Preskočiť na obsah
  |  

Ak USA čoskoro nedodajú Ukrajine podporu v podobe munície a zbraní, Rusko do pár týždňov získa prevahu až 10:1

Ak USA čoskoro nedodajú Ukrajine podporu v podobe munície a zbraní, Rusko do pár týždňov získa prevahu až 10:1. V americkom Kongrese to vyhlásil generál Christopher Cavoli, hlavný veliteľ Velenia americkej armády v Európe.

Pred Kongresom okrem Cavoliho svedčila aj Celeste Wallanderová, zástupkyňa ministra obrany pre bezpečnosť. Kongres má počas nasledujúcich týždňoch rozhodnúť o poslaní podpory Ukrajine, neexistuje však záruka, že schválenie pomoci príde včas.

 "(Ukrajinská armáda) je v súčasnosti v porovnaní s ruskou v nevýhode 5:1. To znamená, že Rusko vypáli päť delostreleckých granátov, kým Ukrajina môže vypáliť iba jeden. O niekoľko týždňov sa to zvýši na 10:1. Nehovoríme o mesiacoch a nehovoríme hypoteticky," vyhlásil Cavoli.

Generál označil dodávky 155-milimetrovej munície za životne dôležité a delostrelectvu pripísal najväčší podiel na stratách v každom konflikte. Ak by Ukrajine munícia došla, leví podiel by na tom malo zastavenie dodávok zo strany USA, dodal Cavoli.

(tasr)

  |  

Niekoľko lesných požiarov sužuje Guatemalu

Niekoľko lesných požiarov sužuje Guatemalu, tamojší prezident Bernardo Arévalo v krajine vyhlásil stav prírodnej katastrofy. Na území Guatemaly v súčasnosti horí 44 lesných požiarov. Podľa Arévala až 80 percent z nich založili ľudia. "Súčasná situácia nie je náhoda," uviedol.

Miestni poľnohospodári v tomto ročnom období často pália trávu na svojich poliach v rámci príprav na výsadbu. Jeden z najväčších požiarov horí neďaleko predmestia hlavného mesta Guatemala. Miestne úrady zavreli školy v centrálnych provinciách, aby ochránili študentov pred dymom.

Guatemalský prezident vyhlásením stavu prírodnej katastrofy uvoľnil dodatočné finančné prostriedky na boj proti požiarom. Táto stredoamerická krajina je viac zvyknutá na nepokojné sopky ako na lesné požiare.

(tasr, ap)

  |  

Blanár: Prijatie migračnej reformy je ukážkou, ako dôležité je ponechanie práva veta

Európsky parlament v stredu hlasoval za reformu azylového systému Európskej únie. K novej právnej úprave sa vyjadrili kritici i priaznivci. Zatiaľ čo Bratislava, Budapešť a Varšava zaujali odmietavý postoj, novú legislatívu vítali s nadšením v Berlíne aj Bruseli.

Nové pravidlá Slovensko jednoznačne odmieta. Zo stanoviska rezortu zahraničných vecí vyplýva, že najväčší problém vidí v mechanizme solidarity s podmienkou povinného prijatia nelegálnych migrantov na naše územie. Podľa šéfa diplomacie Juraja Blanára (Smer) by sa mali štáty sami rozhodnúť, akú formu pomoci zvolia, a to bez príkazu povinného finančného či materiálneho príspevku.

„Prijatie tejto reformy je reálnou ukážkou, ako dôležité je ponechanie práva veta v kľúčových oblastiach presadzovania národnoštátnych záujmov. Pri tomto hlasovaní nebolo možné uplatniť právo veta, preto bol návrh napriek nesúhlasu SR i ďalších štátov schválený,“ zdôraznil minister podľa ktorého nie je nový pakt dlhodobo udržateľným riešením.

„Nelegálna migrácia je obrovská výzva, ktorej EÚ čelí, a našou povinnosťou je riešiť ju predovšetkým v súlade so suverénnymi záujmami našej vlasti. Je potrebné si otvorene priznať, že ochrana Schengenského priestoru proti nelegálnej migrácii nie je dostatočná a nový Migračný pakt tento problém nevyrieši,“ zdôraznil Blanár.

"Opakujeme, že je potrebné sa sústrediť na posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ a rovnako na intervencie a opatrenia v krajinách, odkiaľ nelegálna migrácia prichádza,“ uviedol J. Blanár a dodal, že európsky prístup k migračnej politike môžu ovplyvniť aj nadchádzajúce júnové eurovoľby a poslanci, ktorých si obyvatelia EÚ, teda i Slovenska, zvolia do Európskeho parlamentu.

Orbán hovorí o klinci do rakvy

"Migračný pakt je ďalším klincom do rakvy Európskej únie. Jednota je mŕtva, bezpečné hranice už neexistujú. Maďarsko sa nikdy nepoddá masovému migračnému šialenstvu. Potrebujeme zmenu v Bruseli, aby sme zastavili migráciu," napísal na sociálnej sieti X maďarský premiér Viktor Orbán.

Kriticky sa k novému aktu vyjadril aj poľský premiér Donald Tusk. "Nájdeme spôsoby, aby sme aj v prípade, že migračný pakt vstúpi do platnosti v takmer nezmenenej podobe, ochránili Poľsko pred mechanizmom premiestňovania," povedal.

Tusk dodal, že krajiny EÚ sa musia zamerať na ochranu svojich vlastných hraníc. Poľsko tvrdilo, že by malo byť vyňaté z takzvaného mechanizmu solidarity v novej legislatíve EÚ, keďže po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijalo najväčší počet ukrajinských utečencov.

Česko balansuje na pomedzí chvály a kritiky

Menej negatívny postoj zaujal český minister vnútra Vít Rakušan, ktorý považuje legislatívu z dielne Európskeho parlamentu za dobrý základ. Ocenil schválenie mnohých "dobrých čiastkových vecí", ale opakovane zdôraznil, že EÚ mohla byť v tejto otázke ďalej.

"Európsky parlament, bohužiaľ, v trialógoch zasiahol tak, že niektoré veci boli skôr zmäkčené, ale je to určite lepšie než stav, ktorý platil doteraz," povedal Rakušan. Nový stav bude podľa neho základom na to, aby politici prichádzali s ďalšími konceptmi.

Nemecký kancelár vraví o nevyhnutnosti

Viacerí európski lídri sa o pakte vyjadrili pozitívne. Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz označil v stredu schválenie reformy azylového systému EÚ Európskym parlamentom za historický a nevyhnutý krok.

"Reforma spoločného európskeho azylového systému predstavuje solidaritu medzi európskymi krajinami," uviedol Scholz. "Ohraničuje nezákonnú migráciu a konečne zmierňuje záťaž na tie krajiny, ktoré sú obzvlášť zaťažené," dodal.

Grécky minister pre migráciu Dimitris Kairidis hovorí o historickom dni. "Je to veľký prelom a veľmi dôležitý krok smerom k spoločnému, a tým aj účinnejšiemu, spravovaniu migračných výziev súčasnosti," uviedol Kairidis.

Metsolová a von der Leyenová sú nadšené

Jednoznačne pozitívne stanovisko k veci zaujali vrcholné predstaviteľky Európskej únie. Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová schválenie reformy azylového systému zhodne privítali.

"Odovzdali sme robustný legislatívny rámec na riešenie migrácie a azylu v EÚ," uviedla Metsolová. Pripomenula, že rokovania o reforme trvali viac než desať rokov. "Dodržali sme však slovo. Rovnováha medzi solidaritou a zodpovednosťou," napísala.

"Migrácia je európska úloha, na ktorú je potrebné európske riešenie," napísala von der Leyenová. Presne to podľa jej slov prináša balík o migrácii a azyle. "Pre bezpečnejšie hranice, rýchlejšie a účinnejšie procesy a viac solidarity s členskými krajinami na vonkajších hraniciach (EÚ)," dodala.

O čom je nová legislatíva?

Pripomeňme, že europoslanci v stredu schválili desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi EÚ vlani v decembri.

Zrejme najviac sporným bodom je mechanizmus, podľa ktorého musia členské štáty prijať migrantov z najviac zaťažených krajín a ak to odmietnu, budú musieť platiť alebo zabezpečovať prevádzkovú a technickú podporu.

(tasr, min)

  |  

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril sústrasť vodcovi hnutia Hamas

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril sústrasť vodcovi hnutia Hamas Ismáílovi Haníjovi, ktorého traja synovia zahynuli pri izraelskom nálete v Pásme Gazy. Politický vodca Hamasu obvinil Izrael, že jeho synov zabil v "duchu pomsty a vraždy".

Podľa televízie al-Džazíra sa nálet odohral neďaleko utečeneckého tábora aš-Šatí v blízkosti mesta Gaza, odkiaľ pochádza Haníja. Potvrdil, že obeťami sa stali jeho traja synovia Amír, Muhammad a Házim a ich niekoľko detí.

Haníja v súčasnosti žije v exile v Katare. Izraelská armáda neskôr potvrdila, že tento útok v Pásme Gazy vykonali jej jednotky. Erdogan varoval Izrael, že bude braný na zodpovednosť za "zločiny proti ľudskosti", informovala kancelária tureckého prezidenta na sociálnej sieti.

(tasr, afp)

  |  

Takmer polovica Ukrajincov by podporila armádnych predstaviteľov v politike, ukázal prieskum

Takmer polovica Ukrajincov by podporila armádnych predstaviteľov v politike, ukázal prieskum. Ozbrojené zložky a ich príslušníci si aj po dvoch rokoch vyčerpávajúcej vojny zachovávajú dôveru verejnosti.

"Plnú dôveru" armáde vyjadrilo viac ako 70 percent opýtaných. Naopak, prezident Volodymyr Zelenskyj si po nahradení vrchného veliteľa ozbrojených síl Valerija Zalužného pohoršil v otázke dôvery verejnosti o 5 percent.

Prieskum zisťoval, koho by Ukrajinci preferovali ako zdroj "politickej sily" v povojnovej vláde. Za príslušníkov armády sa vyslovilo 45,1 percenta účastníkov. Existujúcim politickým stranám by verilo niečo cez 18 percent opýtaných.

Prieskum uskutočnilo Razumkovo centrum medzi 21. a 27. marcom na vzorke 2020 dospelých Ukrajincov obývajúcich územia bez vplyvu ruskej armády.

(kyiv independent)

  |  

Izraelská armáda potvrdila útok v Pásme Gazy, pri ktorom zahynuli synovia vodcu Hamasu

Izraelská armáda potvrdila útok v Pásme Gazy, pri ktorom zahynuli synovia vodcu Hamasu. Vo vyhlásení armáda uvádza, že terčom útoku boli Amír, Muhammad a Házim Haníja.

Dodala, že išlo o členov vojenského krídla Hamasu. Palestínske hnutie predtým uviedlo, že pri útoku na auto zahynulo aj niekoľko vnukov lídra Hamasu.

Podľa televízie al-Džazíra sa nálet odohral neďaleko utečeneckého tábora aš-Šatí v blízkosti mesta Gaza, odkiaľ pochádza Haníja. Ten obvinil Izrael, že jeho synov zabil v "duchu pomsty a vraždy".

(tasr, afp)