Preskočiť na obsah
  |  

Poslanci v Starom Meste vyslovili nedôveru starostovi. Je to odveta za krátené odmeny?

KOŠICE – Poslanci košickej mestskej časti (MČ) Staré Mesto na utorkovom mimoriadnom rokovaní potvrdili symbolické vyslovenie nedôvery starostovi Igorovi Petrovčikovi. Ide o deklaratívne uznesenie, keďže miestne zastupiteľstvo nemá právomoc starostu odvolať.

Veto prelomili aj v prípade hodnotiacej správy o hospodárení. Petrovčik to považuje za reakciu na krátenie poslaneckých odmien. Zastupiteľstvo zároveň odobrilo zmeny zásad odmeňovania poslancov.

Neplnenie rozpočtu či krátené odmeny

Poslankyňa Eva Hulmečíková označila za dôvod vyslovenia nedôvery neplnenie rozpočtu. „Nielen rozpočet v roku 2023, ale ani 2022 nebol naplnený. Hlavne tie pasáže, ktoré sú službou občanom,“ uviedla.

Na marcovom rokovaní poslanci starostovi vyčítali aj to, že im boli krátené odmeny, a to bez toho, aby o tom vopred vedeli. Kritizovali tiež, že MČ je stále v rozpočtovom provizóriu a že im nie sú poskytované dostatočné informácie.

Miestne zastupiteľstvo prelomilo veto i v prípade uznesenia o hospodárení a zmenách programového rozpočtu ku koncu minulého roka, ktoré starosta nepodpísal.

Práve v ňom skonštatovali neuspokojivý stav v plnení rozpočtu na rok 2023, ako aj pri postupe a príprave projektových dokumentácií pre revitalizáciu vnútroblokov.

Čo sa týka zmien v odmeňovaní poslancov, Hulmečíková to považuje za spresnenie doterajších pravidiel.

„Keď ľuďom niekto zoberie príjem, s ktorým rátali – a ako to vyzerá, niektorí možno preto aj vstupovali do politiky – tak sú z toho logicky nervózni,“ reagoval starosta na vyslovenie nedôvery. „Ja sa pohybujem v uliciach, mňa ľudia volili a naďalej ma podporujú. Pre mňa je dôležité, čo mi hovoria v uliciach, a nie, že si tu niektorí miestni poslanci riešia svoje ‚mindráky‘,“ dodal.

Ako spresnil, poslanci dostali druhý mesiac namiesto 500 eur v čistom sumu 70 eur. „Na Slovensku berú najvyššiu poslaneckú odmenu. Povedal som si, že ak vážne nie je z čoho, poďme sa rozprávať o šetrení – a musíme začať vo vlastnej kuchyni,“ povedal.

Tvrdí tiež, že o kvalite práce niektorých poslancov napovedá aj ich dochádzka.

Poslanecká odmena nie je mzda

Starosta zatiaľ nevie, či zmenu zásad odmeňovania poslancov podpíše. Dá ju preveriť právnemu oddeleniu. Podľa neho týmto uznesením nedôjde k šetreniu, keďže poslanci si ním zabezpečili minimálnu odmenu.

Petrovčik ich v marci požiadal o vyplatenie náhrady platu za nevyčerpanú časť dovolenky za obdobie od januára do novembra 2022. Ide o 27,5 dňa, čo predstavuje viac ako 5 400 eur. Poslanci rokovanie v tomto bode prerušili. „Preplatenie dovolenky je zákonný nárok, to je mzda. Poslanecká odmena nie je mzda,“ uviedol.

(tasr, kol)

  |  

Fico požiadal ministra, aby venoval osobitnú pozornosť ochrane slovenských poľnohospodárov

Fico požiadal ministra, aby sa zastal slovenských poľnohospodárov. „Nechcem o poľnohospodárstve rozprávať iba ako o výrobe potravín, o obrábaní pôdy a chove. Poľnohospodárstvo má obrovský vplyv na rozvoj vidieka, na krajitvorbu a toto treba rešpektovať,“ uviedol premiér.

Robert Fico Fico oznámil, že si vypočul od agroministra Richarda Takáča informácie ohľadom čerpania fondov z Európskej únie a o príprave novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). „Tu som ministrovi jasne povedal, že má voľné ruky pri komunikácii Slovenska pri formovaní novej SPP. Dobre vieme, že táto politika nebola spravodlivá a doteraz nie je. A veľmi ťažko sa dýcha slovenskému poľnohospodárovi oproti tomu zahraničnému, ktorý je výraznejšie dotovaný,“ konštatoval Fico.

Predseda vlády SR sa dotkol aj témy ochrany poľnohospodárstva a doplnil, že sa dá realizovať aj inak. „Minister nezaváhal a rozšíril počet produktov na 14 položiek, ktoré nedovážame z Ukrajiny. Máme naplánovanú spoločné stretnutie vlády s tou Ukrajinskou na 11. apríla a tento bod je bodom rokovania. Chceme nájsť spoločný mechanizmus, ktorý bude chrániť našich poľnohospodárov. Ja verím, že pokiaľ ho nenájdeme, tak pán Šmyhaľ, premiér Ukrajiny pochopí naše jednostranné rozhodnutia. O tom budeme spolu hovoriť intenzívne na stretnutí s Ukrajinou,“ zdôraznil Fico.

(sita)

  |  

V Moldavsku sa začali práce na novom elektrickom vedení do Rumunska

V Moldavsku sa začali práce na novom elektrickom vedení do Rumunska, aby znížili energetickú závislosť na proruskom Podnestersku. V súčasnosti odtiaľ pochádza 70 percent spotrebovanej elektriny.

V dedine Congaz už začali kopať základy pre prvé piliere nového elektrického vedenia. Do konca roka 2025 chce mať Moldavsko postavených všetkých 500 stĺpov elektrického vedenia, ktoré má mať dĺžku 158 kilometrov a spojí hlavné mesto Kišiňov s Vulcanesti na juhu štátu. Prípojka z Vulcanesti do mesta Isaccea v Rumunsku už funguje.

Podnesterskí separatisti v minulosti obmedzili dodávky do Kišiňova. Platnosť súčasnej zmluvy s elektrárňou v Podnestersku vyprší koncom roka 2024.

Prezidentka Maia Sanduová označila nové elektrické vedenie v hodnote 27 miliónov eur za „jeden z najdôležitejších infraštruktúrnych projektov“ od získania nezávislosti v roku 1991, ktorý oslobodí Moldavsko a umožní mu získavať elektrinu „bez politického vydierania“.

(afp, tasr)

  |  

Takáč: Ak bude dohoda, tak aj agrorezort bude znižovať stavy zamestnancov

Ak bude politická dohoda, tak aj agrorezort bude znižovať stavy zamestnancov. Uviedol minister pôdohospodárstva Richard Takáč po pracovnom stretnutí s premiérom Robertom Ficom.

"Myslím si, že vždy sú nejaké rezervy na to, akým spôsobom riešiť tieto veci. Ak bude taká potreba a taká dohoda, tak každé ministerstvo k tomu aj pristúpi," spresnil možné personálne redukcie vo svojom rezorte Takáč. Neuviedol však, ktorých organizácií alebo odborov by sa personálne opatrenia mohli týkať.

Premiér po kontrolnom dni 8. apríla na Ministerstve financií SR okrem iného oznámil, že pri konsolidácii verejných financií navrhuje aj výrazné zníženie počtu zamestnancov v štátnej správe, na čom však ešte nie je politická dohoda.

(tasr)

  |  

Séjourné: Izrael by sa mal dostať pod medzinárodný tlak, aby otvoril viac hraničných priechodov pre humanitárnu pomoc do Pásma Gazy

Izrael by sa mal dostať pod medzinárodný tlak, aby otvoril viac hraničných priechodov pre humanitárnu pomoc do Pásma Gazy. Navrhol to francúzsky minister zahraničia Stéphane Séjourné v rozhovore pre francúzske rádiá RFI a France 24.

Otvorenie humanitárnych hraničných priechodov si podľa neho vyžiada využiť rozličné „páky vplyvu“ na izraelskú vládu. Pripustil, že by mohlo dôjsť aj na sankcie voči Izraelu.

Pripomenul, že Francúzsko bolo jedným z prvých štátov Európskej únie, ktoré navrhli uvaliť spoločné sankcie voči izraelským osadníkom, ktorí páchajú násilnosti na okupovanom Západnom brehu.

Minister avizoval, že v prípade potreby bude Francúzsko pokračovať, aby dosiahlo uvoľnenie humanitárnej pomoci.

(al-džazíra, tasr)

  |  

Približne každé tretie bábätko na Slovensku sa narodí cisárskym rezom

Približne každé tretie bábätko na Slovensku sa narodí cisárskym rezom. Pôrodníci pritom apelujú na potrebu znižovania tohto čísla.

Aj keď je sekcia v súčasnosti veľmi bezpečná, stále so sebou prináša viacero rizík, dôležité je totiž uvedomiť si, že ide o pomerne veľkú brušnú operáciu. „Na cisársky rez by mal byť vždy vážny medicínsky dôvod, pričom benefit takéhoto pôrodu musí vždy presahovať jeho riziko,“ uviedla pôrodníčka Dana Kobidová z Nemocnice Agel vo Zvolene.

„Pôrod cisárskym rezom sa indikuje vtedy, keď nie je z rôznych príčin možné priviesť bábätko na svet prirodzenou cestou. Dôvody môžu byť rôznorodé, akútne i vopred očakávané, do hry často vstupujú rôzne ťažkosti či ochorenia matky, ale tiež zdravotný stav či poloha ešte nenarodeného dieťaťa. Medzi najčastejšie dôvody pre voľbu sekcie patria predchádzajúce pôrody sekciou, príznaky nedokysličenia plodu a nepostupujúci pôrod, najčastejšie z dôvodu nepomeru veľkosti plodu a panvy matky,“ hovorí Kobidová.

Zvolenská pôrodnica v uplynulom roku zaznamenala najvyšší počet pôrodov v kraji (1 109), pričom 22,5 percenta z celkového počtu pôrodov bolo vykonaných cisárskym rezom. V roku 2023 sa nemocnici navyše podarilo prvýkrát realizovať aj otcovský bonding po cisárskom reze, kedy matku, ktorá rodila v celkovej anestézii, pri prvom kontakte kože na kožu plne nahradil otec.

„V našej pôrodnici prítomnosť otecka pri sekcii aktuálne nie je možná, je to však otvorená téma, o ktorej máme ako pôrodníci do budúcna veľký záujem diskutovať,“ vysvetľuje pôrodníčka zo zvolenskej pôrodnice.

(sita)