MARTIN – Športový klan Gőrőgovcov už nikdy nebude kompletný. Na rodinnú akciu na chalupe „Made in Slovakia“, kde sám žije 76-ročný bývalý reprezentant v hádzanej Jozef Gőrőg, už nikdy nepríde jeden z členov početnej športovej famílie.
Anton Gőrőg totiž 22. februára vo veku 67 rokov opustil tento svet, keď na turistike na martinskej ferrate dostal infarkt, čo sa mu stalo osudným.
„Stále tomu nemôžem uveriť. Keby mal nejaké choroby, alebo by sa na niečo sťažoval, ale absolútne nič nenasvedčovalo tomu, že takto náhle zomrie. Tona sme pred pár dňami pochovali na martinskom cintoríne. Na pohrebe bolo veľa ľudí, čo tiež o niečom svedčí,“ povedal pre Žilinský Štandard Jozef Gőrőg.
Podľa neho bol Anton obľúbený, priateľský a mal zmysel pre humor á la Milan Lasica. „On zvykol niekedy s úsmevom na perách hovoriť: ‚Vypite si, aby ste mali niečo v hlave.´ Mám na neho pekné spomienky. Koncom 70. rokov minulého storočia kúpil starý mlyn v turčianskej obci Polerieka, ktorý sme niekoľko rokov prerábali. Do tohto objektu som sa v roku 1997 nasťahoval a žijem tu dodnes,“ uviedol.
Práve v tejto drevenici, kde to hýri slovenskými farbami, sa všetci Gőrőgovci stretávajú raz ročne 23. augusta, teda v narodeninový deň svojho otca.
„Začali sme s tým pred desiatimi rokmi, pri príležitosti 100. narodenín nášho otca. A tohto roku to bude po prvý raz, čo nebudeme zo súrodencov kompletní. Naši rodičia mali deväť detí (päť dcér a štyroch synov), ale už sme len ôsmi, lebo Tono sa na nás pozerá z neba,“ pokračoval pre Žilinský Štandard J. Gőrőg.
Kým Anton sa v minulosti úspešne venoval futbalu, Jozef inklinoval k hádzanej, v ktorej sa prepracoval do československej reprezentácie. V drese Martina si v roku 1978 zahral štvrťfinále Pohára víťazov pohárov proti Nišu z vtedajšej Juhoslávie.
V neskoršom veku sa stal trojnásobným majstrom Európy veteránov. No aj ostatní súrodenci aktívne športovali. Napríklad Pavol bol tiež výborným hádzanárom Martina.
Jozef si vtedy, ale aj dnes nevie predstaviť, že by žil niekde inde. Na Slovensko nedá dopustiť. A výzdoba jeho chalupy to len potvrdzuje.
„Patrím k veľkým fanúšikom Slovenska. Vždy som mal rád našu čarokrásnu a úžasnú krajinu. Som hrdý na to, že som Slovák. V roku 1969, keď som bol s hádzanou v Nemecku, ma lanárili, aby som emigroval na západ. Túto ponuku som musel odmietnuť vtedy, ako aj neskôr, keď mi na turnaji v Poľsku predostreli ďalší lákavý angažmán v Škandinávii. Nemohol som emigrovať a svojím odchodom ohroziť blízku rodinu. Mojou veľkou motiváciou bolo reprezentovať svoju vlasť, čo sa mi aj podarilo,“ dodal Gőrőg, ktorý je v Polerieke spokojný.