Ochranár: Počas pandémie pribudli ľudia v lesoch. Pri porušovaní pravidiel som za individuálny prístup

Dokážete ísť do lesa aj neslužobne, za oddychom?

To je veľmi dobrá otázka. Ja mám pocit, že už neviem chodiť normálne do lesa v rámci oddychu, pretože aj keď idem do prírody a nie som v práci, tak mi rozum pracuje a jednoducho si všímam veci. Svojho času, keď som ešte robil výskum, tak som sa smial, že po nejakých dvoch-troch týždňoch som normálne na víkend musel ísť do mesta, odstrihnúť sa od prírody a na chvíľku si od nej oddýchnuť.

Ako vníma radový turista strážcu prírody, keď ho stretne v lese?

Je to rôzne. Tým, že strážca prírody je v podstate verejný činiteľ, tak by mal k nemu človek pristupovať ako k nejakej autorite, ktorá sa snaží zabezpečiť dodržiavanie zákona. Nejaký taký rešpekt by tam mal byť.

Máme dnes pandémiu sviatočných turistov v Malých Karpatoch? Je cítiť, že v lesoch je iné zloženie návštevníkov lesov ako predtým?

Odkedy sa začala pandémia, cítiť, že v prírode je oveľa viac ľudí. Aj ja stretávam ľudí na miestach, kam predtým nechodili. Pandemické opatrenia umožnili pohyb v prírode a ľudia to využívajú nielen cez víkendy, ale aj počas bežného pracovného týždňa.

Znamená to aj viac priestupkov? Sám chodím pomerne často do lesa a mám dojem, že v prírode je viac odpadkov, napríklad okolo ohnísk. Zmenilo sa to aj podľa vašich štatistík?

Nemáme evidenciu množstva odpadu či ohnísk, takže ťažko priamo porovnať. Vo všeobecnosti si myslím, že ľudia si čím ďalej, tým viac uvedomujú, že nie je dobré nechávať odpadky v lese. Neviem pochopiť, prečo to niekto robí. Keď si niečo vezmem do prírody a skonzumujem, tak fľaše alebo obaly si vezmem nazad so sebou. Vždy sa nájde určité percento ľudí, ktorí to nerešpektujú.

Ja som mal subjektívne pocit, že sa to skôr zhoršuje. Ale možno je to ovplyvnené tým, že som Bratislavčan a na tých najpopulárnejších miestach bolo vidno neporiadok.

Na najviac navštevovaných miestach sa dá čakať vyššie percento ľudí, ktorí to nerešpektujú, teda aj viac odpadu. Na iných miestach to nie je také zlé.

V jednom rozhovore ste uviedli, že máte vlastne veľmi málo strážcov prírody – troch profesionálov plus dobrovoľníkov. Dokážete takto reálne kontrolovať dodržiavanie pravidiel?

Tieto čísla stále platia, máme troch profesionálnych strážcov, s tým, že aj ostatní odborní pracovníci majú oprávnenia na kontroly v teréne. Potom máme dobrovoľných strážcov, kde sa počet momentálne mení v súvislosti s novelou zákona o ochrane prírody. Od prvého januára 2020 dobrovoľná stráž prírody prešla pod nás. Dovtedy bola vlastne pod okresným úradom, dobrovoľní strážcovia mali skôr upozorňovať a edukovať. Po novom získavajú právomoci verejného činiteľa, ale sú na nich vyššie nároky a musia zložiť skúšky.

Častým problémom sú ohniská. Ľudia ich poriadne nezahasia, nedávno bol z tohto dôvodu na Železnej studienke požiar. Narábali v minulosti ľudia zodpovednejšie s ohňom? Mnoho ľudí hovorí, že keď je niekde ohnisko, tak si tam môže založiť oheň. Napríklad na Záruboch je v piatom, najvyššom stupni ochrany, tiež ohnisko.

Ohniská sú taká špecifická vec. Ľudia si myslia, že keď je niekde ohnisko, tak je tam automaticky možné klásť oheň. Musíme sa držať zákona. Záruby sú v piatom stupni ochrany, kde je zakázaný pohyb mimo vyznačených turistických chodníkov a zákaz kladenia ohňa. Čiže, ak tam je nejaké ohnisko, tak je nelegálne. V chránených územiach je oheň možné klásť iba na oficiálne vyhradených miestach.

Ako je to so stanovaním v Malých Karpatoch? Na jednu noc, prípadne víkend. Dočítal som sa, že v CHKO okrem osobitných území s vyšším stupňom ochrany je možné stanovať. Zákon o lesoch však stanovanie na lesných pozemkoch okrem vymedzených miest zakazuje. Tie sa mi nájsť nepodarilo. Ako môžu turisti stanovať, ak chcú dodržiavať oficiálne pravidlá?

Zákon o ochrane prírody bivakovanie a stanovanie zakazuje od tretieho stupňa, CHKO Malé Karpaty má druhý stupeň, čiže je to povolené mimo území s vyšším stupňom ochrany. Lesný zákon to však zakazuje na všetkých lesných pozemkoch, do ktorých väčšinou patria aj horské lúčky. Okresný úrad po dohode s vlastníkmi môže vyčleniť určité miesta na stanovanie.

Ako také povolené táboriská nájsť? Na internete a v mape som našiel iba kempy.

Stále to nie je doriešené, tým, že je tam nesúlad medzi týmito dvoma zákonmi. Z nášho hľadiska my umožňujeme ľuďom bivakovať a stanovať v tom druhom stupni, ale lesný zákon nie. Mali by sme postupne s vlastníkmi lesov vyčleniť konkrétne miesta.

Keď teda niekto stanuje a príde za ním v Malých Karpatoch stráž prírody, tak mu pokutu neudelí, ale keď príde lesná stráž, ľudovo horár, tak môže?

Môže, ale pristupoval by som individuálne. Ja som skôr za ten preventívny a edukačný prístup. Ono sa to pekne povie, horšia je prax. Sám som veľa nocí bivakoval. Ak ide niekto v Malých Karpatoch na turistiku, tak väčšinou prespí v prírode jednu noc, čo nie je problém. Ja si pamätám vyjadrenie bývalého riaditeľa TANAP-u [Tatranského národného parku, pozn. red.], ktorého sa pýtali na takéto bivakovanie vo vyššom stupni ochrany, v Tatrách máme tretí až piaty stupeň. Povedal: „Kde inde majú ľudia zažiť ten pocit prespania v divočine, ak nie priamo v nej?“

Tomu rozumiem, keď chce človek dodržiavať nejaké pravidlá, je to evidentne veľmi ťažké. Mám z toho pocit, že stanovanie je ticho tolerované, robí sa to, ale človeku stále hrozí pokuta.

Áno. Ja si myslím, že na Slovensku mnoho vecí funguje tak, že sú ticho tolerované. Treba sa do toho pustiť a nejako oficiálne jednoducho určiť miesta na stanovanie.

Vlani ste vydali výročnú správu. Zo 128 kontrol ste vo väčšine prípadov zaznamenali porušenie zákazu vstupu motorových vozidiel do CHKO. Je to spôsobené tým, že ste sa zamerali práve na tieto priestupky, alebo je všeobecný trend vyššieho počtu vozidiel v lesoch?

Je to kombinácia oboch faktorov. Jednak sa na to viac zameriavame, organizuje sa viac kontrolných akcií. Zároveň počet návštevníkov výrazne narástol a na mnohé miesta sa nedostanete hromadnou dopravou, takže ľudia idú v autách. Pri kontrolách spolupracujeme aj s políciou a lesnou strážou.

Udeľujete pokuty aj cyklistom?

Pokutujeme aj cyklistov. V poslednom čase nám dosť výrazne narástol počet oficiálnych cyklotrás rôzneho typu, avšak stále môžeme nájsť nejaké nelegálne cyklotrasy. Druhá vec je, že tieto priestupky sankcionujeme prevažne v štvrtom a piatom stupni, kde nie sú vyznačené cyklotrasy, ako príklad si zoberiem Devínsku Kobylu. V jej masíve je niekoľko vyznačených cyklotrás, ale nejdú do Národnej prírodnej rezervácie, kde je štvrtý stupeň ochrany. Lenže mnohí cyklisti si práve myslia, že keď je niekde chodníček, tak tadiaľ môžu ísť.

Ostatné roky sa čoraz viac ľudí venuje športom v prírode, čo sa počas pandémie ešte znásobilo. Ľudia si radi dávajú fotky na sociálne siete. Zaznamenal som, že za fotky na zakázaných miestach udeľujete pokuty. Máte na to nejaký počítačový softvér, alebo je to vyslovene o tom, že vám niečo udrie do očí?

Nemáme na to špeciálny softvér. Skôr je to tak, že v dnešnej dobe sociálnych sietí sa mnohé veci šíria a často nás niekto upozorní. Keď je úplne zjavné, že je to územie s vyšším stupňom ochrany a porušenie zákona o ochrane prírody, dávame podnet na inšpekciu životného prostredia, ktorá vlastne ďalej rieši tento priestupok. My to preveríme a posúvame ďalej.

Potom už človeka automaticky čaká sankcia a nie napríklad dohovor?

Presne tak. Keď sa preukáže porušenie, tak príde sankcia.

K jednému takému prípadu došlo týždeň dozadu. Na internete kolovala fotka mladej dievčiny, ktorá na Devínskej Kobyle odtrhla za zábranou kosatec. Riešili ste aj tento prípad?

Automaticky sa začalo vyšetrovanie policajného zboru. Je evidentné, že sa dopustila prehrešku. Je tam zákaz pohybu mimo vyznačených chodníkov a zákaz trhať akékoľvek rastliny, kosatec je navyše chránený druh.

V bratislavskom lesoparku je zákaz voľného pohybu psa, podobne v rezerváciách. Keď človek príde do lesov, tak je skôr výnimkou, že by bol pes na vôdzke. Pokutujete aj psíčkarov?

Áno, najmä v štvrtom a piatom stupni ochrany.

Prečo je tam voľný pohyb psov zakázaný? Ako reagujete na argument, že sú v prírode, pes sa potrebuje vybehať a sú tam aj tak prítomné iné dravce?

Ak sú v prírode aj iné dravce, tak sa tam prirodzene vyskytujú. Pes, aj keď je vycvičený, tak sa môže rozbehnúť za nejakou zverou, môže ju nahánať a zraniť. Pred dvoma rokmi práve na Devínskej Kobyle pes naháňal daniela, ktorý skočil z rímsy a uhynul pri páde na skaly.

Mnohí ľudia potom namietajú, že im ochranári zakazujú jazdiť bicyklami, kade chcú, nemôžu sa ísť vybehať so psom do lesa, a pritom sa v ňom intenzívne ťaží drevo a chodník je úplne zničený. Čo by ste im povedali?

V takýchto prípadoch je ťažká argumentácia. Musíme sa pohybovať v legislatívnom rámci. V druhom, treťom aj štvrtom stupni ochrany je ťažba povolená, a zároveň turistické chodníky sú často aj lesnými cestami. Snažíme sa ľuďom dohovoriť, že porušili zákon a prečo je to problém. Samozrejme, ťažko sa argumentuje, keď sú tam viditeľné stopy ťažby.

Sú zákazy vstupu do niektorých oblastí prísne len kvôli nedisciplinovaným turistom, alebo to jednoducho inak nejde? Prečo sa napríklad oficiálne nemôže ísť na vrch Veterlín alebo Čelo, hoci sú veľmi populárne?

Niektoré oblasti jednoducho musíme prísne chrániť, aby zostali zachované a živočíchy mali priestor, kde nebudú vyrušované. Aj medzi nami ochranármi sú však rôzne názory na konkrétne lokality. Uznávam, že z vrchu Čelo je naozaj krásny výhľad na malokarpatský hrebeň. Oveľa lepší ako zo Zárubov [najvyšší vrch Malých Karpát, pozn. red.]. Akurát v posledných mesiacoch sme mali na Správe debatu. Ja by som možno povolil vstup na Čelo, ale na Veterlín už nie. Niektorí kolegovia sú naopak za zachovanie zákazu vstupu.

Čo hovoríte na plánovaný projekt obnovenia zjazdovky Slalomka v Rači.

Nie sme tomu naklonení. Nemyslíme si, že je to vhodné riešenie vzhľadom aj na nadmorskú výšku a malú šancu trvalej snehovej pokrývky v dôsledku klimatickej zmeny. Argumentuje sa umelým zasnežovaním, lenže na to je potrebná voda z blízkeho potoka, ktorý nie je natoľko výdatný, a nepáčia sa nám ani plánované výruby stromov.

Mesto Bratislava sa minulý týždeň dohodlo s lesníkmi na obmedzení ťažby v okolí Železnej studienky výmenou za kompenzácie vo výške viac ako 300-tisíc eur ročne. Je takýto model možný aj v iných oblastiach Malých Karpát?

Toto úsilie má dlhšiu históriu. Magistrát aj verejnosť tlačili na to, aby mal bratislavský lesopark skôr rekreačnú ako hospodársku funkciu. Týka sa to aj Devínskej Kobyly a lesov v Dunajských luhoch. Súvisí to priamo aj s pripravovanou prírodnou rezerváciou Pramene Vydrice, ktorá bude mať 581 hektárov, s požiadavkou na rozšírenie Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Tá má momentálne v štvrtom stupni výmeru asi 100 hektárov a malo by dôjsť k rozšíreniu na zhruba 650 hektárov.

Môžete povedať o rezervácii Pramene Vydrice viac?

Pramene Vydrice budú výnimočnou rezerváciou. Je to taká novinka. Síce s najvyšším stupňom ochrany, ale bude tam umožnený voľný pohyb aj mimo vyznačených turistických chodníkov a zber lesných plodov a húb. Uvidíme, ako to bude fungovať. (smiech)

Ako vnímate návrh na presun správy lesov spod ministerstva pôdohospodárstva do rúk ministerstva životného prostredia?

Je to dobrý návrh, ktorý je najmä v národných parkoch nevyhnutný. Územia vo vyššom stupni ochrany by mala spravovať a chrániť jedna inštitúcia, nie dve. Keď sú dve, spôsobuje to problémy. Najviditeľnejšie je to v Tatrách.

V programovom vyhlásení vlády sa okrem iného píše, že 50 percent území národných parkov by malo byť bezzásahových. Je to podľa vás dobré a ekonomicky dosiahnuteľné riešenie?

Táto otázka má tiež takých viac uhlov pohľadu. Kritériá pre kategóriu národného parku vypracovala Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov [IUCN]. V národnom parku by malo byť 50 percent územia, ideálne však 75 percent, bezzásahového, aby sa zabezpečili prírodné procesy a ochrana ekosystémov. Momentálne vlastne ani jeden z našich národných parkov toto kritérium nespĺňa, preto sa to dostalo do programového vyhlásenia vlády. Súvisí to práve aj s novelou zákona o ochrane prírody, kde je jasne dané, že do určitého roku musí byť polovica výmery národného parku v bezzásahovom režime.

Ak to Slovensko nesplní, bude to znamenať koniec národných parkov?

Nie je to tak, že by prestali existovať. Každý štát si môže stanoviť vlastnú definíciu národných parkov, ale podľa medzinárodných kritérií v súčasnosti nespĺňajú kritériá.

V Tatrách sa roky, vlastne od kalamity v roku 2004, diskutuje o novej zonácii. Momentálne aj o novom návštevnom poriadku. Je podľa vás reálne pri náraste intenzity športových aktivít v horách zároveň zachovať záujmy vlastníkov z urbariátov a vyhovieť aj ochranárom? Existuje stredná cesta?

Ak všetky zúčastnené strany budú trvať na svojich požiadavkách, tak zostaneme každý na tej svojej strane barikády a nedôjdeme k nejakému spoločnému riešeniu. Do riadenia a fungovania chráneného územia musia byť zapojené všetky záujmové skupiny. Samozrejme, ochrana prírody by mala byť v chránenom území na prvom mieste, ale nemôžeme zabúdať aj na tie ďalšie záujmy. Je možné nájsť nejaký kompromis. Pri vlastníkoch pozemkov v piatom stupni ochrany to závisí aj od ekonomickej situácie, či má štát peniaze na kompenzácie. Ja si myslím, že náhrady za bežné obhospodarovanie sú dobre nastavené. Aj v Malých Karpatoch máme mnohé územia, kde vlastne vlastníci dostávajú náhrady za obmedzenie hospodárenia.