavol bol tiež výborným hádzanárom Martina.

Jozef si vtedy, ale aj dnes nevie predstaviť, že by žil niekde inde. Na Slovensko nedá dopustiť. A výzdoba jeho chalupy to len potvrdzuje.

[link url =https://standard.sk/582697/narodne-plavecke-centrum-sa-priblizilo-k-realizacii-poslanci-rokovali-aj-o-odkupeni-starej-sportovej-haly-s-pozemkami]

„Patrím k veľkým fanúšikom Slovenska. Vždy som mal rád našu čarokrásnu a úžasnú krajinu. Som hrdý na to, že som Slovák. V roku 1969, keď som bol s hádzanou v Nemecku, ma lanárili, aby som emigroval na západ. Túto ponuku som musel odmietnuť vtedy, ako aj neskôr, keď mi na turnaji v Poľsku predostreli ďalší lákavý angažmán v Škandinávii. Nemohol som emigrovať a svojím odchodom ohroziť blízku rodinu. Mojou veľkou motiváciou bolo reprezentovať svoju vlasť, čo sa mi aj podarilo,“ dodal Gőrőg, ktorý je v Polerieke spokojný.