Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko a Francúzsko chcú spolupracovať na dodávaní munície pre Ukrajinu

Nemecko a Francúzsko chcú spolupracovať na tom, aby zabezpečili lepšie dodávky munície pre Ukrajinu. Hovorili to tom v utorok v Paríži šéfovia diplomacie oboch krajín.

"Jednotní a odhodlaní: spolu sme silní," napísala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na sociálnej sieti. "Naše dve krajiny sa plne angažujú na strane Ukrajiny a spoločne sa snažíme toho urobiť viac a lepšie," doplnil jej francúzsky rezortný kolega Stéphane Séjourné.

Cesta nemeckej ministerky do francúzskej metropoly mala podľa predpokladov za cieľ vyslať signál jednoty Moskve po tom, ako sa nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno dostali do verejného sporu okolo stratégie v konflikte na Ukrajine.

"Hlboké priateľstvo a solidarita sa nevyjadrujú tým, že vždy jeden s druhým súhlasíte. Ak sa vždy zhodnete, potom niečo nie je v poriadku," uviedla Baerbocková pred cestou do Paríža.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Izraelskí osadníci sú veľkou prekážkou pre mier, tvrdí turecký prezident Erdogan

Izraelskí osadníci patria k hlavným prekážkam vyriešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu, povedal v utorok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Vyjadril sa tak po stretnutí s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom.

"Jednou z najväčších prekážok riešenia sú činy uchvatiteľov zvaných osadníci, ktorí vtrhli na územie, ktoré patrilo Palestínčanom, a ukradli ho," vyhlásil Erdogan na spoločnej tlačovej konferencii v Ankare.

Erdogan tiež vyzval na neobmedzený prístup do mešity al-Aksá v Jeruzaleme počas islamského pôstneho mesiaca ramadán, ktorý sa tento rok začne 10. alebo 11. marca. Izrael v utorok oznámil, že v priebehu prvého týždňa ramadánu umožní vstup do mešity al-Aksá rovnakému počtu moslimských veriacich ako v predošlých rokoch, pričom bude situáciu posudzovať každý týždeň.

"Požiadavky radikálnych izraelských politikov na obmedzenie vstupu moslimov... sú úplne absurdné," povedal turecký líder s tým, že následky takéhoto kroku by boli vážne.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Výskumníci v Amazónii objavili nový druh anakondy, ktorý je teraz najväčším hadom

Výskumníci v Amazónii objavili nový druh anakondy, predstavuje najväčší známy druh hada na svete. Šesťmetrový živočích v dažďovom pralese v Ekvádore váži dvesto kilogramov.

Plaz sa vývojovo od svojich najbližších príbuzných oddelil približne pred desiatimi miliónmi rokov, napriek tomu však dodnes vyzerá prakticky rovnako ako jeho predok.

Donedávna panoval názor, že existuje iba jeden druh anakondy tmavej (Eunectes murinus). Vedecký žurnál Diversity však minulý mesiac zverejnil informáciu, že uvedené zviera patrí do nového druhu anakondy (Eunectes akiyama).

Vedcom sa objav podaril náhodou, uviedol profesor Bryan G. Fry z Queenslandskej univerzity, ktorý už viac než 20 rokov v Južnej Amerike skúma anakondy. Tento objav im umožnil určiť, že oba druhy (E. murinus a E. akiyama) sa od seba oddelili pred takmer desiatimi miliónmi rokov.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Biely dom: Zelenskyj nikdy nežiadal o nasadanie zahraničných vojakov na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nikdy nepožiadal o nasadenie západných vojenských jednotiek na Ukrajine na boj proti ruskej invázii. V utorok to uviedol Biely dom.

Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby takto reagoval na otázku o myšlienke, ktorú na záver nedávneho summitu európskych lídrov v Paríži prezentoval Emmanuel Macron.

Macron vtedy na novinársku otázku, ktorá sa týkala možnosti vyslania pozemných síl na Ukrajinu, reagoval, že nič nie je vylúčené. Neskôr však svoj výrok vysvetlil s tým, že to neznamená úvahu o nasadení jednotiek v blízkej budúcnosti, ale že tým otvára debatu o možnostiach podpory Kyjeva.

"Zelenskyj o to nežiada, žiada len o nástroje a možnosti. Nikdy nežiadal, aby za jeho krajinu bojovali zahraniční vojaci," citovala AFP vyhlásenie Kirbyho.

Od myšlienky vyslania vojakov európskymi krajinami alebo krajinami aliancie NATO na Ukrajinu sa dištancovali viacerí predstavitelia vlád štátov EÚ, Spojených štátov, Británie aj vedenia Aliancie.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Navaľnyj zomrel prirodzenou smrťou, tvrdí šéf ruskej tajnej služby

Uväznený opozičný politik Alexej Navaľnyj zomrel prirodzenou smrťou, vyhlásil v utorok riaditeľ Služby zahraničnej rozviedky Ruskej federácie (SVR) Sergej Naryškin.

Naryškin to povedal v rozhovore, ktorý odvysielala ruská štátna televízia. Neuviedol však príčinu Navaľného smrti ani žiadne ďalšie podrobnosti. "Skôr či neskôr sa život skončí a ľudia zomrú," dodal.

Navaľnyj, ktorý bol považovaný za hlavného kritika ruského prezidenta Vladimíra Putina, zomrel 16. februára v trestaneckej kolónii za neobjasnených okolností. Mnohí západní predstavitelia zo smrti politika obvinili Putina, čo Kremeľ odmieta.

Opozičného lídra pochovali na predmestí Moskvy predošlý piatok a na pohrebe sa zúčastnili tisíce ľudí.

V Moskve pochovali Navaľného

Mohlo by Vás zaujímať V Moskve pochovali Navaľného

(tasr, ap)

Minúta  |  

Námestníčka šéfa diplomacie Nulandová končí. V marci odíde do dôchodku

Prvá námestníčka amerického ministra zahraničných vecí Victoria Nulandová, ktorá bola často terčom kritiky pre jej vyhranené názory voči Rusku a jeho krokom na Ukrajine, v marci odíde do dôchodku. V utorok o tom informovalo americké ministerstvo zahraničných vecí.

Ako kariérna diplomatka Nulandová (62) pôsobila viac ako tri desaťročia pod vedením šiestich prezidentov a desiatich ministrov zahraničných vecí, počnúc jej prvým vyslaním vo funkcii konzulárnej úradníčky v čínskom meste Kanton.

Počas búrlivých 90. rokov minulého storočia pôsobila aj na americkom veľvyslanectve v Moskve. V ruskej metropole sa nachádzala aj počas pokusu o prevrat, ktorého cieľom bolo zosadiť niekdajšieho ruského prezidenta Borisa Jeľcina.

Na poste námestníčky ministra zahraničných vecí pre európske záležitosti pôsobila vo vláde prezidenta Baracka Obamu. Pre jej otvorenú obhajobu Ukrajiny, najmä po anexii Krymského polostrova Ruskom v roku 2014, si vyslúžila nevôľu mnohých vedúcich predstaviteľov Moskvy.

Po zvolení Donalda Trumpa do funkcie hlavy štátu odišla do dôchodku. Vrátila sa do administratívy súčasného prezidenta Joea Bidena ako námestníčka ministra zahraničných vecí pre politické záležitosti.

Od vlaňajšieho augusta, keď vtedajšia prvá námestníčka ministra zahraničných Wendy Shermanová odišla do dôchodku, prebrala dočasne jej funkciu práve Nulandová. Biden však na túto pozíciu nominoval Kurta Campbella, ktorý sa jej chopil vo februári.

Súčasný americký minister zahraničných vecí Antony Blinken ocenil Nulandovú za jej dlhoročnú službu verejnosti a poďakoval jej za úlohu, ktorú zohrala pri formovaní zahraničnej politiky USA.

"Ale práve Victoriino vedenie na Ukrajine budú diplomati a študenti zahraničnej politiky študovať celé roky," uviedol Blinken vo svojom vyhlásení.

(tasr, ap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.