Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americké lietadlá F-35 sa aktívne zapájajú do misií nad Ukrajinou

Americké lietadlá F-35 sa aktívne zapájajú do misií nad Ukrajinou s cieľom identifikovať polohu ruských protilietadlových systémov, tvrdí šéf singapurského rezortu obrany Ng Eng Hen.

Informácie získané pomocou týchto moderných bojových strojov sa následne distribuujú medzi členské krajiny Severoatlantickej aliancie.

Stíhačky F-35, opísané ako "rádioelektronický vysávač", sú vybavené pokročilou technológiou na zber spravodajských údajov. Napriek vysokým schopnostiam F-35 v niektorých prípadoch neboli ruské systémy odhalené, čo bolo spôsobené pasívnym režimom ich radarov.

Odborníci zároveň upozorňujú, že Ukrajina by nemala očakávať dodávky F-35 kvôli ich vysokej cene a pravdepodobnej neochote Američanov.

(unian)

Minúta  |  

Vyslanec USA: Konflikt na libanonsko-izraelskej hranici musí vyriešiť diplomacia

Vyslanec USA: Konflikt na libanonsko-izraelskej hranici musí vyriešiť diplomacia. Tvrdí, že je potrebné zabezpečiť trvácu bezpečnostnú dohodu medzi Libanonom a Izraelom.

Cezhraničné boje medzi Hizballáhom a izraelskou armádou prepukli po začiatku vojny v Pásme Gazy v októbri.

Amos Hochstein po stretnutí s predsedom libanonského parlamentu Nabíhom Barrím okrem iného povedal, že dočasné prímerie medzi Hizballáhom a Izraelom nestačí. Dodal, že bezpečnostné usporiadanie pozdĺž modrej línie, ktorú OSN vymedzila v roku 2000 po stiahnutí sa izraelských vojsk z južného Libanonu, "sa musí zmeniť, aby sa zaručila bezpečnosť všetkých".

Cieľom Hochsteinovej cesty je prispieť k zastaveniu násilia na izraelsko-libanonskej hranici. V Bejrúte sa má stretnúť aj s ďalšími vysokými predstaviteľmi krajiny vrátane premiéra Nadžíba Mikátího. Podľa Hochsteina diplomatické riešenie podporujú aj ďalšie štáty.

Zástupca šéfa Hizballáhu Naím Kássim v ten istý deň zopakoval, že hnutie zastaví svoje útoky na Izrael až po skončení izraelskej ofenzívy v Gaze. Izraelský minister obrany Joav Gallant zas vyhlásil, že izraelské akcie proti Hizballáhu nepoľavia ani v prípade vyhlásenia prímeria v Gaze.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Predaj antidepresív v Rusku trhá rekordy

Predaj antidepresív v Rusku trhá rekordy. V roku 2023 sa v krajine predalo rekordných 17 miliónov balení. Trend narastá od začiatku agresie proti Ukrajine.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi to predstavuje výrazný nárast, keďže v roku 2022 bol predaj na úrovni 15 miliónov balení, v roku 2021 to bolo 11 miliónov balení a v roku 2020 sa predalo 9,6 milióna balení.

Dopyt po antidepresívach, tabletách na spánok a liekoch proti úzkosti výrazne stúpol po ruskej invázii na Ukrajinu a od tej doby pokračuje v raste. Trend môže naznačovať rozširujúce sa problémy nielen s depresiou, ale aj s inými poruchami, ktoré sú liečené týmito liekmi, vrátane úzkostných porúch.

Podľa prieskumu Ruskej prezidentskej akadémie národného hospodárstva a verejnej správy cíti úzkosť pravidelne 60 percent Rusov, pričom 46,8 percenta hlási miernu úzkosť a 13,2 percenta ťažkú úzkosť.

Národné medicínske výskumné centrum pre psychiatriu a narkológiu zaznamenalo v roku 2023 nárast počtu žiadostí od občanov s neurotickými poruchami súvisiacimi so stresom. V porovnaní s rokom 2022 sa počet takýchto žiadostí zvýšil o 13,8 percenta a v porovnaní s rokom 2021 o 17,2 percenta.

(moscow times)

Minúta  |  

Premiérka Litvy, ktorá kandiduje na prezidenta nechtiac napodobnila Putinove heslo volebnej kampane

Premiérka Litvy, ktorá kandiduje na prezidenta, nechtiac napodobnila heslo volebnej kampane Vladimira Putina. Teraz ho musí zmeniť.

Litovská premiérka Ingrida Šimonytė, ktorá kandiduje na post hlavy štátu, pre svoju kampaň zvolila heslo pripomínajúce slogan ruského prezidenta Vladimira Putina z jeho prezidentskej kampane v roku 2018. Šimonytė použila heslo "Silný prezident, silná krajina", čo sa podľa kritikov podobá Putinovmu "Silný prezident, silné Rusko". 

Šimonytė sa v nedeľu voči obvineniam z napodobňovania šéfa Kremľa ohradila. Dodala, že "vo voľbách nevyhrávajú slogany, ale kandidáti".

Šéf jej kampane, Mindaugas Lingė, priznal, že výber hesla bol "neopatrný" a "pravdepodobne nevhodný". Sľúbil, že ho zmenia, pričom chybu pripísal "jednoduchej ľudskej nepozornosti".

Prezidentské voľby v Litve sú naplánované na 12. mája. Podľa nedávnych prieskumov vedie súčasná hlava štátu Gitanas Nausėda, pričom Šimonytė je na treťom mieste.

(politico)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: Slovensko chce byť stabilným partnerom EÚ aj v boji proti drogám

Šutaj Eštok: Slovensko chce byť stabilným partnerom EÚ aj v boji proti drogám. Dodal, že na Slovensko, ktoré nemá prístup k moru, zatiaľ nie sú z tohto hľadiska kladené žiadne špecifické povinnosti či požiadavky.

Belgický federálny minister spravodlivosti Paul Van Tigchelt ešte začiatkom januára potvrdil, že jeho krajina má záujem, aby sa k rodiacej sa Aliancii európskych prístavov, ktorá má spoločne bojovať proti "narkoterorizmu", pridali aj krajiny ako Slovensko, ktoré nemajú prístup k moru.

"Tá téma je otvorená, ale keďže ide primárne o krajiny, ktoré majú prístup k moru, Slovensko je v rámci tejto spolupráce limitované," opísal situáciu minister.

Zdôraznil však, že ministerské debaty sa týkali nelegálneho obchodovania s drogami aj pri riešení migračných otázok, lebo je známe, že pašeráci ľudí neprevážajú cez hranice nezákonne len utečencov, ale aj drogy a iný zakázaný tovar.

"Je to téma, ktorá je zaujímavá pre Európsku úniu, záujem o jej riešenie tiež, a my ako Slovensko budeme robiť všetko, čo budeme môcť, aby sme boli stabilným a riadnym partnerom aj v boji proti drogovej trestnej činnosti," vysvetlil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Dodal, že na Slovensko, ktoré nemá prístup k moru, zatiaľ nie sú z tohto hľadiska kladené žiadne špecifické povinnosti či požiadavky.

"Samozrejme, je tam nejaký štandardný balík opatrení, ktorý my budeme časom prijímať," odkázal minister.

(tasr)

Minúta  |  

Potrat ako ústavné právo. Francúzi prijali legislatívu, ktorá vo svete nemá obdobu

Francúzski zákonodarcovia v historickom hlasovaní v pondelok schválili návrh zákona, ktorý do ústavy zakotví právo žien na interrupciu.

Na spoločnom zasadnutí oboch komôr francúzskeho parlamentu - Národného zhromaždenia a Senátu - na zámku vo Versailles zahlasovalo za návrh 780 zákonodarcov a 72 sa vyslovilo proti. S prehľadom tak prekonali potrebnú trojpätinovú nadpolovičnú väčšinu na jeho schválenie. Podľa médií zákonodarcovia venovali tomuto výsledku hlasovania dlhý potlesk v stoji.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tento krok privítal s tým, že ide o "francúzsku hrdosť", ktorá vyslala "univerzálne posolstvo". Na Medzinárodný deň žien 8. marca je tiež podľa neho naplánovaná špeciálna verejná ceremónia.

Eiffelova veža bola po prijatí zmeny osvetlená na oslavu so sloganom "Moje telo, moja voľba". "Posielame odkaz všetkým ženám: vaše telo patrí vám a nikto nemôže rozhodovať za vás," uviedol francúzsky premiér Gabriela Attal ešte pred hlasovaním.

Na dianie vo Francúzsku reagovala aj slovenská opozičná strana KDH, podľa ktorého prišlo k podkopaniu základného piliera slobodnej civilizácie. "Univerzálne chráneným základným ľudským právom je právo na život, nie takzvané 'právo na potrat'. Považujem za absurdné, že v čase, keď v EÚ narastá chudoba a čelíme závažným geopolitickým výzvam vrátane vojny, progresívci vo Francúzsku zneužili na prekrytie svojich zlyhaní otázku ľudskej dôstojnosti," povedal predseda strany Milan Majerský.

Právo na interrupciu vo Francúzsku stanovil zákon z roku 1975. Zmenu však začal Macron presadzovať v reakcii na rozhodnutie Najvyššieho súdu USA v roku 2022. Týmto verdiktom sa zrušilo rozhodnutie spred vyše 50 rokov a vrátilo jednotlivým štátom USA možnosť regulovať potraty.

Podľa agentúry Reuters pondelkové hlasovanie zakotvilo v článku 34 francúzskej ústavy, že "zákon určuje podmienky, za ktorých má žena zaručenú slobodu využiť interrupciu".

Francúzsko sa tak stane prvou krajinou na sveta, ktorá bude ženám ústavou garantovať "právo na ukončenie tehotenstva."

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.