Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Slovenskí chodci Dominik Černý a Hana Burzalová vybojovali miestenku na olympijské hry v Paríži. V nedeľných pretekoch miešaných štafiet na MS v tureckej Antalyi obsadili celkovo 21. miesto časom 3:05:38 h.
(tasr)
Najdôveryhodnejšími ministrami súčasnej vlády sú minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš a minister školstva Tomáš Drucker (obaja Hlas). Obom ministrom vyjadrilo dôveru 47 percent opýtaných.
Tomášovi rovnaké percento opýtaných vyjadrilo nedôveru, u Druckera to bolo 44 percent respondentov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu dôveryhodnosti ministrov agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý realizovala v dňoch 28. marca až 2. apríla na vzorke 1 015 respondentov.
Tretiu priečku obsadil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS), ktorému dôveruje 43 percent opýtaných a nedôveru mu vyslovilo 47 percent účastníkov prieskumu. Kým mu v novembri po vzniku vlády dôverovalo 35 percent opýtaných respondentov, v apríli tohto roka si polepšil na 43 percent. Dôveryhodnosť sa mu zdvihla najviac zo všetkých členov vlády.
Zhodne po 42 percent respondentov dôveruje ministrovi investícií Richardovi Rašimu, ministerke hospodárstva Denise Sakovej i ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (všetci Hlas). Kým Rašimu nedôveruje 49 percent opýtaných, v prípade Sakovej a Šutaja Eštoka to bola polovica respondentov.
Siedmu priečku v prieskume obsadila šéfka rezortu zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas), ktorej vyjadrilo dôveru 40 percent opýtaných, nedôveruje jej 47 percent respondentov. Za Dolinkovou nasleduje minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer) s dôverou 39 percent a nedôverou 51 percent. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) má dôveru 39 percent účastníkov prieskumu, nedôveruje mu 45 percent opýtaných.
Nasleduje minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer), ktorému dôveruje 35 percent a nedôveruje 45 percent respondentov. Premiérovi Robertovi Ficovi dôveruje 35 opýtaných respondentov a nedôveruje 64 percent. Oproti novembru mierne klesol.
Šéfovi rezortu obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer) vyslovilo dôveru 34 percent opýtaných, 63 percent sa vyjadrilo, že mu nedôveruje. O jedno percento nižšiu dôveru než Kaliňák má nominant Smeru-SD, minister dopravy Jozef Ráž (33 percent), nedôveruje mu 47 percent opýtaných.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) má dôveru 30 percent respondentov, nedôveruje mu 44 percent. Dôveru 29 percent opýtaných má ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS), nedôveru jej vyslovilo 65 percent, čo je najmenej spomedzi všetkých šéfov rezortov. S vysokou nedôverou voličov bojujú ešte dvaja členovia vlády. Samotnému premiérovi Robertovi Ficovi neverí 64 percent opýtaných, ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi 63 percent respondentov.
Na predposlednej priečke sa umiestnil podpredseda vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Peter Kmec (Hlas), dôveruje mu štvrtina opýtaných, nedôveruje mu 40 percent účastníkov prieskumu. Na poslednom mieste skončil minister športu Dušan Keketi (SNS) s dôverou 22 percent opýtaných, nedôveruje mu 39 percent respondentov.
Agentúra Focus zisťovala aj to, akú dôveryhodnosť majú ministri a premiér podľa voličov jednotlivých strán.
Voliči Smeru najviac dôverujú predsedovi vlády a strany Smer Robertovi Ficovi. Dôveru získal až 96 percent z nich.
Voliči najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko zas za najviac dôveryhodného označili Tomáša Druckera. Dôveruje mu zhruba tretina z nich.
Podporovatelia koaličného Hlasu vyjadrili najväčšiu dôveru Richardovi Rašimu a to 79 percent.
Voliči SNS označili za najdôveryhodnejšieho ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Dôveruje mu 94 percent z nich.
Spomedzi troch najvyšších ústavných činiteľov požíva najväčšiu dôveru dnes už bývalý predseda parlamentu a predseda strany Hlas Peter Pellegrini. Dôveru mu vyjadrilo 49 percent opýtaných, 50 percent mu nedôveruje. Prieskum bol realizovaný pred druhým kolom prezidentských volieb, v ktorom bol Pellegrini zvolený za prezidenta SR, v dôsledku čoho už post šéfa parlamentu nemohol zastávať.
Súčasnej hlave štátu Zuzane Čaputovej dôveruje 45 percent a nedôveruje 54 percent respondentov. Predseda vlády Robert Fico (Smer) má dôveru 36 percent opýtaných, nedôveru mu vyslovilo 64 percent účastníkov prieskumu.
(sita, tvnoviny)
Hamas odsúdil schválenie americkej vojenskej pomoci Izraelu. "Táto podpora, ktorá porušuje medzinárodné právo, je zelenou pre sionistickú extrémistickú vládu, aby pokračovala v brutálnej agresii proti nášmu ľudu," uviedol Hamas vo vyhlásení.
Dodal, že tento krok je potvrdením americkej spoluúčasti a partnerstva "vo vyhladzovacej vojne, ktorú vedie fašistická okupačná armáda v Pásme Gazy".
(tasr, afp)
Európska centrálna banka by mohla znížiť úrokové sadzby v tomto roku viackrát. Jednou z možností sú aj dve redukcie tesne po sebe, a to v júni a júli. Povedal to koncom tohto týždňa člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Pierre Wunsch.
ECB už jasne signalizovala, že plánuje začať so znižovaním rekordných úrokových sadzieb na júnovom zasadnutí. Ďalšie kroky sú však stále neisté, keďže ich do veľkej miery ovplyvňujú vysoké úrokové sadzby v USA a pochybnosti, či americká centrálna banka bude ochotná pristúpiť k redukcii sadzieb v dohľadnom období.
Wunsch, ktorý sa zvykol prezentovať názormi podporujúcimi skôr prísnejšiu menovú politiku, teraz povedal, že redukcia na zasadnutí 6. júna je už takmer istá a navyše, dá sa predpokladať, že nebude v tomto roku jediná. "Či dôjde k ďalšiemu zníženiu úrokových sadzieb už v júli, to sa ešte uvidí. Nevylučujem to, avšak neistota je príliš vysoká, takže je zložité robiť prognózy," povedal Wunsch.
Zároveň však dodal, že je veľmi nepravdepodobné, že by ECB tento rok znížila úrokové sadzby iba o 25 bázických bodov, čo by signalizovalo iba jednu redukciu.
(tasr, reuters)
Rusi pravdepodobne zopakujú taktiku z Avdijivky pri dobýjaní Časiv Jaru, tvrdí britská vojenská rozviedka. Podľa poslednej aktualizácie, ktorú zverejnil rezort obrany na sieti X, sa Moskva posnaží dobyť mesto do 9. mája – Dňa víťazstva.
Rozviedka v tomto citovala hlavného veliteľa ukrajinskej armády (ZSU) Olexandra Syrského, ktorý doplnil, že Časiv Jar je medzikrokom k dobytiu Kramatorsku.
Britskí analytici tiež spomenuli vyhlásenie veliteľa jednej z operačných strategických skupín z 18. apríla, že ruské sily denne vypúšťajú 20 až 30 kĺzavých bômb.
„Tie pravdepodobne zhadzujú ruské lietadlá Su-25 operujúce v blízkosti línie kontaktu, a Su-34 operujúce v odstupovej vzdialenosti pomocou kĺzavých bômb. Ide o koordinované vzdušné bombardovanie a taktika sa opakuje z kampane v Avdijivke,“ uviedla britská rozviedka.
Spravodajská služba poznamenala, že Časiv Jar je dobre chránený a nachádza sa na vyvýšenom mieste. „Ruské pozemné sily v tejto oblasti postupujú len pomaly,“ tvrdí analýza.
RAJECKÉ TEPLICE – Viacerí očití svedkovia tvrdia, že po Rajeckých Tepliciach sa vraj pohybuje neznámy maskovaný muž. Údajne vyhľadáva konflikty a prenasleduje ľudí. Na podnety zareagovala miestna polícia aj mesto.
Na problematickú osobu, ktorá sa údajne pohybovala v okolí Rajeckých Teplíc, zareagovali ako prví občania. „My sme ho stretli (ak ide o toho istého), asi mesiac dozadu poobede pri rybníku. Chodil za nami, sadol si na lavičku, díval sa na nás a keď sme išli inde, išiel za nami, tak sme išli preč. Pri kolibe sa otočil a išiel späť,” informovali občania portál Zoznam.
Podľa ďalších podnetov vyzerá muž nebezpečne, a ako keby niečo bral. Svedkovia ho opisujú ako vysokého holohlavého muža, ktorý zväčša nosí maskáčové oblečenie. Na viacero podnetov zareagovala polícia, ktorá sa o situácii dozvedela z komunikácií zo sociálnych sietí.
Už na druhý deň, ako sa polícia dozvedela o nebezpečnom mužovi, začali vo veci konať. „Dňa 17. apríla 2024 bolo v priestoroch mestského úradu Rajecké Teplice zorganizované stretnutie, za prítomnosti primátora, zástupcov Mestskej polície mesta Rajecké Teplice a zástupcu riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Rajec, týkajúce sa bezpečnostnej situácie v danej lokalite,” uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Gabriela Kremeňová.
Mesto zároveň vyzvalo ľudí, aby pri spozorovaní akéhokoľvek nezvyčajného a podozrivého správania sa obrátili na políciu na čísle 158 a tiež posunuli informácie mestskej polícii na čísle 0918 615 253.
(Zoznam, mesto Rajecké Teplice)
Niektoré časti južnej Číny zasiahnu silné záplavy, aké sa vyskytujú približne raz za storočie, uviedli tamojšie médiá. Úrady zvyšujú v dôsledku silných dažďov preventívne opatrenia proti katastrofám.
Prívalové dažde zasiahli od štvrtka rozsiahle územie provincie Kuang-tung a rozvodnili vodné toky riek. V tejto oblasti, kde žije približne 127 miliónov ľudí, platí naďalej výstraha pred silnými búrkami. Ako informovali médiá, v dôsledku zosuvov pôdy sa zranilo najmenej šesť ľudí.
Podľa televízie CCTV by mali od pondelkového rána záplavy zasiahnuť najmenej tri oblasti s výškou až 5,8 metra nad varovným limitom riek. Rozsiahle povodne, ktoré si tamojší obyvatelia nepamätajú mnoho rokov, by mali zasiahnuť viacero miest.
Úrady spustili núdzový plán s cieľom urýchliť distribúciu prostriedkov a materiálnej pomoci, aby ľuďom zabezpečili jedlo, oblečenie, vodu a miesto na život. Niektoré školy už ohlásili zrušenie pondelkového vyučovania.
Čína má skúsenosti s extrémnymi poveternostnými podmienkami. V posledných rokoch však krajinu trápia aj záplavy, suchá a rekordné horúčavy.
(afp, reuters, tasr)
Pre USA je potrebné, aby znížili vysoký rozpočtový deficit, uviedla prvá zástupkyňa výkonnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu (MMF) Gita Gopinathová.
Na jarnom zasadnutí MMF a Svetovej banky vo Washingtone upozornila, že deficit USA bude podľa odhadov fondu pokračovať v raste aj v nasledujúcich rokoch.
„Vysoká úroveň schodku v USA na jednej strane podporuje dopyt a rast, čo má priaznivý vplyv na vývoj ekonomík v iných oblastiach sveta. Avšak tento rast zároveň posilňuje úrokové sadzby aj kurz dolára, čo zasa spôsobuje ďalším ekonomikám problémy,“ dodala.
MMF predpokladá, že rozpočtový schodok USA dosiahne tento rok 6,67 percenta HDP. V roku 2025 očakáva jeho ďalší rast na 7,06 percenta HDP, čo je dvojnásobok úrovne rozpočtového schodku z roku 2015. Vtedy dosiahol 3,5 percenta HDP.
V tejto súvislosti Gopinathová uviedla, že MMF plánuje Spojeným štátom v najbližšom období opäť odporučiť, aby s cieľom znížiť vysoký deficit zvýšili príjmy z daní a zreformovali nákladné systémy sociálneho zabezpečenia a programu Medicare.
(reuters, tasr)
USA zrejme uvalia sankcie na jednotku izraelskej armády za porušovanie ľudských práv na okupovanom Západnom brehu Jordánu.
Prápor Obranných síl Izraela (IDF) s názvom Netzah Jehuda sa stane terčom sankcií amerického ministerstva zahraničia, čím im Spojené štáty fakticky zakážu prijímať zahraničnú pomoc alebo výcvik.
Zároveň by išlo o prvý prípad, keď by USA sankcionovali niektorú zložku izraelskej armády.
O možných sankciách informovali tri anonymné zdroje z rezortu v rozhovore pre portál Axios.
Vo štvrtok uviedol portál ProPublica, že špeciálna komisia rezortu diplomacie pred niekoľkými mesiacmi odporučila ministrovi Antonymu Blinkenovi sankcie na základe zákona z roku 1997.
Zákon senátora Patricka Leahyho zakazuje, aby americká zahraničná pomoc a výcvikové programy ministerstva obrany smerovali k zahraničným bezpečnostným, vojenským a policajným jednotkám, o ktorých sa vierohodne tvrdí, že porušujú ľudské práva.
Blinken uviedol, že sa rozhodol na základe vyšetrovania komisie. „Môžete očakávať, že ich uvidíte v nasledujúcich dňoch,“ povedal novinárom na piatkovom zasadnutí ministrov skupiny G7.
Prápor Netzah Jehuda bol vytvorený ako špeciálna jednotka pre ultraortodoxných vojakov, ktorí majú výnimku z pravidiel oslobodzujúcich „študentov Tóry“ z povinného vojenského odvodu. Všetci jeho príslušníci sú muži.
Americké vyšetrovanie začalo koncom roka 2022 po tom, ako sa vojaci práporu podieľali na niekoľkých incidentoch násilia voči palestínskym civilistom. O ich konaní vtedy informoval denník Haaretz.
V jednom prípade zatkli vojaci na kontrolnom stanovišti na Západnom brehu 80-ročného Palestínčana Omara Assada. Keď sa odmietol podrobiť kontrole, vojaci mu nasadili putá, zapchali mu ústa a nechali ho ležať na zemi v chlade. O niekoľko hodín neskôr ho našli mŕtveho.
V decembri toho roka IDF stiahli Netzah Jehudu z Predjordánska, aby upokojili situáciu.
Najdôveryhodnejšími ministrami súčasnej vlády sú minister práce Erik Tomáš a minister školstva Tomáš Drucker (obaja Hlas). Obom ministrom vyjadrilo dôveru 47 percent opýtaných v prieskume dôveryhodnosti ministrov agentúry Focus pre televíziu Markíza.
Tomášovi rovnaké percento opýtaných vyjadrilo nedôveru, u Druckera to bolo 44 percent respondentov. Tretiu priečku obsadil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS), ktorému dôveruje 43 percent opýtaných a nedôveru mu vyslovilo 47 percent účastníkov prieskumu.
Zhodne po 42 percent respondentov dôveruje ministrovi investícií Richardovi Rašimu, ministerke hospodárstva Denise Sakovej i ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (všetci Hlas). Kým Rašimu nedôveruje 49 percent opýtaných, v prípade Sakovej a Šutaja Eštoka to bola polovica respondentov.
Siedmu priečku v prieskume obsadila šéfka rezortu zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas), ktorej vyjadrilo dôveru 40 percent opýtaných, nedôveruje jej 47 percent respondentov. Za Dolinkovou nasleduje minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) s dôverou 39 percent a nedôverou 51 percent.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) má dôveru 39 percent účastníkov prieskumu, nedôveruje mu 45 percent opýtaných. Nasleduje minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer), ktorému dôveruje 35 percent a nedôveruje 45 percent respondentov.
Šéfovi rezortu obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer) vyslovilo dôveru 34 percent opýtaných, 63 percent sa vyjadrilo, že mu nedôveruje. O jedno percento nižšiu dôveru než Kaliňák má nominant Smeru, minister dopravy Jozef Ráž ml. (33 percent), nedôveruje mu 47 percent opýtaných.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) má dôveru 30 percent respondentov, nedôveruje mu 44 percent. Dôveru 29 percent opýtaných má ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS), nedôveru jej vyslovilo 65 percent. Na predposlednej priečke sa umiestnil podpredseda vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Peter Kmec (Hlas), dôveruje mu štvrtina opýtaných, nedôveruje mu 40 percent účastníkov prieskumu. Na poslednom mieste skončil minister športu Dušan Keketi (SNS) s dôverou 22 percent opýtaných, nedôveruje mu 39 percent respondentov.
Prieskum realizovali v dňoch 28. marca až 2. apríla na vzorke 1 015 respondentov.
(markíza, sita)
Poslankyňa a podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková označila súčasnú situáciu okolo postu predsedu Národnej rady za zvláštnu. Uviedla to v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 v súvislosti s tým, že po zvolení Petra Pellegriniho na post prezidenta sa uvoľnila stolička šéfa parlamentu.
Poukázala na to, že od prezidentských volieb už uplynul určitý čas, no stále nie je jednoznačne známa konkrétna nominácia na túto pozíciu. Dodala, že najprv sa hovorilo o týždňoch, teraz zaznievajú hlasy o tom, že by to mohlo byť až po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Pripustila, že je možné, že by ministra investícií Richarda Rašiho (Hlas) progresívci nepodporili, poukázala pritom na to, že PS v minulosti podporilo Pellegriniho na tento post, ale „z toho, akým spôsobom riadil parlament, boli mimoriadne sklamaní".
Plaváková je toho názoru, že koalícia sa nevie dohodnúť na tom, kto bude novým šéfom parlamentu. „Má to aj reálne dôsledky na chod parlamentu,“ zdôraznila. „Ja sa naozaj pýtam, ako sa dá takýmto spôsobom vládnuť,“ dodala poslankyňa.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) v relácii poprel, že by malo dôjsť k nejakým zmenám na ministerských postoch, o ktorých sa v poslednom čase špekulovalo v médiách. Rovnako pri obsadzovaní postu predsedu parlamentu zdôraznil rozdelenie postov na základe Koaličnej zmluvy.
„Koaličná zmluva je platná, nám záleží, aby vzťahy v koalícii boli korektné, aby bola pevná koalícia. To, že máme na niektoré vecné veci rozdielne názory, to sa normálne stáva medzi partnermi,“ uviedol Drucker. Spory v koalícii ale pritom odmietol.
Strana Hlas si chce tento post ponechať, hoci oň prejavuje záujem predseda koaličnej SNS Andrej Danko. Premiér Robert Fico sa zasa pred časom vyjaril, že by chcel Danka na čele parlamentu.
Hádzať mimovládky do jedného koša je nesprávne, vyhlásil minister Drucker na adresu návrhu zákona SNS o financovaní mimovládnych organizácií. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra označil za jednu z najdôležitejších neziskových organizácií v školstve.
Drucker v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 odmietol aj to, že v rámci predvolebnej dohody medzi Petrom Pellegrinim a predsedom Maďarskej aliancie Krisztiánom Forróom riešili aj otázku vyučovania Maďarov v slovenčine ako cudzom jazyku.
„Veď Maďari na Slovensku, to sú slovenskí občania,“ vysvetlil minister. Podľa neho nešlo o žiadne politikárčenie, cieľ rezortu – umožnenie maďarským študentom uplatniť sa na slovenskom trhu – je zaradený v kurikulárnej reforme.
Plaváková sa počas relácie viackrát spýtala Druckera, ako môže byť súčasťou tejto vlády. Poukazovala pritom na rôzne medializované a kritizované kroky členov vlády – ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ministra životného prostredia Tomáša Tarabu či štátneho tajomníka envirorezortu Filipa Kuffu (všetci nominanti SNS). Kuffovi vyčítala to, že „si lietal vrtuľníkom a jazdil na štvorkolke po chránenom území“.
Obrátila sa na Druckera s tým, že sa voči ich krokom či vyjadreniam nikdy nevymedzil. „Vy ste súčasťou tejto vlády, a svojou účasťou kroky tejto vlády legitimizujeme,“ povedala ministrovi Druckerovi.
Ministerka Martina Šimkovičová nikdy nemala byť nominovaná na čelo rezortu kultúry, uviedla Lucia Plaváková. Podľa jej slov má však podporu premiéra Roberta Fica a dodala, že nevie, ako sa k tejto téme stavia Hlas. Avizovala, že odvolávanie ministerky kultúry podporí. „Ministerka si na kľúčové posty podosadzovala svoje kamarátky z jógy, neexistuje žiadna inštitúcia, ktorá by proti tomu neprotestovala,“ dodala.
Drucker neodpovedal ani na otázku, kto je jeho kandidátom na nového predsedu Hlasu. Strana chce podľa jeho slov zvoliť na júnovom sneme jedného kandidáta. "Nemajte obavy, že sa nevyrovnáme s touto otázkou," dodal.
Plaváková na margo otázky prípadného vstupu Ivana Korčoka do PS uviedla, že je dôležité pokračovať s ním v komunikácii. "Je veľmi dôležité, aby aj naďalej prebiehala naša komunikácia, ale nebudem prejudikovať, akým spôsobom to bude," povedala.
Dotkli sa aj témy schválenia 13. dôchodkov. Poslanci PS podľa Plavákovej návrh nepodporili, pretože koalícia nepovedala, odkiaľ ich chce financovať. Jednorazové sociálne dávky nepovažuje za najsprávnejšiu cestu. Problematiku podľa nej treba riešiť komplexne, pričom financie by sa dali lepšie využiť napríklad na zdravotníctvo či sociálne služby. Drucker reagoval, že 13. dôchodky si vláda vyčlenila za cieľ už v programovom vyhlásení. "Počítali sme s takýmto opatrením, verejné peniaze s tým počítajú," ubezpečil.
Zároveň podotkol, že vláda pripravuje konsolidačný balík. Pripravených je podľa neho viacero opatrení, o ktorých bude koalícia ešte diskutovať. "Opatrenia majú byť smerujúce k tomu, aby netrpeli sociálne najslabšie skupiny a aby nezasiahli ekonomiku," skonštatoval." Ťažko sa odpovedá, aké opatrenia by sme podporili," reagovala Plaváková. Dôležité je podľa nej pracovať na zefektívnení štátneho aparátu. S tým súhlasí aj Drucker.
(sb, rtvs, tasr, sita)
Súdny proces v kauzách Donovaly a Báč sa začne vo štvrtok na pracovisku Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici (ŠTS BB). V prípadoch čelí obžalobe aj Marian Kočner.
Prokuratúra už skôr uviedla, že obžaloba sa týka uplatnenia nadmerných odpočtov DPH v sume prevyšujúcej osem miliónov eur v súvislosti s predajom nehnuteľností v obci Donovaly medzi viacerými obchodnými spoločnosťami.
Okrem zločinu neodvedenia dane a poistného sa obžaloba týka aj skutku právne posúdeného ako zločin poškodzovania veriteľa v súvislosti s verejnou dražbou golfového areálu pri Báči, kde škoda podľa obžaloby dosahuje sumu takmer tri milióny eur.
(tasr)
V meste Niš na juhu Srbska úspešne odstránili bombu NATO z roku 1999. Počas operácie evakuovali približne 1 300 ľudí.
Bombu, ktorá vážila približne tisíc kilogramov, úspešne odstránili zo staveniska vo štvrti mesta Niš, uviedol predstaviteľ srbského ministerstva vnútra. Previezť ju majú na bezpečné miesto, kde ju zneškodnia.
(afp, tasr)
BANSKÁ BYSTRICA – Visutý vyhliadkový mostík na kopci Urpín nad Banskou Bystricou má mesto záujem vybudovať už niekoľko rokov.
Ako pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková, zámer aktuálne v rámci svojich možností rozvíja Oblastná organizácia cestovného ruchu Stredné Slovensko. Dôvodom je, že výzva, z ktorej sa chcelo mesto uchádzať o externé financie, nebola vhodná pre tento typ projektu. Vyhliadkové miesto by však mohlo na Urpíne vyrásť už v budúcom roku.
Vzhľadom na lokalitu zasahujúcu do leteckého priestoru letiska Sliač je typ vyhliadky výškovo značne obmedzený. „Neuvažujeme preto s vyhliadkovou vežou, ale skôr s vyhliadkovou lávkou – mostíkom. Niečo obdobné, ako sme v spolupráci s mestom Kremnica realizovali na Skalke,“ objasnil výkonný riaditeľ OOCR Stredné Slovensko Jiří Pěč.
Zároveň uviedol, že vo vybranej lokalite na Urpíne je to o čosi obťažnejšie pre charakter skalného podložia. „Aj s ohľadom na ďalšie zámery spojené s urpínskymi serpentínami to však určite dáva význam,“ dodal Pěč.
Podľa výkonného riaditeľa sa ako termín realizácie reálne javí rok 2025, ak dovtedy nenastanú žiadne neočakávané negatívne externality. „Projekt máme pripravený, potrebuje len ľahké aktualizácie,“ dodal Pěč s tým, že jeho financovanie predpokladajú združené zo zdrojov OOCR a mesta Banská Bystrica, zo štátnej dotácie Ministerstva cestovného ruchu a športu SR a z prostriedkov Rozvojovej agentúry BBSK.
(SITA)
Vojna Ruska na Ukrajine ohrozuje aj nás, vyhlásil exminister financií Ivan Mikloš v relácii Na telo. Podľa neho chce Moskva nadobudnúť nadvládu nad celým východným blokom, čo ohrozuje suverenitu Slovenska.
Reagoval na „reči o mieri“ Petra Pellegriniho aj Roberta Fica, či na premiérove vyjadrenia, že „v Kyjeve nie je vojna“ alebo „vojnu začali fašisti“.
(markíza)
Myslím si, že SNS je v koalícii problém, vyhlásil exminister kultúry Marek Maďarič v relácii TV Markíza Na telo. Na druhej strane je podľa neho Robert Fico znalý politik, „ktorý vie, ako udržať koalíciu tak, aby vydržala štyri roky“.
Podľa Ivana Mikloša je Fico „veľmi zdatný technológ moci“. Spoluprácu s KDH prirovnal k obdobiu druhej vlády Mikuláša Dzurindu, „ktorá padla, keď z nej odišlo KDH“.
(markíza)
Dôvody v odvolacej správe Jána Mazáka boli veľmi detailné, a preto nemal čas brániť sa obvineniam. Povedala to bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) v relácii TV Markíza Na telo. Tvrdí tiež, že tieto „inkvizičné spôsoby“ videla aj pri odvolávaní sudkyne Pamely Záleskej.
Moderátor Michal Kovačič argumentoval, že to isté urobila ona počas svojho funkčného obdobia, na čo Kolíková odpovedala, že „my sme nikoho neodvolali“.
Súdna rada SR sa podľa nej uberá „istým Smerom“, v tejto súvislosti vyjadrila svoje obavy.
(markíza)
Zosuv cesty v Žiranoch v okrese Nitra sa podarilo stabilizovať. Výrazne pomohlo vybudovanie betónovej priekopy, ktoré zosuv zásadným spôsobom spomalilo, informoval Nitriansky samosprávny kraj (NSK).
Na mieste pokračuje hydrogeologický prieskum, ktorý objasní stav podložia. Následne bude zhotovená projektová dokumentácia, ktorá navrhne technológiu a spôsob opravy cesty.
Poškodená cesta tretej triedy 1663 do Žirian je jedinou prístupovou komunikáciou do obce s takmer 1 400 obyvateľmi. Od začiatku marca je v obci vyhlásená mimoriadna situácia, ktorú rieši Regionálna správa a údržba ciest (RSÚC) Nitra v spolupráci s NSK.
Cesta je v súčasnosti zjednosmernená v striedavom režime, premávka je vedená stredom cesty. Dopravu riadia prenosné semafory.
Problémy s cestou sa začali v decembri minulého roka. Podľa samosprávneho kraja sa na mieste poškodenia cesty našli dve rúry s vytekajúcou vodou. RSÚC pre ne podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
(tasr)
PREŠOV – Zrekonštruované komunikácie budú vďaka cezhraničnej spolupráci Interreg spájať pohraničie Východných Karpát, Horný Šariš s Muszynou, ako aj pohraničie cez Duklu. Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja (SÚC PSK) obnoví s poľskými partnermi v okresoch Stropkov, Svidník a Bardejov cesty za zhruba 13,4 milióna eur. Z toho na slovenskej strane preinvestuje viac ako 6,3 milióna eur. Modernizácia sa týka takmer ôsmich kilometrov ciest.
Ako informovala Lea Lehotská z oddelenia komunikácie Úradu PSK, finančne najnákladnejší cezhraničný projekt s názvom Spájame pohraničie Východných Karpát zrealizujú v Prešovskom kraji a v Podkarpatskom vojvodstve.
Jeho celková hodnota je takmer päť miliónov eur, z toho sa na slovenskej strane preinvestuje 2,8 milióna eur. Modernizácia tu čaká cestu II/575 za obcou Havaj po Malú Poľanu v okrese Stropkov v dĺžke 2,6 kilometra.
Rovnakí partneri budú spájať pohraničie aj cez Duklu. Projekt v celkovej hodnote 4,6 milióna eur umožní v Prešovskom kraji rekonštrukciu dvoch ciest tretej triedy. „Obnova sa začne na križovatke cesty I/21 s cestou III/3541 pred obcou Vagrinec (okres Svidník) a skončí na hranici okresov Svidník a Stropkov na ceste III/3586. Celkovo sa tu zrekonštruuje 2,13 kilometra za 1,8 milióna eur,“ skonštatovala Lehotská.
Vynovené cesty budú aj na Hornom Šariši a v okolí Muszyny v hodnote 3,8 milióna eur. Na území kraja prejde kompletnou obnovou za 1,73 milióna eur viac ako trojkilometrový úsek cesty tretej triedy Zlaté – križovatka s cestou I/77 (okres Bardejov) vedúcou k hraničnému priechodu Čirč – Leluchow v okrese Stará Ľubovňa.
„Ide o úsek, ktorý má veľký význam pre obyvateľov obce aj poľského mesta, ako aj pre cyklistov napájajúcich sa na cyklotrasu Aquavelo. Vďaka projektu prejdú opravou tiež desať priepustov pozdĺž cesty a most cez Zlatiansky potok,“ ozrejmila Lehotská s tým, že práce majú zlepšiť technický stav cestnej infraštruktúry poškodenej povodňou.
Monitorovací výbor programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021 – 2027 schválil na svojom ostatnom zasadnutí aj štvormiliónový projekt v Pieninách, vďaka ktorému zmodernizujú cestu II/543 v obci Kamienka (okres Stará Ľubovňa) smerom na Spišskú Starú Ves (Kežmarok), kde sa na úsek dlhý 1,9 kilometra preinvestuje viac ako 975-tisíc eur.
Celkovo tak prejde obnovou v Prešovskom kraji takmer desať kilometrov ciest za takmer 7,3 milióna eur. Na rezervnom zozname výboru sa nachádza ešte päť cestných projektov, z ktorých realizácia troch sa týka územia PSK.
(sita)
MICHALOVCE – V Michalovciach sa začína rozsiahla rekonštrukcia Základnej školy na Školskej ulici. Budova postavená v polovici 60. rokov minulého storočia totiž doteraz neprešla väčšími opravami. Ako informovala hovorkyňa primátora Mária Stričková, komplexnými stavebnými úpravami dosiahnu úsporu energie približne o 60 percent a významne sa znížia aj emisie CO2.
Budova školy čelí viacerým technickým a energetickým problémom. Poškodené strechy a obvodové murivo umožňujú presakovanie dažďovej vody, čo spôsobuje zvyšovanie prevádzkových nákladov a narušenie tepelnoizolačných vlastností budovy.
„Cieľom projektu a samotnej rekonštrukcie budovy základnej školy je výrazne zlepšiť energetickú hospodárnosť, skvalitniť stav vnútorného prostredia budovy zlepšením tepelného komfortu, znížiť energetickú spotrebu a predĺžiť životnosť školských objektov,“ uviedla hovorkyňa.
V rámci projektu dôjde k obnove celkovej podlahovej plochy s rozlohou viac ako 6-tisíc štvorcových metrov vrátane učebných pavilónov, telocvične, kuchyne, jedálne a administratívnych priestorov. Na strechách budú nainštalované extenzívne zelené strechy, čím sa zvýši aj estetická hodnota školy. Okrem toho vymenia okná a v celej budove dôjde k výmene elektrických rozvodov a inštalácii LED svietidiel.
Na zamedzenie oslnenia tried budú inštalované vonkajšie žalúzie ovládané v každej triede diaľkovým ovládačom. Zrážková voda zo striech bude odvedená strešnými žľabmi a zvodmi do terénu medzi pavilónmi k dažďovým záhradám, ktoré nebudú plniť len funkciu zadržania vody, ale aj estetickú funkciu na skrášlenie celého areálu budovy školy.
Projekt Obnova historickej budovy Základnej školy, Školská 2 v Michalovciach, s celkovými nákladmi takmer 3,3 milióna eur je financovaný z plánu obnovy, pričom si nevyžaduje spolufinancovanie zo strany mesta.
Rekonštrukciu by mali dokončiť do augusta 2025 a počas stavebných prác sa uskutočnia opatrenia na minimalizáciu rušenia vyučovacieho procesu. Rekonštrukciu vykonáva spoločnosť Chemkostav, ktorá uspela vo verejnom obstarávaní.
(tasr)
MARTIN – Na hlavnom ťahu v Martine sa v nedeľu v dopoludňajších hodinách stala dopravná nehoda policajného a osobného auta. Informovalo o tom Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline.
Na križovatke cesty I/65 a ulíc Mládeže a Červenej armády sa v nedeľu 21. apríla okolo 10:00 zrazili dve osobné motorové vozidlá. Jeden z automobilov viedla policajná hliadka.
Na miesto vyslali záchranné zložky vrátane hasičov z martinskej stanice. Pri kolízii sa niekoľkí účastníci aj zranili. Na hlavnej ceste sa tvorí kolóna, pripravte sa na mierne zdržanie. Na rovnakej križovatke už tento rok došlo k podobnej zrážke súkromného osobného vozidla a policajného automobilu.
(Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline, žilinak.sk)
Ruská armáda údajne úplne dobyla Bohdanivku, ktorá leží medzi Bachmutom a mestom Časiv Jar. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany. Od Časiv Jaru je tak frontová línia pravdepodobne vzdialená len tri kilometre.
Ukrajinské jednotky začiatkom tohto mesiaca uviedli, že situácia na bojisku v okolí Časiv Jaru je „zložitá a napätá“, a že Rusko podniká neustálu paľbu.
Časiv Jar, kde žilo pred vojnou asi 13-tisíc obyvateľov, leží necelých 30 kilometrov juhovýchodne od mesta Kramatorsk, ktoré je dôležitým železničným a logistickým uzlom ukrajinskej armády.
(afp, tasr)
TRENČÍN – Aj v tomto roku ocení mesto Trenčín svojich najlepších športovcov. Zmenil sa však termín slávnostného galavečera. Pôvodne avizovaný dátum sa z technických príčin mení a vyhlásenie ankety sa uskutoční 23. mája 2024 v Kultúrno-kreatívnom centre Hviezda.
Anketu „Športovec mesta Trenčín za rok 2023“ vyhlásilo v závere januára 2024 mesto Trenčín a Komisia športu pri Mestskom zastupiteľstve v Trenčíne. Navrhnúť športovca alebo kolektív na ocenenie mohli občania do konca februára. O výsledkoch rozhodla Komisia športu na svojom zasadnutí 2. apríla 2024.
V závere mája tak spoznáme mená ocenených v ôsmich kategóriách. Vyhlásené budú najlepšie kolektívy a najlepší jednotlivci, zároveň odovzdajú aj ocenenie za celoživotný prínos v športe. Slávnostné vyhlásenie sa uskutoční v Kultúrno-kreatívnom centre Hviezda o 18:00. Vstup pre verejnosť je voľný.
(Mesto Trenčín)
Izraelské útoky na mesto Rafah v Pásme Gazy zabili 18 ľudí, z toho 14 detí. Až 13 z nich spolu s dvoma ženami pritom boli príslušníkmi tej istej rodiny. Informovali o tom zdravotnícki predstavitelia palestínskej enklávy.
Prvý útok zabil muža, jeho manželku a ich trojročné dieťa, uviedla neďaleká Kuvajtská nemocnica, ktorá prijala telá. Žena bola tehotná a lekárom sa podarilo zachrániť bábätko, informovala nemocnica.
Druhý izraelský útok usmrtil 13 detí a dve ženy, všetkých z tej istej rodiny, vyplýva z nemocničných záznamov. Nálet v Rafahu z predchádzajúcej noci zabil deväť ľudí vrátane šiestich detí.
(ap, tasr)
Ministerka Martina Šimkovičová nikdy nemala byť nominovaná na rezort kultúry, vyhlásila poslankyňa Lucia Plaváková (PS), Tomáš Taraba podľa nej označil RTVS za „hlúpu aktivistickú televíziu“.
Podpredsedníčka PS Plaváková v relácii RTVS O 5 minút 12 vyčítala koalícii aj kroky štátneho tajomníka envirorezortu Filipa Kuffu, ktorý „si lietal vrtuľníkom a jazdil na štvorkolke po chránenom území“.
„Vy ste súčasťou tejto vlády, a svojou účasťou kroky tejto vlády legitimizujete,“ povedala ministrovi školstva Tomášovi Druckerovi (Hlas).
Martina Šimkovičová má podľa Plavákovej podporu premiéra Roberta Fica, „neviem, ako sa k tejto téme stavia Hlas“, dodala. Avizovala, že odvolávanie ministerky kultúry podporí.
„Ministerka si na kľúčové posty podosadzovala svoje kamarátky z jogy, neexistuje žiadna inštitúcia, ktorá by proti tomu neprotestovala,“ dodala.
(rtvs)
Nemyslím si, že podporíme Richarda Rašiho na post predsedu parlamentu, povedala podpredsedníčka PS Lucia Plaváková v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Pripomenula, že progresívci podporili na túto pozíciu Petra Pellegriniho, „ale videli sme, ako riadil ten parlament“, dodala.
Kritizovala tiež návrh zákona o mimovládnych organizáciách z dielne SNS, ktorý považuje za „stigmatizáciu“.
Drucker pripomenul, že obdoba zákona o mimovládnych organizáciách sa teraz rieši na európskej úrovni v rámci harmonizácie, najmä z dôvodu rastúcich hybridných hrozieb.
„Ak by bola táto hrozba z Číny alebo z Ruska, tak by ste boli všetci za,“ vyhlásil minister školstva.
(rtvs)
Hádzať mimovládky do jedného koša, je nesprávne, vyhlásil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) na adresu návrhu zákona SNS o financovaní mimovládnych organizácií. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra označil za jednu z najdôležitejších neziskových organizácií v školstve.
Drucker v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 odmietol, že v rámci predvolebnej dohody medzi Petrom Pellegrinim a predsedom Maďarskej aliancie Krisztiánom Forróom riešili aj otázku vyučovania Maďarov v slovenčine ako cudzom jazyku.
„Veď Maďari na Slovensku, to sú slovenskí občania,“ vysvetlil minister. Podľa neho nešlo o žiadne politikárčenie, cieľ rezortu – umožnenie maďarským študentom uplatniť sa na slovenskom trhu – je zaradený v kurikulárnej reforme.
(rtvs)
To isté, čo robí slovenská vláda vo verejnoprávnej televízii, robia aj Česi, kričí na nich niekto? opýtal sa minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) v relácii TA3 V politike. Reagoval tak na kritiku predsedu Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku na snahu o zmenu právnej úpravy.
Pripomenul, že v Poľsku vtrhla polícia do priestorov verejnoprávnej televízie, a „nikto na európskej úrovni na to nepoukázal“.
Šutaj Eštok zdôraznil, že zákon o RTVS je v pripomienkovom konaní, po výhradách Hlasu prešiel výraznými zmenami a bude to aj naďalej verejnoprávna televízia.
K téme návrhu zákona o mimovládnych organizáciách uviedol, že „ak chcú niektoré mimovládky vstupovať do politiky, nech si založia politickú stranu“. Súčasne dodal, že mimovládky, ktoré pomáhajú ľuďom a štátu, majú svoj význam. Ale musíme v nich urobiť poriadok, dodal s dôvetkom, že nový zákon bude v súlade s európskou legislatívou.
Na otázku, či PS podporí odvolávanie poslanca Rudolfa Huliaka, Šimečka odpovedal, že bol už proti jeho zvoleniu za predsedu príslušného parlamentého výboru.
(ta3)
V súvislosti s násilnou smrťou 19-ročného Hlohovčana začal krajský vyšetrovateľ trestné stíhanie. Obeť našli v sobotu mŕtvu v byte, miesto činu a okolie vzápätí obsadili viaceré policajné hliadky, ktoré rozbehli pátranie po podozrivom.
„Policajtom sa už zakrátko podarilo neďaleko od miesta udalosti nájsť podozrivého 46-ročného muža. Obmedzili ho na osobnej slobode a podrobili dychovej skúške na alkohol s pozitívnym výsledkom,“ informovala o prípade trnavská polícia.
Policajti kriminálnej polície sa prípadom začali ihneď zaoberať a na mieste vykonali všetky potrebné prvotné úkony. Podľa vyjadrenia obyvateľov z okolia bytového domu, kde sa tragédia stala, v tomto prípade pravdepodobne dobodal otec svojho syna.
Okolnosti, za ktorých k tejto tragickej udalosti došlo, ako aj to, čo jej predchádzalo, sú predmetom ďalšieho policajného vyšetrovania.
(sita)
Na Západnom brehu Jordánu začal generálny štrajk na protest proti izraelskému zabíjaniu Palestínčanov v utečeneckom tábore Núr Šams a v Pásme Gazy.
Na mierumilovný odpor vyzvalo okrem iných skupín aj hnutie Fatah, ktoré vedie Palestínsku samosprávu. Podľa očitých svedkov bolo v ranných hodinách v uliciach faktického hlavného mesta Ramalláh takmer prázdno a obchody boli zatvorené.
Od začiatku minulého roka sa na tomto území, ktoré Izrael okupuje od roku 1967, rozmohli násilnosti. Násilie sa ďalej stupňuje od 7. októbra minulého roka, keď vypukla vojna v Pásme Gazy.
Izraelské jednotky alebo osadníci zabili v oblasti od 7. októbra 2023 približne 480 Palestínčanov, uvádzajú palestínske zdroje.
(dpa, tasr)
Izraelské jednotky zastrelili na okupovanom Západnom brehu Jordánu dvoch Palestínčanov. Izrael informácie potvrdil s tým, že na nich títo Palestínčania zaútočili.
Incident sa stal v dedine neďaleko mesta Hebron. Palestínska tlačová agentúra Wafa s odvolaním sa na dva palestínske bezpečnostné zdroje uviedla, že muži podľahli strelným poraneniam.
Po tomto incidente vykonali vojaci razie v niekoľkých domoch. Palestínski predstavitelia sa k udalosti bezprostredne nevyjadrili.
(afp, reuters, tasr)
V sobotu večer zomrel po dlhej chorobe český spevák a herec Josef Laufer. Interpret hitu Sbohem, lásko, já jedu dál mal 84 rokov. Informáciu potvrdil webovej stránke Blesk.cz producent Oldřich Lichtenberg, ktorému ju oznámila dcéra Ester.
Posledné štyri roky strávil Laufer v nemocnici v umelom spánku po operácii srdcovej chlopne.
Podľa slov Lichtenberga pre ČT mali o Lauferovi iba sprostredkované informácie, ale jeho dcéra Ester uviedla, že nebol na prístrojoch - nebol však k nemu povolený prístup a nemohli ho navštevovať. Lichtenberg dodal, že podľa jeho informácií bolo príčinou smrti zlyhanie srdca.
Laufera pokladali za muža mnohých profesií. Okrem hrania a spievania sa živil aj ako režisér, spisovateľ, moderátor alebo tlmočník. "Vždy bol plný života, pamätám sa na jeho koncert v Hybernii k 80. narodeninám. To nebola žiadna tryzna starnúceho chlapa, to bol koncert plný energie," spomínal Lichtenberg.
Narodil sa vo Francúzsku, jeho otec mal český pôvod a matka bola rodená Španielka. Detstvo prežil v Anglicku, kde otec do roku 1947 pracoval ako vojenský lekár.
Laufer hral či spieval aj v niekoľkých filmoch. Ako spevák pop music profesionálne vystupoval so skupinou Golem. Počas svojej kariéry využíval svoje jazykové znalosti - hovoril plynulo anglicky, španielsky a nemecky.
K mnohým pesničkám sám napísal text. Jeho meno sa spája aj s kontroverznou piesňou List Európe venovanej rozviedčíkovi Vladimírovi Minaříkovi, ktorý údajne pripravoval pumový útok proti rozhlasovej stanici Slobodná Európa v Mníchove. Laufer ale veľakrát vyhlásil, že ju naspieval ako paródiu.
Vo filme debutoval v muzikáli Starci a chmeli v roku 1964. Objavil sa v desiatkach filmov, televíznych inscenácií alebo seriáloch (Tržiště senzací, Cirkus Humberto). Laufer bol divákom známy aj z komediálnej série Kameňák.
(tasr, čt24)
Združenie miest a obcí Slovenska spolu s Úradom komisára pre deti pripravujú spoločný projekt Akadémie prevencie proti šikane. Informoval o tom predseda ZMOS Jozef Božik.
Systém riešenia šikany podľa nich vyžaduje nadrezortný prístup, preto na utorok 23. apríla zvolali okrúhly stôl, za ktorým chcú projekt predstaviť zástupcom viacerých rezortov.
Stretnutie pripravujú aj v spolupráci so združením SK8 – samosprávnych krajov. Zúčastniť sa na ňom majú štátni tajomníci z rezortov vnútra, spravodlivosti, sociálnych vecí, zástupca Generálnej prokuratúry, splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti a splnomocnenec pre rómske komunity.
„Ideme do budovania Akadémie prevencie proti šikane, ktorú predstavíme a prediskutujeme za okrúhlym stolom. Pomáhať chceme nielen z úrovne vedenia miest a obcí, ale cez podporné tímy, ktoré tvoria psychológovia, sociálni pracovníci, sociálni pedagógovia, ktorí pracujú v súčinnosti so spoločnými školskými úradmi a školskými oddeleniami na mestských úradoch. V každom meste, ale i väčšej obci chceme vytvoriť medzi nimi komunikáciu, aby dokázali pomáhať priamo v teréne,“ ozrejmil Božik.
Zámerom akadémie je vytvoriť priestor na školenie podporných tímov v školách aj časti učiteľskej verejnosti a riaditeľov škôl. Cieľom bude učiť podporné tímy vytvoriť priestor na komunikáciu medzi ľuďmi a odborne vzdelávať v poskytovaní prvej pomoci.
„Vyškolené podporné tímy v horizonte niekoľkých rokov eliminujú tento problém na školách,“ poznamenal predseda ZMOS.
Komisár pre deti Jozef Mikloško považuje spojenectvo so ZMOS v oblasti duševného zdravia za kľúčové, pretože mestá a obce v regiónoch sú najbližšie k deťom a ich problémom.
„Okrúhly stôl bude riešiť rezortné, ale najmä nadrezortné nápady. Napríklad extrémne agresívne problémy s duševnými problémami, aby sa rezorty spojili a vytvorili špecifické zariadenie, aby o ne bolo špecificky a odborne postarané,“ priblížil.
Témou okrúhleho stola má byť podľa neho aj problematika ukrajinských detí na Slovensku.
(tasr)
O novom predsedovi Hlasu sa rozhodne 1. júna na sneme v Košiciach, uviedol v diskusnej relácii TA3 V politike podpredseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Na otázku, či by mohol byť novým šéfom strany práve on, uviedol, že sám sa netlačil na žiadnu pozíciu, ani na generálneho tajomníka strany, ani na ministra vnútra. „Ale nikdy som sa nevyhýbal zodpovednosti,“ uviedol Šutaj Eštok.
Ako dodal, predtým sa v štruktúrach Hlasu dohodnú na tom, kto bude šéfom strany. „Pellegrini si želá, aby Hlas prežil svojho zakladateľa. Hlas sa ukazuje ako legitimná politická strana na scéne. Verím, že budeme mať takého lídra, ako je Pellegrini,“ dodal. Podľa doterajších kuloárnych informácií sú najhorúcejšími kandidátmi na predsedu Hlasu Šutaj Eštok alebo ministerka hospodárstva Denisa Saková.
Hlas sa podľa Šutaja Eštoka nevzdá pozície predsedu parlamentu, lebo tak to bolo dohodnuté v koaličnej zmluve.
Aj Progresívne Slovensko si bude 4. mája v Košiciach voliť nového predsedu strany. Ako informoval šéf PS Michal Šimečka, on sám bude kandidovať. Do súťaže na predsedu sa podľa jeho slov nikto iný neprihlásil, ale verí, že súťaž prebehne na ďalšie volené funkcie.
Na otázku, či bude súčasťou PS aj Ivan Korčok, Šimečka uviedol, že nevie odpovedať, pretože zdolaný prezidentský kandidát si zobral oddychový čas. Šéf PS sa s ním o tom bude rozprávať. Je podľa jeho slov na jeho rozhodnutí, či bude Korčok pokračovať s budovaním vlastnej strany, alebo vstúpi do nejakej existujúcej.
(red.)
DETVA – V Detve v posledných rokoch vďaka eurofondom obnovili polikliniku. Okrem samotnej rekonštrukcie budovy zvýšili jej energetickú hospodárnosť a vybudovali bezbariérové prvky.
Ako povedal hovorca mesta Detva Milan Suja, kompletná obnova polikliniky prišla po viac ako 40 rokoch jej prevádzky. V objekte obnovili sociálne zariadenia, a to aj pre ľudí so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie.
V budove tiež vymenili podlahové krytiny a niektoré okenné výplne. „Nevyužívané priestory upravili pre potreby vzniku alebo rozšírenia ambulancií. Vzniklo tak miesto pre dve nové ambulancie,“ objasnil hovorca s tým, že vonkajšie schodisko vybavili zdvíhacou plošinou pre imobilných návštevníkov.
Podľa neho tiež kompletne vymenili rozvody vody, svietidiel a elektrických rozvodov. Bola to aj modernizácia systému vykurovania pre zabezpečenie energetickej efektívnosti budovy.
Celková suma rekonštrukcie predstavovala podľa zmluvy 799 631 eur. Z prostriedkov Európskej únie bolo hradených 679 686 eur, čo predstavuje 85 percent. Desiatimi percentami, sumou 79 963 eur, prispel štát. No a mesto Detva z vlastných zdrojov financovalo 39 982 eur, čo predstavuje päť percent oprávnených výdavkov projektu.
Žiadosť o nenávratný finančný príspevok vypracovali a schválili ešte v roku 2019 a uskutočňovanie hlavných aktivít rekonštrukcie sa začalo v roku 2020. Aby mohli lekári poskytovať zdravotnú starostlivosť aj počas stavebných prác, rekonštrukciu rozdelili do viacerých etáp.
Cieľom obnovy zariadenia bolo zlepšiť podmienky pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pre obyvateľov mesta a okolitých obcí, zvýšiť štandard vnútorných priestorov a životnosť budovy.
(tasr)
Vo veku 84 rokov zomrel český herec a spevák Josef Laufer. Priateľom a kolegom to oznámila jeho dcéra Ester. Bulvárnemu denníku Blesk správu potvrdil riaditeľ divadla Broadway Oldřich Lichtenberg s tým, že podľa dcéry umelec zomrel na zástavu srdca.
Laufer bol od roku 2020 v umelom spánku, z ktorého sa už neprebral. Uviedli ho doň po operácii srdca, pri ktorej utrpel jeho zástavu.
Josef Laufer, celým menom Don José Pedro Rodriguez de Montagnes Laufer, sa narodil 11. augusta 1939 vo Francúzsku lekárovi židovského pôvodu a rodenej Španielke. Detstvo prežil v Anglicku, kde bol jeho otec lekárom v Kráľovskom letectve. V roku 1947 sa vrátili do otcovej vlasti – Československa. Josef sa tam vyučil v podniku Tesla a neskôr pracoval vo výskumnom ústave.
Už počas vojenskej služby sa venoval divadlu a po vojne vystupoval v Divadle ABC. Tiež prekladal zo španielčiny. Vyštudoval pražskú DAMU a založil divadelný súbor RADAR. Pravidelne vystupoval v muzikáloch, vyučoval pantomímu, vystupoval v televízii, hral vo filmoch, bol popovým spevákom a vystupoval so skupinou Golem.
Jeho hádam najväčším hitom je skladba Sbohem lásko, já jedu dál. Naspieval napríklad aj piesne Juliána, Malé šípy, Dávný kavalír či Podívej, šenkýři. Spájala sa s ním tiež kontroverzia, keď v roku 1976 napísal a naspieval pieseň Dopis Svobodné Evropě na oslavu tajného agenta Pavla Minaříka. Evidovali ho ako spolupracovníka – dôverníka ŠTB.
Diváci a diváčky si ho môžu pamätať napríklad zo seriálu Cirkus Humberto (1988) alebo filmov ako Starci na chmelu (1964), Petrolejové lampy (1971), Noc na Karlštejne (1973), Páni kluci (1975) alebo z komediálnej filmovej série Kameňák (2003, 2004, 2005 a 2013), kde stvárnil židovského milionára Kohna.
(blesk, novinky.cz)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…