Preskočiť na obsah
  |  

EÚ uvalí nové sankcie na iránskych výrobcov dronov a striel

Európska únia uvalí nové sankcie na iránskych výrobcov dronov a riadených striel. Zhodli sa na tom lídri EÚ v reakcii na útok Iránu na Izrael. Šéf EÚ Charles Michel označil zavedenie sankcií proti Iránu za "jasný signál, ktorý sme chceli vyslať".

Vôbec prvý priamy raketový a dronový útok Iránu na Izrael, ktorý sa odohral v noci na nedeľu, bol reakciou na nálet na iránsky konzulát v sýrskej metropole Damask z 1. apríla, ktorý sa pripisuje Izraelu – i keď ten sa k nemu neprihlásil, ale ani to nepoprel.

Lídri EÚ vo svojom vyhlásení zo samitu v Bruseli žiadali "všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a zdržali sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo zvýšiť napätie v regióne".

Únia už na Irán uvalila jeden balík sankcií v súvislosti s dodávkami bezpilotných lietadiel. Ich odberateľom je Rusko, ktoré ich používa vo vojne na Ukrajine. Tieto sankcie však mali na prerušenie väzieb medzi Teheránom a Moskvou len malý vplyv, tvrdí AFP.

(tasr, afp)

  |  

Lídri EÚ sa zhodli na poskytnutí systémov protivzdušnej obrany Ukrajine

Lídri členských štátov EÚ sa zhodli na potrebe "urgentne" poskytnúť Ukrajine systémy protivzdušnej obrany. V prijatých záveroch k Ukrajine sa okrem toho uvádza, že je potrebné zintenzívniť poskytovanie všetkej potrebnej vojenskej pomoci vrátane delostreleckých nábojov a rakiet.

Lídri EÚ zároveň ostro odsúdili pokračujúce raketové útoky Ruska na civilné a infraštruktúrne ciele a na energetický sektor na Ukrajine. Členské štáty sa zhodli, že zvýšia materiálnu pomoc, najmä v podobe generátorov na výroby elektriny.

V neposlednom rade premiéri a prezidenti privítali aj pokrok pri realizácii návrhu, aby výnosy zo zmrazených ruských aktív v Európe boli použité v prospech Ukrajiny

Štvrtková pracovná večera bola venovaná aj vzťahom EÚ s Tureckom, kde je snaha zmodernizovať colnú úniu medzi obomi stranami.

(tasr)

  |  

Senát USA zamietol všetky obvinenia voči ministrovi vnútornej bezpečnosti

Americký Senát zamietol návrh republikánov na zosadenie ministra pre vnútornú bezpečnosť Alejandra Mayorkasa. Dôvodom pre impeachment bolo neuspokojujúce riešenie krízovej situácie na hranici USA s Mexikom.

Konanie proti 64-ročnému Mayorkasovi sa začalo v polovici februára, keď bol obvinený v Snemovni reprezentantov, kde majú väčšinu republikáni.

V súlade s ústavou sa žalobou v stredu začal zaoberať aj Senát - procedúra impeachmentu tam však bola ihneď zamietnutá, pričom demokrati hlasovali proti odvolaniu Mayorkasa en bloc.

Žaloba na Mayorkasa prišla krátko po tom, ako na hranici USA s Mexikom v decembri zaznamenali rekordných 10-tisíc zadržaných denne.

Republikáni zo Snemovne reprezentantov obvinili Mayorkasa z vyvolania krízy na hranici, pričom tvrdia, že minister spolu s prezidentom USA Joeom Bidenom nie sú schopní zabrániť ilegálnej imigrácii, ktorá od nástupu demokratického prezidenta v roku 2021 dosiahla rekordnú úroveň.

Republikáni tvrdia, že Mayorkas odmietol plne implementovať americké imigračné zákony, a sú presvedčení aj o tom, že nemal zvrátiť reštriktívnu politiku zavedenú Bidenovým predchodcom Donaldom Trumpom.

Deklarujú, že Mayorkas prekročil svoje právomoci, keď umožnil státisícom migrantov legálne vstúpiť do krajiny prostredníctvom programov "podmienečného oslobodenia".

Bidenova administratíva tvrdí, že vytvorila usporiadanejší a humánnejší imigračný systém. Pripomína, že rekordná úroveň prisťahovalectva predstavuje výzvu aj pre mnohé iné krajiny na západnej pologuli.

(tasr, afp)

  |  

Na proteste proti zákonu o zahraničnom vplyve boli v Tbilisi tisíce ľudí

V Gruzínsku pokračujú protesty proti kontroverznému zákonu o zahraničnom vplyve. Ako informovala agentúra AFP, v stredu sa pred sídlom parlamentu v Tbilisi stretlo asi 20-tisíc ľudí.

Poslanci vládnej strany Gruzínsky sen v stredu schválili návrh tohto zákona v prvom čítaní 83 hlasmi. Opozícia hlasovanie bojkotovala. Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová už avizovala, že zákon bude vetovať, a podporila demonštrantov protestujúcich proti tomuto zákonu.

Návrh zákona "o transparentnosti zahraničného vplyvu" podľa opozície kopíruje ruskú legislatívu o takzvaných zahraničných agentoch.

Návrh zákona ukladá mimovládnym organizáciám a médiám, ktoré dostávajú viac ako 20 percent financií zo zahraničia, aby sa zaregistrovali ako organizácia presadzujúca záujmy cudzej mocnosti.

Gruzínske vedenie ubezpečuje, že navrhovaný zákon nemá nič spoločné s ruským zákonom a že ide o zmiernenú verziu amerického zákona o registrácii zahraničných agentov prijatého v roku 1938.

(tasr, afp, bbc)

  |  

Katar prehodnocuje svoju úlohu sprostredkovateľa rokovaní Izraelu s Hamasom

Katar prehodnocuje svoju úlohu sprostredkovateľa na mierových rokovaniach medzi Izraelom a Hamasom, povedal katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání. Podľa neho totiž niektorí politici zneužívajú úlohu Kataru na svoje vlastné ciele.

"Katar je v procese úplného prehodnotenia svojej úlohy (sprostredkovateľa rokovaní), pretože mu vznikli škody," dodal bez ďalších podrobností.

(tasr, sky news)

  |  

Biden podporil balík pomoci pre Ukrajinu a Izrael predstavený republikánmi

Americký prezident Joe Biden podporil balík pomoci pre Ukrajinu a Izrael predstavený republikánmi v Snemovni reprezentantov. Biden súčasne vyzval na jeho urýchlené prijatie.

Republikáni v stredu predstavili alternatívny balík štyroch návrhov zákonov, z ktorých tri predpokladajú pomoc vo výške 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu, 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v indo-pacifickom regióne vrátane Taiwanu. Štvrtý návrh sa zameriava na riešenie ďalších priorít americkej zahraničnej politiky.

"Snemovňa musí balík schváliť tento týždeň a Senát by ju mal rýchlo nasledovať. Okamžite ho podpíšem, aby som svetu vyslal odkaz: Stojíme pri našich priateľoch a nedovolíme Iránu ani Rusku uspieť," uviedol Biden.

Predseda snemovne Mike Johnson navrhuje, aby sa ekonomická pomoc Kyjevu poskytovala vo forme odpustiteľných pôžičiek, spolu s väčším dohľadom nad financovaním armády. Očakáva, že o balíku, respektíve osobitne o každom zo štyroch návrhoch zákonov, sa bude hlasovať najskôr v sobotu večer.

Republikánski kolegovia však Johnsona vyzývajú, aby odstúpil zo svojej funkcie.

(tasr, ap)