Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA: Únik nahrávky z Nemecka je pokus Ruska rozdeliť západných spojencov Kyjeva

USA: Únik nahrávky z Nemecka je pokus Ruska rozdeliť západných spojencov Kyjeva. Moskva vraj chce ukázať, že „Západ nie je jednotný".

"Je to priehľadný pokus Rusov pokúsiť sa zasiať nezhody a pokúsiť sa ukázať rozkol, aby to vyzeralo, že Západ nie je jednotný," uviedol poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Manažérka prokremeľského média Russia Today (RT) Margarita Simonjanová v piatok zverejnila 38-minútovú zvukovú nahrávku, o ktorej tvrdí, že na nej predstavitelia nemeckej armády diskutujú o vojenských úderoch na Moskvou anektovaný ukrajinský Krymský polostrov.

Diskusie vysokopostavených predstaviteľov nemeckých vzdušných síl zachytené na nahrávke sa týkali možného použitia striel Taurus nemeckej výroby ukrajinskými silami a jeho možných dôsledkov. Medzi ďalšími témami bolo cielenie týmito strelami na kľúčový most spájajúci Ruskom okupovaný Krym s ruskou pevninou nad Kerčským prielivom.

Kyjev dlhodobo žiada od Nemecka dodanie striel Taurus s doletom do 500 kilometrov. Nemecký kancelár Olaf Scholz to doteraz odmietal pre obavy, že by to mohlo viesť k eskalácii konfliktu.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Hamas nevie, koľko rukojemníkov v Pásme Gazy je ešte nažive

Hamas nevie, koľko rukojemníkov v Pásme Gazy je ešte nažive. Poukazuje na nutnosť prímeria, aby to bolo možné overiť.

"Nevieme presne, kto z rukojemníkov je živý alebo mŕtvy, kto zomrel útokov alebo hladu," uviedol pre AFP z egyptskej Káhiry vysoko postavený predstaviteľ Hamasu Básím Naím. Dodal, že rukojemníci sú v moci viacerých skupín na mnohých miestach Pásma Gazy.

Naím, bývalý minister zdravotníctva v Pásme Gazy, ďalej podotkol, že "je potrebné prímerie, aby sme túto otázku mohli preveriť".

Otázka rukojemníkov je stredobodom rokovaní o prímerí v Pásme Gazy, ktoré prebiehajú v Káhire, pripomína AFP. Katarskí a egyptskí sprostredkovatelia tam druhý deň rokovali so zástupcami Spojených štátov i Hamasu.

Izraelská vláda odmietla na rokovania do Káhiry vyslať svoju delegáciu s tým, že nedostala od Hamasu zoznam žijúcich rukojemníkov.

Podľa Naíma však podrobnosti o stave väzňov neboli spomenuté v žiadnych dokumentoch alebo návrhoch, o ktorých sa rokovalo.

Počas útoku palestínskych militantov bolo do Pásma Gazy z Izraela zavlečených približne 250 rukojemníkov. Podľa izraelských predstaviteľov sa ich tam stále nachádza 130, no o 31 sa predpokladá, že už nežijú.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Americké lietadlá F-35 sa aktívne zapájajú do misií nad Ukrajinou

Americké lietadlá F-35 sa aktívne zapájajú do misií nad Ukrajinou s cieľom identifikovať polohu ruských protilietadlových systémov, tvrdí šéf singapurského rezortu obrany Ng Eng Hen.

Informácie získané pomocou týchto moderných bojových strojov sa následne distribuujú medzi členské krajiny Severoatlantickej aliancie.

Stíhačky F-35, opísané ako "rádioelektronický vysávač", sú vybavené pokročilou technológiou na zber spravodajských údajov. Napriek vysokým schopnostiam F-35 v niektorých prípadoch neboli ruské systémy odhalené, čo bolo spôsobené pasívnym režimom ich radarov.

Odborníci zároveň upozorňujú, že Ukrajina by nemala očakávať dodávky F-35 kvôli ich vysokej cene a pravdepodobnej neochote Američanov.

(unian)

Minúta  |  

Vyslanec USA: Konflikt na libanonsko-izraelskej hranici musí vyriešiť diplomacia

Vyslanec USA: Konflikt na libanonsko-izraelskej hranici musí vyriešiť diplomacia. Tvrdí, že je potrebné zabezpečiť trvácu bezpečnostnú dohodu medzi Libanonom a Izraelom.

Cezhraničné boje medzi Hizballáhom a izraelskou armádou prepukli po začiatku vojny v Pásme Gazy v októbri.

Amos Hochstein po stretnutí s predsedom libanonského parlamentu Nabíhom Barrím okrem iného povedal, že dočasné prímerie medzi Hizballáhom a Izraelom nestačí. Dodal, že bezpečnostné usporiadanie pozdĺž modrej línie, ktorú OSN vymedzila v roku 2000 po stiahnutí sa izraelských vojsk z južného Libanonu, "sa musí zmeniť, aby sa zaručila bezpečnosť všetkých".

Cieľom Hochsteinovej cesty je prispieť k zastaveniu násilia na izraelsko-libanonskej hranici. V Bejrúte sa má stretnúť aj s ďalšími vysokými predstaviteľmi krajiny vrátane premiéra Nadžíba Mikátího. Podľa Hochsteina diplomatické riešenie podporujú aj ďalšie štáty.

Zástupca šéfa Hizballáhu Naím Kássim v ten istý deň zopakoval, že hnutie zastaví svoje útoky na Izrael až po skončení izraelskej ofenzívy v Gaze. Izraelský minister obrany Joav Gallant zas vyhlásil, že izraelské akcie proti Hizballáhu nepoľavia ani v prípade vyhlásenia prímeria v Gaze.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Predaj antidepresív v Rusku trhá rekordy

Predaj antidepresív v Rusku trhá rekordy. V roku 2023 sa v krajine predalo rekordných 17 miliónov balení. Trend narastá od začiatku agresie proti Ukrajine.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi to predstavuje výrazný nárast, keďže v roku 2022 bol predaj na úrovni 15 miliónov balení, v roku 2021 to bolo 11 miliónov balení a v roku 2020 sa predalo 9,6 milióna balení.

Dopyt po antidepresívach, tabletách na spánok a liekoch proti úzkosti výrazne stúpol po ruskej invázii na Ukrajinu a od tej doby pokračuje v raste. Trend môže naznačovať rozširujúce sa problémy nielen s depresiou, ale aj s inými poruchami, ktoré sú liečené týmito liekmi, vrátane úzkostných porúch.

Podľa prieskumu Ruskej prezidentskej akadémie národného hospodárstva a verejnej správy cíti úzkosť pravidelne 60 percent Rusov, pričom 46,8 percenta hlási miernu úzkosť a 13,2 percenta ťažkú úzkosť.

Národné medicínske výskumné centrum pre psychiatriu a narkológiu zaznamenalo v roku 2023 nárast počtu žiadostí od občanov s neurotickými poruchami súvisiacimi so stresom. V porovnaní s rokom 2022 sa počet takýchto žiadostí zvýšil o 13,8 percenta a v porovnaní s rokom 2021 o 17,2 percenta.

(moscow times)

Minúta  |  

Premiérka Litvy, ktorá kandiduje na prezidenta nechtiac napodobnila Putinove heslo volebnej kampane

Premiérka Litvy, ktorá kandiduje na prezidenta, nechtiac napodobnila heslo volebnej kampane Vladimira Putina. Teraz ho musí zmeniť.

Litovská premiérka Ingrida Šimonytė, ktorá kandiduje na post hlavy štátu, pre svoju kampaň zvolila heslo pripomínajúce slogan ruského prezidenta Vladimira Putina z jeho prezidentskej kampane v roku 2018. Šimonytė použila heslo "Silný prezident, silná krajina", čo sa podľa kritikov podobá Putinovmu "Silný prezident, silné Rusko". 

Šimonytė sa v nedeľu voči obvineniam z napodobňovania šéfa Kremľa ohradila. Dodala, že "vo voľbách nevyhrávajú slogany, ale kandidáti".

Šéf jej kampane, Mindaugas Lingė, priznal, že výber hesla bol "neopatrný" a "pravdepodobne nevhodný". Sľúbil, že ho zmenia, pričom chybu pripísal "jednoduchej ľudskej nepozornosti".

Prezidentské voľby v Litve sú naplánované na 12. mája. Podľa nedávnych prieskumov vedie súčasná hlava štátu Gitanas Nausėda, pričom Šimonytė je na treťom mieste.

(politico)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.