Preskočiť na obsah
  |  

Poslankyne KDH chcú zaviesť peňažný príspevok za opatrovanie pre pracujúce osoby bez ohľadu na príjem

Poslankyne KDH chcú zaviesť peňažný príspevok za opatrovanie pre pracujúce osoby bez ohľadu na príjem. Martina Holečková a Andrea Turčanová predložili do parlamentu novelu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Na podporu má aktuálne nárok opatrovateľ, ktorého príjem je nižší ako 2-násobok sumy životného minima, od júla nižší ako 2,5-násobok.

Opatrovanie znamená úplnú pomoc pri bežných denných úkonoch osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré ich nevedia vzhľadom na svoje postihnutie zvládnuť. Podľa opozičných poslankýň je pre štát kontraproduktívne, ak sankcionujeme osoby, ktoré sa snažia pre domácnosť zvýšiť príjem aj príjmom zo zamestnania.

„Samotná ústavná starostlivosť by bola pre štát mnohonásobne drahšia. Nehovoriac, že aj takto osoby daňovo-odvodovo prispievajú do verejných rozpočtov. Limitácia je nižšia než výška minimálnej mzdy," uviedli v predkladanom návrhu Holečková a Turčanová.

(sita)

  |  

Zuzanu Čaputovú prijal nemecký prezident, chválil jej nasadenie za právny štát

Zuzanu Čaputovú prijal na jej rozlúčkovej návšteve Nemecka spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier. Ďakoval jej za "dobrú spoluprácu plnú dôvery" počas uplynulých rokov.

"Poďakoval sa prezidentke za jej veľkú angažovanosť za Európu, ako aj neúnavné nasadenie pri posilňovaní princípov a hodnôt právneho štátu," píše Steinmeierov oficiálny web.

Ocenil spoluprácu medzi oboma krajinami a tiež podporu, ktorú v rámci Európskej únie spoločne poskytujú Ukrajine.

Prezidentka sa v rámci rozlúčkového turné presunie z Berlína do Bruselu, kde sa v stredu (10. 4.) stretne s predstaviteľmi EÚ a NATO. Jej mandát sa skončí 15. júna.

(tasr)

  |  

Europarlament by mal odhlasovať odstúpenie Únie od Zmluvy o energetickej charte

Europarlament by mal odhlasovať odstúpenie Únie od Zmluvy o energetickej charte, podľa nemeckej poslankyne Anny Cavazziniovej je „zastaraná“ a „nepriateľská“ voči klimatickým cieľom Európy.

„Vzhľadom na klimatickú krízu sa EÚ musí čo najskôr stať klimaticky neutrálnym kontinentom. Zmluva o fosílnych dinosauroch už konečne nestojí v ceste dôslednej ochrane klímy, pretože sa už nemusíme báť korporátnych žalôb o vyplácania odškodného v miliardách eur pred súkromnými arbitrážnymi súdmi,“ opísala situáciu spravodajkyňa Výboru EP pre obchod.

Spravodajca Výboru EP pre priemysel, výskum a energetiku, belgický europoslanec Marc Botenga dodal, že zmluva umožňuje nadnárodným spoločnostiam ťažiacim fosílne palivá žalovať štáty a EÚ, ak súčasná klimatická politika ovplyvní ich zisky.

Výbormi organizovaný spoločný panel navrhol plénu odstúpiť od tejto zmluvy, známej pod skratkou ECT. Ide o nadnárodnú zmluvu, ktorá chráni energetické investície, obsahuje aj mechanizmy urovnávania sporov.

Za odporúčanie, aby EÚ od ECT odstúpila, zahlasovalo 58 poslancov, osem bolo proti a dvaja sa zdržali hlasovania. Parlament ako celok bude o tejto záležitosti hlasovať na plenárnom zasadnutí v dňoch 22. – 25. apríla v Štrasburgu.

Ak EP tento návrh odsúhlasí, členské štáty (Rada EÚ) budú môcť následne prijať rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou.

(ep, tasr)

  |  

Poslanci v Starom Meste vyslovili nedôveru starostovi. Je to odveta za krátené odmeny?

KOŠICE – Poslanci košickej mestskej časti (MČ) Staré Mesto na utorkovom mimoriadnom rokovaní potvrdili symbolické vyslovenie nedôvery starostovi Igorovi Petrovčikovi. Ide o deklaratívne uznesenie, keďže miestne zastupiteľstvo nemá právomoc starostu odvolať.

Veto prelomili aj v prípade hodnotiacej správy o hospodárení. Petrovčik to považuje za reakciu na krátenie poslaneckých odmien. Zastupiteľstvo zároveň odobrilo zmeny zásad odmeňovania poslancov.

Neplnenie rozpočtu či krátené odmeny

Poslankyňa Eva Hulmečíková označila za dôvod vyslovenia nedôvery neplnenie rozpočtu. „Nielen rozpočet v roku 2023, ale ani 2022 nebol naplnený. Hlavne tie pasáže, ktoré sú službou občanom,“ uviedla.

Na marcovom rokovaní poslanci starostovi vyčítali aj to, že im boli krátené odmeny, a to bez toho, aby o tom vopred vedeli. Kritizovali tiež, že MČ je stále v rozpočtovom provizóriu a že im nie sú poskytované dostatočné informácie.

Miestne zastupiteľstvo prelomilo veto i v prípade uznesenia o hospodárení a zmenách programového rozpočtu ku koncu minulého roka, ktoré starosta nepodpísal.

Práve v ňom skonštatovali neuspokojivý stav v plnení rozpočtu na rok 2023, ako aj pri postupe a príprave projektových dokumentácií pre revitalizáciu vnútroblokov.

Čo sa týka zmien v odmeňovaní poslancov, Hulmečíková to považuje za spresnenie doterajších pravidiel.

„Keď ľuďom niekto zoberie príjem, s ktorým rátali – a ako to vyzerá, niektorí možno preto aj vstupovali do politiky – tak sú z toho logicky nervózni,“ reagoval starosta na vyslovenie nedôvery. „Ja sa pohybujem v uliciach, mňa ľudia volili a naďalej ma podporujú. Pre mňa je dôležité, čo mi hovoria v uliciach, a nie, že si tu niektorí miestni poslanci riešia svoje ‚mindráky‘,“ dodal.

Ako spresnil, poslanci dostali druhý mesiac namiesto 500 eur v čistom sumu 70 eur. „Na Slovensku berú najvyššiu poslaneckú odmenu. Povedal som si, že ak vážne nie je z čoho, poďme sa rozprávať o šetrení – a musíme začať vo vlastnej kuchyni,“ povedal.

Tvrdí tiež, že o kvalite práce niektorých poslancov napovedá aj ich dochádzka.

Poslanecká odmena nie je mzda

Starosta zatiaľ nevie, či zmenu zásad odmeňovania poslancov podpíše. Dá ju preveriť právnemu oddeleniu. Podľa neho týmto uznesením nedôjde k šetreniu, keďže poslanci si ním zabezpečili minimálnu odmenu.

Petrovčik ich v marci požiadal o vyplatenie náhrady platu za nevyčerpanú časť dovolenky za obdobie od januára do novembra 2022. Ide o 27,5 dňa, čo predstavuje viac ako 5 400 eur. Poslanci rokovanie v tomto bode prerušili. „Preplatenie dovolenky je zákonný nárok, to je mzda. Poslanecká odmena nie je mzda,“ uviedol.

(tasr, kol)

  |  

Fico požiadal ministra, aby venoval osobitnú pozornosť ochrane slovenských poľnohospodárov

Fico požiadal ministra, aby sa zastal slovenských poľnohospodárov. „Nechcem o poľnohospodárstve rozprávať iba ako o výrobe potravín, o obrábaní pôdy a chove. Poľnohospodárstvo má obrovský vplyv na rozvoj vidieka, na krajitvorbu a toto treba rešpektovať,“ uviedol premiér.

Robert Fico Fico oznámil, že si vypočul od agroministra Richarda Takáča informácie ohľadom čerpania fondov z Európskej únie a o príprave novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). „Tu som ministrovi jasne povedal, že má voľné ruky pri komunikácii Slovenska pri formovaní novej SPP. Dobre vieme, že táto politika nebola spravodlivá a doteraz nie je. A veľmi ťažko sa dýcha slovenskému poľnohospodárovi oproti tomu zahraničnému, ktorý je výraznejšie dotovaný,“ konštatoval Fico.

Predseda vlády SR sa dotkol aj témy ochrany poľnohospodárstva a doplnil, že sa dá realizovať aj inak. „Minister nezaváhal a rozšíril počet produktov na 14 položiek, ktoré nedovážame z Ukrajiny. Máme naplánovanú spoločné stretnutie vlády s tou Ukrajinskou na 11. apríla a tento bod je bodom rokovania. Chceme nájsť spoločný mechanizmus, ktorý bude chrániť našich poľnohospodárov. Ja verím, že pokiaľ ho nenájdeme, tak pán Šmyhaľ, premiér Ukrajiny pochopí naše jednostranné rozhodnutia. O tom budeme spolu hovoriť intenzívne na stretnutí s Ukrajinou,“ zdôraznil Fico.

(sita)

  |  

V Moldavsku sa začali práce na novom elektrickom vedení do Rumunska

V Moldavsku sa začali práce na novom elektrickom vedení do Rumunska, aby znížili energetickú závislosť na proruskom Podnestersku. V súčasnosti odtiaľ pochádza 70 percent spotrebovanej elektriny.

V dedine Congaz už začali kopať základy pre prvé piliere nového elektrického vedenia. Do konca roka 2025 chce mať Moldavsko postavených všetkých 500 stĺpov elektrického vedenia, ktoré má mať dĺžku 158 kilometrov a spojí hlavné mesto Kišiňov s Vulcanesti na juhu štátu. Prípojka z Vulcanesti do mesta Isaccea v Rumunsku už funguje.

Podnesterskí separatisti v minulosti obmedzili dodávky do Kišiňova. Platnosť súčasnej zmluvy s elektrárňou v Podnestersku vyprší koncom roka 2024.

Prezidentka Maia Sanduová označila nové elektrické vedenie v hodnote 27 miliónov eur za „jeden z najdôležitejších infraštruktúrnych projektov“ od získania nezávislosti v roku 1991, ktorý oslobodí Moldavsko a umožní mu získavať elektrinu „bez politického vydierania“.

(afp, tasr)