Europarlament žiada Komisiu a Radu EÚ o vyjadrenie, ako chcú riešiť „kontroverzné“ reformné návrhy slovenskej vlády. EP to avizoval na svojej webstránke.
Očakáva sa, že europoslanci zopakujú obavy zo slovenských plánov na reformu Trestného zákona, ktorá podľa nich „ohrozuje schopnosť krajiny bojovať proti korupcii a chrániť rozpočet EÚ“.
Zrejme tiež budú varovať pred zmenami vo fungovaní verejnoprávnych médií, pričom pravdepodobne zdôraznia, že takéto plány sa budú musieť posúdiť vo svetle nedávno prijatého zákona EÚ o slobode médií.
Zdevastovanú bytovku na Moyzesovej v Čadci zbúrajú, rómski nájomníci nemajú náhradné bývanie. Majiteľ sa zatiaľ nedohodol s troma rodinami, jednej z nich môže poskytnúť sociálny byt mesto. Potvrdil to v stredu čadčiansky primátor Matej Šimášek.
Nájomná bytovka bola pôvodne vo vlastníctve mesta. Budova je v zdevastovanom stave. Bývalé vedenie ju ešte v roku 2021 predalo súkromnej firme HNT company za vyše 400-tisíc eur. V tom čase v nej podľa primátora žilo viac ako 30 obyvateľov. Išlo o približne šesť rodín. "Vlastník budovy ju chce zbúrať. Už urobil opatrenia, zbúral balkóny, odpojil vodu, chystá sa odpojiť energie a potrebuje nájsť náhradné bývanie, ktoré by v zmysle zmluvy mal zabezpečiť týmto rodinám," priblížil Šimášek.
Rómovia sú so situáciou nespokojní. Obávajú sa, že skončia na ulici. Majú problém s hľadaním podnájmu, pretože, ako uviedli, ich nikde nechcú. Nepáči sa im ani to, že bývalé vedenie mesta predalo bytový dom aj s nimi. "My sme za byty platili, nemali sme voči mestu žiadny dlh. Myslím, že mesto malo za nás zodpovednosť. Nemalo nás predávať akoby sme boli nejaký dobytok," poznamenal jeden z nájomníkov Milan Baláž.
Matúš Návrat za HNT company ubezpečil, že sa snažia hľadať pozitívne a konštruktívne ľudské riešenie. "Pre tri rodiny sme na základe ich požiadaviek toto riešenie našli. Ďalšie dve rodiny majú požiadavky na financovanie nehnuteľnosti, ktorú si hľadajú, ale zatiaľ sa ju nedarí nájsť. Zakaždým, keď nájdu nejakú ponuku, je už konkrétna nehnuteľnosť predaná alebo rezervovaná, no z našej strany je vždy maximálna snaha riešiť to čo najrýchlejšie," ubezpečil.
Poľská liberálna vláda predstavila program pre mimotelové oplodnenie (IVF) platný od 1. júna 2024 do 31. decembra 2028. Legislatívu o štátnom hradení tohto zákroku kabinet predstavil ešte v decembri minulého roka, čím zrušil zákaz predošlej vlády.
Súčasná koalícia Donalda Tuska na IVF vyčlenila rozpočet vo výške 590 miliónov eur. Ministerka zdravotníctva Izabela Leszczyna predstavila dva programy – „podporný zdravotný program pre in vitro oplodnenie“ a „in vitro liečba neplodnosti“.
Podľa ministerky sú navrhnuté tak, aby „každý opäť mohol dúfať, že sa stane rodičom“.
Program zahŕňa aj pacientov s rakovinou a umožní im zabezpečiť si genetický reprodukčný materiál ešte pred tým ako podstúpia „zložitú, veľmi náročnú a často vyčerpávajúcu liečbu rakoviny“.
Ukrajinská Verchovná rada sprísnila tresty za vyhýbanie sa mobilizácii. Vládny návrh novely, ktorou sa dopĺňa Trestný zákonník a Kódex správnych priestupkov, schválili poslanci v prvom čítaní.
Na svojom kanáli na platforme Telegram o tom informoval poslanec Jaroslav Železňak.
„Pozor, keďže záležitosť prešla len prvým čítaním, a nie celým procesom, vládna verzia [návrhu zákona] so všetkými ustanoveniami je teraz fakticky schválená,“ upresnil poslanec. „Má veľa problémov a prísnych ustanovení. Preto musia byť všetky sľúbené zmeny predložené ako pozmeňujúce návrhy do druhého čítania vo výbore.“
HORNÁ MIČINÁ – V obci Horná Mičiná neďaleko Banskej Bystrice sa pohyboval medveď. Neodradil ho ani fakt, že k domom sa priblížil rovno za bieleho dňa.
Na šelmu upozorňuje aj samotná obec. „Milí spoluobčania. Zvýšte opatrnosť počas prechádzky v prírode v oblasti Hornej Mičinej, lokalita Skalnavá. V blízkosti rodinných domov bol spozorovaný pohyb medveďa hnedého, preto zvýšte práve v tejto lokalite opatrnosť, alebo sa jej vyhnite,“ informuje Horná Mičiná na svojej stránke.
Na video, ktoré bolo natočené počas dňa, reagovala aj Daniela s komentárom, že šelmu už v minulosti videla a nebol to iba jeden, ale až dva jedince. Medveďa zaregistrovali pri obci aj v apríli pred rokom. Videli ho prebehnúť cez cestu, a dokonca pri chodníku pre peších aj medvedicu s mladými.
KRÁSNO NAD KYSUCOU – Precíznou prácou polície z Krásna nad Kysucou objasnili muži zákona krádež z drevenej stavby slúžiacej na ustajnenie koní.
Dve páchateľky za pomoci prineseného kladiva odstránili uzamykací mechanizmus, vošli do priestorov stavby, odkiaľ odcudzili jazdecké sedlá na kone a súčasti výstroja na sedlanie.
Predmetné veci uschovali u seba v byte a niektoré následne predali. „Obe mladé ženy vo veku 20 a 21 rokov už čelia obvineniu z prečinu krádeže spáchaného formou spolupáchateľstva," uviedla pre Žilinský Štandard policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková.
Americká cenová inflácia vo februári prekvapivo stúpla na 3,2 percenta medziročne z januárových 3,1 percenta. Medzimesačne stúpli vo februári ceny až o 0,4 percenta, čo ponecháva ročné tempo inflácie stále výrazne nad 2-percentným cieľom.
Šéfa americkej centrálnej banky Jeroma Powella tieto čísla nerozhodili. Považuje ich skôr za odchýlku z trendu. Trhy potešil šéf Fedu aj na tlačovke, keď povedal, že čoskoro bude vhodné spomaliť tempo kvantitatívneho sprísňovania (predaj dlhopisov zo súvahy centrálnej banky, vďaka ktorému zanikajú peniaze).
"Trhy cítia viac likvidity z centrálnej banky a v reakcii na zasadanie rástlo všetko – akcie, zlato, bitcoin, komodity aj dlhopisy. Keď rastie všetko, potom nerastie nič, to len stráca dolár. Volá sa to cenová inflácia. Zlato po tlačovke dosiahlo nové (nominálne) historické maximum. Zrejme si o Powellových inflačných predikciách „myslí“ svoje," píše Juraj Karpiš.
MICHALOVCE – Colný úrad (CÚ) Michalovce zlikvidoval zaistený a prepadnutý tovar za vyše dva milióny eur. V spaľovni skončili cigarety, tabak aj falzifikáty parfumov, textilu a obuvi. Ako informovala hovorkyňa CÚ Michalovce Jana Nimrichterová, predmety zaistili príslušníci finančnej správy pri kontrolách.
Tovar pôvodne zaistili na slovensko-ukrajinskej štátnej hranici a vo vnútrozemí Slovenskej republiky za porušenie colných a daňových predpisov vrátane nezákonného dovozu a neoznačovania balení platnou kontrolnou známkou.
„Zlikvidovaných bolo 10 198 132 kusov tabakových výrobkov, 4,34 kilogramu tabaku a 133 kusov napodobenín značkového textilu, obuvi a parfumov,“ uviedla Nimrichterová s tým, že celková hodnota zlikvidovaného tovaru predstavuje 2 168 960 eur.
Podľa Nimrichterovej v súlade so zákonom o spotrebnej dani z tabakových výrobkov pre cigarety a tabak neexistuje iný akceptovateľný spôsob ich zlikvidovania.
V prípade tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva je nevyhnutná spolupráca s držiteľmi ochranných známok, ktorí v tomto prípade súhlasili so zjednodušeným postupom likvidácie zaisteného tovaru.
Finančná správa zároveň vyzýva verejnosť, aby pri dovoze tovaru z tretích krajín dodržiavala legislatívne požiadavky a limitné množstvá stanovené pre tabakové výrobky, aby nepredstavovali riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov.
Limity zahŕňajú 40 kusov cigariet, 20 cigariek, 10 cigár, 50 gramov tabaku a dve spotrebiteľské balenia bezdymového tabakového výrobku pre jednotlivcov, pričom osoby mladšie ako 17 rokov nesmú tabakové výrobky dovážať.
Belgický kráľ Filip vo svojom prejave na pôde europarlamentu vyjadril ľútosť, že verejnosť stráca dôveru v demokratické inštitúcie. Vyslovil súčasne aj obavy z rastúceho trendu k autokracii, ktorý podľa neho badať po celom svete.
Filip je len druhým belgickým panovníkom, ktorý mal prejav v Európskom parlamente, a ako vôbec prvý tak urobil v jeho bruselskom sídle. Jeho strýko, kráľ Baudouin, totiž v roku 1987 vystúpil pred europoslancami v Štrasburgu. Panovníkov prejav sa uskutočnil pri príležitosti belgického predsedníctva EÚ.
Ako vo svojej správe uviedla televízia RTL, rotujúce predsedníctvo v rámci EÚ označil kráľ Filip za vrchol v účasti tej-ktorej krajiny na európskom rozhodovacom procese.
Privítal významný legislatívny pokrok, ktorý bol dosiahnutý v posledných mesiacoch, počas belgického predsedníctva. Avizoval, že v nadchádzajúcom období čakajú EÚ veľké výzvy v otázke jej rozširovania.
Filip odmietol tvrdenia o rozbrojoch v rámci EÚ. Uviedol, že podpora napríklad Ukrajine ukázala, že členské štáty sú schopné „rozhodovať sa rázne a jednomyseľne“.
„Vojna na Ukrajine je aj naším bojom. Je to boj za obranu našej bezpečnosti a našich hodnôt. Aj my sa cítime ohrození. A nie bezdôvodne,“ doplnil kráľ.
Podľa Filipa by sa EÚ nemala venovať len krízovému manažmentu, musí mať aj dlhodobé vízie. V tejto súvislosti vyzval na jednotu v boji proti klimatickým zmenám. Zdôraznil aj potrebu väčšej energetickej nezávislosti EÚ, pričom pripomenul, že „čím viac energie vyrábame z obnoviteľných zdrojov, tým menej sme závislí od dovážanej energie“.
Vyzval pracovať „spoločne aj na skutočnej európskej reindustrializácii zameranej na zelenú a digitálnu revolúciu“, pričom vyzval „vziať ekonomický osud EÚ do vlastných rúk“.
„Majme tú odvahu snívať o budúcnosti, v ktorej bude Únia zohrávať ešte výraznejšiu geoekonomickú úlohu,“ prízvukoval belgický kráľ.
Dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová nemá záujem o funkciu v Severoatlantickej aliancii a ani o pôsobenie v slovenskej politike. Uviedla to v stredu po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v Bruseli.
Zuzana Čaputová bola v roku 2023 niekoľkokrát v západných médiách zmienená ako možná nástupkyňa po Stoltenbergovi, ktorý na jeseň po desiatich rokoch na čele Aliancie z tohto postu odchádza.
Na otázku slovenských novinárov, či do zbierky mužských portrétov, ktorí 75 rokov šéfovali Aliancii, nepribudne aj žena a či to ona osobne nevníma ako výzvu, Čaputová priznala, že svoje životné výzvy nevníma v tomto smere.
„Bolo by však zaujímavé, keby niekedy v budúcnosti nejaká žena zasadla do nejakej významnej pozície v NATO. Po celý život hovorím, že byť ženou nie je kvalifikácia, ale ak sa u nejakej kandidátky stretnú odbornosť, skúsenosť a chuť uchádzať sa o takúto pozíciu, tak to môže byť len k prospechu veci," odkázala.
Žena sa tento rok šéfkou Aliancie pravdepodobne nestane, keďže po tom, ako sa týchto ambícií vzdala estónska premiérka Kaja Kallasová, v hre o najvyšší post v NATO zostali iba holandský premiér Mark Rutte a rumunský prezident Klaus Iohannis.
Najskôr si plánuje oddýchnuť
Čaputová uviedla, že po 15. júni, keď jej skončí mandát, si plánuje najskôr oddýchnuť. Dodala však, že do politiky nemieri a určite plánuje zostať na Slovensku.
„Skôr potrebujem obdobie na reflexiu toho, čo som spoznala a zažila. Nechcem zatiaľ konkretizovať svoje plány, ale môžem uistiť ľudí, ktorí šíria informácie o tom, ako idem na nejaký vysoký post a do politiky, žiadne takéto ambície momentálne nemám,“ opísala situáciu.
Úskalia, ktorým čelila
V utorok večer sa prezidentka stretla s takmer 300 krajanmi zo Slovenska pôsobiacimi v Bruseli na podujatí, ktoré pripravila občianska platforma Od Tatier k Schumanu.
Prezidentka sa poďakovala slovenským zamestnancom inštitúcií EÚ za ich službu a profesionalitu a za všetko, čo robia pre svoju krajinu. Odpovedala tiež na sériu priamych otázok z obecenstva aj na otázky zasielané online.
V kocke zhodnotila svoj päťročný mandát, spomenula, akým úskaliam čelila a čo sa jej aj vďaka obmedzeným právomociam podarilo dosiahnuť a presadiť. Napríklad vo vzťahu k Ústavnému súdu, v dobe, ktorá bola turbulentná nielen kvôli domácej politickej scéne, ale aj kvôli pandémii či vojne na Ukrajine.
„Som veľmi vďačná, že aj po piatich rokoch to prijatie bolo veľmi milé a srdečné. Otázky boli zaujímavé, takže som tu opäť veľmi rada," povedala Čaputová pre TASR a potvrdila, že si spomína na podobné stretnutie s krajanmi v Bruseli z roku 2019, krátko po nástupe do funkcie.
Rovnováha medzi funkciou a rodinou
Zopakovala, že jej rozhodnutie opätovne nekandidovať bolo snahou hľadať rovnováhu medzi svojou funkciou, či ešte má na ňu dosť síl a čo by ešte mohla priniesť, a záujmami svojej rodiny. Potvrdila, že tlak vyvíjaný na ňu a na jej rodinu bol extrémny, a odpovedala aj na to, ako odolávala nenávistnej kampani počas svojho pôsobenia v úrade.
„Jedno poučenie, ktoré pre mňa z toho plynie, je, že v rámci tých tlakov, ktoré zažívame zo strany populistov, extrémistov a ľudí, ktorí demokraciu nepovažujú za hodnú ochrany, je veľmi dôležité, aby sme si v rámci demokratického tábora poskytli navzájom oporu, podporu a súdržnosť," opísala situáciu. A dodala, že politik prestane byť hodnoverným vtedy, keď opustí hodnoty, ktorým najviac verí.
„Nechystám sa do politiky, čo ale neznamená, že nebudem nejakým spôsobom prítomná vo verejnom priestore,“ odpovedala na otázku krajanov, ako si predstavuje svoju ďalšiu budúcnosť.
Povedala, že rozumie istému rozčarovaniu časti spoločnosti po voľbách. Slovákom v cudzine zároveň odkázala, aby sa nebáli vrátiť domov, lebo vždy je dôvod veriť v obyvateľov krajiny, teda tomu, že voľby nie sú všetko.
„Inak povedané, politici nie sú celé Slovensko,“ upozornila. V závere prítomným poradila, aby aj napriek tomu, že žijú v dobe, ktorá nie je jednoduchá, nestrácali kontakt medzi sebou, stretávali sa, komunikovali, boli k sebe dobrí a láskaví, lebo „to má zmysel“.
Demokraciu treba chrániť a bojovať za ňu
„Demokraciu treba chrániť, netreba sa vzdávať, treba za ňu bojovať. Treba držať pokope, podporovať sa navzájom naprieč krajinami, možno aj kontinentmi,“ uviedla prezidentka Zuzana Čaputová v utorok pri Berlínskom múre na rozlúčkovej návšteve Nemecka. Podľa jej slov išlo o jedno z posolstiev jej predošlého stretnutia s nemeckým spolkovým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.
S nemeckým náprotivkom prezidentka hovorila aj o situácii na Slovensku po prezidentských voľbách. „V Nemecku, samozrejme, registrujú zmenu pokiaľ ide o rétoriku napríklad vo vzťahu k Ukrajine i pokiaľ ide o otázky, ktoré sa týkajú právneho štátu," uviedla.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier a slovenská prezidentka Zuzana Čaputová v Berlíne. Foto: TASR/AP
Čaputová tiež novinárom povedala, že už telefonovala so zvoleným prezidentom Petrom Pellegrinim, ktorému zagratulovala a deklarovala svoju pripravenosť sa s ním stretnúť. Zároveň uviedla, že je pripravená poskytnúť mu súčinnosť pri všetkých praktických záležitostiach.
Do konca jej funkčného obdobia 15. júna čaká prezidentku ešte intenzívny program v podobe zahraničných návštev i rozlúčka so Slovenskom v pozícii prezidentky. V rámci svojich rozlúčkových ciest pritom možno zavíta i na Ukrajinu ako susednú krajinu. „Je to jedna z možností,“ uviedla.
Ukrajinská tajná služba SBU zadržala Vladislava Lukianova, bývalého poslanca zakázanej Strany regiónov, keď sa pokúšal vycestovať zo štátu cez Odeskú oblasť.
Kým SBU informovala len o zadržaní bývalého člena strany bez uvedenia jeho mena, ukrajinské médiá uvádzajú, že ide o Lukianova, ktorý v komunálnych voľbách v roku 2020 kandidoval za mesto Bachmut.
Lukianov sa údajne pokúšal opustiť územie Ukrajiny ako osoba, na ktorú sa pre vek – 60 rokov – už nevzťahuje mobilizácia.
Je podozrivý z trestného činu ospravedlňovania, uznania alebo popierania ruskej ozbrojenej agresie proti Ukrajine, uviedla SBU vo vyhlásení.
Po vypuknutí vojny zadržaný Lukianov údajne preregistroval svoju spoločnosť poskytujúcu internetové pripojenie podľa ruských zákonov.
Okrem toho ruskej tajnej službe FSB poskytol plný prístup k svojim technickým zariadeniam, čo FSB umožnilo monitorovať aktivity miestneho obyvateľstva na internete.
Neskôr sa presťahoval na Ukrajinou ovládané územie a svoju firmu viedol online. Ukrajinská strana však tvrdí, že dane a odvody platil Rusku, čím sa „podieľal na financovaní“ takzvanej špeciálnej vojenskej operácie.
