Preskočiť na obsah
  |  

Izrael zvažoval odvetný útok na Irán, ale odložil ho

Izrael v pondelok večer zvažoval odvetný útok na Irán, ale nakoniec sa ho rozhodol odložiť, informovala agentúra Axios. Dvaja izraelskí predstavitelia potvrdili, že rozhodnutie zaútočiť bolo odložené z "prevádzkových dôvodov".

Irán v noci na nedeľu zaútočil na Izrael viac ako 300 bezpilotnými lietadlami a riadenými strelami. Tento čin slúžil ako odveta za útok na iránsky diplomatický komplex v Sýrii z 1. apríla, pri ktorom zahynuli dvaja vysokopostavení iránski generáli a ďalšie osoby.

(tasr, axios)

  |  

Nový írsky premiér chce na samite EÚ apelovať na uznanie palestínskeho štátu

Nový írsky premiér Simon Harris plánuje na svojom prvom samit EÚ v Bruseli apelovať na uznanie palestínskeho štátu. Novinárom to povedal po príchode na samit. Harris vyhlásil, že má v úmysle tlmočiť lídrom EÚ potrebu "posunúť sa vpred".

"Ak veríte v dvojštátne riešenie, myslím si, že takýto pozitívny impulz by mohol byť užitočný a dôležitý," povedal.

"Mám v úmysle využiť príležitosť, že som tu, a hovoriť s ostatnými kolegami o možnosti, že by aj iné krajiny chceli spolu s Írskom a Španielskom pokročiť v uznaní Palestíny ako štátu," dodal Harris.

Podľa DPA tým odkazoval na nedávnu návštevu španielskeho premiéra Pedra Sáncheza v Dubline, na ktorej sa v tejto otázke obe krajiny zhodli.

(tasr, dpa)

  |  

EÚ uvalí nové sankcie na iránskych výrobcov dronov a striel

Európska únia uvalí nové sankcie na iránskych výrobcov dronov a riadených striel. Zhodli sa na tom lídri EÚ v reakcii na útok Iránu na Izrael. Šéf EÚ Charles Michel označil zavedenie sankcií proti Iránu za "jasný signál, ktorý sme chceli vyslať".

Vôbec prvý priamy raketový a dronový útok Iránu na Izrael, ktorý sa odohral v noci na nedeľu, bol reakciou na nálet na iránsky konzulát v sýrskej metropole Damask z 1. apríla, ktorý sa pripisuje Izraelu – i keď ten sa k nemu neprihlásil, ale ani to nepoprel.

Lídri EÚ vo svojom vyhlásení zo samitu v Bruseli žiadali "všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a zdržali sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo zvýšiť napätie v regióne".

Únia už na Irán uvalila jeden balík sankcií v súvislosti s dodávkami bezpilotných lietadiel. Ich odberateľom je Rusko, ktoré ich používa vo vojne na Ukrajine. Tieto sankcie však mali na prerušenie väzieb medzi Teheránom a Moskvou len malý vplyv, tvrdí AFP.

(tasr, afp)

  |  

Lídri EÚ sa zhodli na poskytnutí systémov protivzdušnej obrany Ukrajine

Lídri členských štátov EÚ sa zhodli na potrebe "urgentne" poskytnúť Ukrajine systémy protivzdušnej obrany. V prijatých záveroch k Ukrajine sa okrem toho uvádza, že je potrebné zintenzívniť poskytovanie všetkej potrebnej vojenskej pomoci vrátane delostreleckých nábojov a rakiet.

Lídri EÚ zároveň ostro odsúdili pokračujúce raketové útoky Ruska na civilné a infraštruktúrne ciele a na energetický sektor na Ukrajine. Členské štáty sa zhodli, že zvýšia materiálnu pomoc, najmä v podobe generátorov na výroby elektriny.

V neposlednom rade premiéri a prezidenti privítali aj pokrok pri realizácii návrhu, aby výnosy zo zmrazených ruských aktív v Európe boli použité v prospech Ukrajiny

Štvrtková pracovná večera bola venovaná aj vzťahom EÚ s Tureckom, kde je snaha zmodernizovať colnú úniu medzi obomi stranami.

(tasr)

  |  

Senát USA zamietol všetky obvinenia voči ministrovi vnútornej bezpečnosti

Americký Senát zamietol návrh republikánov na zosadenie ministra pre vnútornú bezpečnosť Alejandra Mayorkasa. Dôvodom pre impeachment bolo neuspokojujúce riešenie krízovej situácie na hranici USA s Mexikom.

Konanie proti 64-ročnému Mayorkasovi sa začalo v polovici februára, keď bol obvinený v Snemovni reprezentantov, kde majú väčšinu republikáni.

V súlade s ústavou sa žalobou v stredu začal zaoberať aj Senát - procedúra impeachmentu tam však bola ihneď zamietnutá, pričom demokrati hlasovali proti odvolaniu Mayorkasa en bloc.

Žaloba na Mayorkasa prišla krátko po tom, ako na hranici USA s Mexikom v decembri zaznamenali rekordných 10-tisíc zadržaných denne.

Republikáni zo Snemovne reprezentantov obvinili Mayorkasa z vyvolania krízy na hranici, pričom tvrdia, že minister spolu s prezidentom USA Joeom Bidenom nie sú schopní zabrániť ilegálnej imigrácii, ktorá od nástupu demokratického prezidenta v roku 2021 dosiahla rekordnú úroveň.

Republikáni tvrdia, že Mayorkas odmietol plne implementovať americké imigračné zákony, a sú presvedčení aj o tom, že nemal zvrátiť reštriktívnu politiku zavedenú Bidenovým predchodcom Donaldom Trumpom.

Deklarujú, že Mayorkas prekročil svoje právomoci, keď umožnil státisícom migrantov legálne vstúpiť do krajiny prostredníctvom programov "podmienečného oslobodenia".

Bidenova administratíva tvrdí, že vytvorila usporiadanejší a humánnejší imigračný systém. Pripomína, že rekordná úroveň prisťahovalectva predstavuje výzvu aj pre mnohé iné krajiny na západnej pologuli.

(tasr, afp)

  |  

Na proteste proti zákonu o zahraničnom vplyve boli v Tbilisi tisíce ľudí

V Gruzínsku pokračujú protesty proti kontroverznému zákonu o zahraničnom vplyve. Ako informovala agentúra AFP, v stredu sa pred sídlom parlamentu v Tbilisi stretlo asi 20-tisíc ľudí.

Poslanci vládnej strany Gruzínsky sen v stredu schválili návrh tohto zákona v prvom čítaní 83 hlasmi. Opozícia hlasovanie bojkotovala. Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová už avizovala, že zákon bude vetovať, a podporila demonštrantov protestujúcich proti tomuto zákonu.

Návrh zákona "o transparentnosti zahraničného vplyvu" podľa opozície kopíruje ruskú legislatívu o takzvaných zahraničných agentoch.

Návrh zákona ukladá mimovládnym organizáciám a médiám, ktoré dostávajú viac ako 20 percent financií zo zahraničia, aby sa zaregistrovali ako organizácia presadzujúca záujmy cudzej mocnosti.

Gruzínske vedenie ubezpečuje, že navrhovaný zákon nemá nič spoločné s ruským zákonom a že ide o zmiernenú verziu amerického zákona o registrácii zahraničných agentov prijatého v roku 1938.

(tasr, afp, bbc)