Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lavrov: Západ balansuje na pokraji priamej zrážky medzi jadrovými mocnosťami

Rusko v pondelok vyhlásilo, že vojenská podpora Ukrajiny zo strany USA, Británie a Francúzska posunula svet na pokraj priameho konfliktu medzi najväčšími jadrovými veľmocami sveta, ktorý by sa mohol skončiť katastrofou.

Invázia na Ukrajinu v roku 2022, ktorú nariadil ruský prezident Vladimir Putin, vyvolala podľa ruských, ako aj amerických diplomatov najhoršie narušenie vzťahov medzi Moskvou a Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.

Len dva dni po tom, ako americkí zákonodarcovia schválili miliardy dolárov dodatočnej vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok povedal, že USA a NATO sú posadnuté myšlienkou spôsobiť Rusku "strategickú porážku".

Lavrov uviedol, že podpora Ukrajiny zo strany Západu stavia Spojené štáty a ich spojencov na pokraj priameho vojenského konfliktu s Ruskom. "Západ nebezpečne balansuje na pokraji priamej vojenskej zrážky medzi jadrovými mocnosťami, ktorá by mala katastrofálne následky," povedal minister na moskovskej konferencii o nešírení jadrových zbraní.

"Obzvlášť znepokojujúca je skutočnosť, že práve 'trojka' západných jadrových štátov patrí medzi hlavných podporovateľov zločineckého kyjevského režimu, hlavných iniciátorov rôznych provokačných krokov. Vidíme v tom vážne strategické riziká, ktoré vedú k zvýšeniu úrovne jadrového nebezpečenstva," dodal Lavrov.

Rusko od začiatku vojny opakovane varuje pred rastúcimi jadrovými rizikami. Ide o varovania, ktoré sa podľa Washingtonu musia brať vážne, hoci americkí predstavitelia tvrdia, že v ruskom jadrovom postoji nezaznamenali žiadnu zmenu.

Putin vykresľuje túto vojnu ako súčasť stáročného boja s dekadentným Západom, ktorý podľa neho po páde Berlínskeho múru v roku 1989 ponížil Rusko tým, že rozšíril NATO a zasiahol do oblasti, ktorú Moskva považuje za historickú sféru vplyvu Ruska, píše Reuters.

Ukrajina a jej západní podporovatelia tvrdia, že táto vojna je imperialistickým zabratím územia skorumpovanou diktatúrou, ktoré zavedie Rusko do strategickej slepej uličky. Západní lídri prisľúbili, že sa budú usilovať o porážku ruských síl na Ukrajine, pričom vylúčili akékoľvek nasadenie vojakov NATO v tejto krajine.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael kritizuje záverečnú správu o neutralite UNRWA

Izrael kritizuje záverečnú správu o neutralite UNRWA. Tá prišla v pondelok s informáciami, že Tel Aviv nikdy nevyjadril obavy zo zamestnancov UNRWA, ktorých zoznam dostáva každoročne od roku 2011.

Správu vydali na pozadí izraelských obvinení, že 12 zamestnancov UNRWA sa podieľalo na útoku hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra minulého roka. Podľa vyšetrovacej komisie, ktorá správu vydala, Izrael doteraz o tom neposkytol žiadne dôkazy. Na základe týchto obvinení sa však niektoré krajiny vrátane USA rozhodli pozastaviť financovanie UNRWA.

Správa ignoruje závažnosť problému, napísal hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí na sieti X. "Problém UNRWA-Gaza nie je problémom niekoľkých zlých jabĺk, je to prehnitý a jedovatý strom, ktorého koreňmi je Hamas," dodal.

Zároveň uviedol, že v správe nedošlo k skutočnému a dôkladnému preskúmaniu problému. Podľa jeho slov je UNRWA súčasťou problému a nie riešenia. "Existujú aj iné riešenia. UNRWA nemôže byť súčasťou riešenia v Gaze ani teraz, ani v budúcnosti," dodal.

Nezávislá komisia vedená bývalou francúzskou ministerkou zahraničných vecí Catherine Colonnovou v rozsiahlej 48-stranovej správe ďalej uviedla, že UNRWA má "rázne" postupy na dodržiavanie zásady neutrality OSN. Zároveň však našla vážne nedostatky v ich uplatňovaní vrátane verejných vyjadrení politických názorov zo strany zamestnancov UNRWA, učebníc s "problematickým obsahom" a odborov zamestnancov, ktoré narúšajú jej činnosť.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Austrália: Platforma X sa odvolá proti príkazu o stiahnutí videí z útoku

Austrália: Platforma X sa odvolá proti príkazu o stiahnutí videí z útoku v kostole v Sydney, oznámil v utorok majiteľ platformy Elon Musk.

Austrálsky súd vydal na žiadosť úradu pre bezpečnosť internetu súdny príkaz, ktorým prinútil spoločnosť X skryť videá, na ktorých je údajne vidieť, ako bol biskup zo Sydney počas kázne vysielanej naživo poranený na hlave.

Spoločnosť X ignorovala predchádzajúce austrálske žiadosti o odstránenie snímok a Musk uviedol, že sa proti súdnemu príkazu odvolá z dôvodu slobody prejavu. "Príslušný obsah sme už pre Austráliu cenzurovali, kým sa nepodá odvolanie, a je uložený len na serveroch v USA," dodal.

Austrálsky premiér Anthony Albanese vyhlásil, že Musk je "arogantný miliardár", ktorý je slepý voči utrpeniu spôsobenému týmito videami.

Útok sa odohral v pondelok 15. apríla, pričom polícia zadržala 15-ročného chlapca a útok označila za teroristický čin. Scéna útoku bola natočená a odvysielaná naživo na youtubovom kanáli asýrskej cirkvi, ktorá práve vysielala svoju bohoslužbu.

Na záberoch vidno muža, ktorý sa približuje k oltáru, dvíha pravú ruku a biskupa niekoľkokrát udiera nejasne rozlíšiteľným predmetom, čo medzi veriacimi vyvolalo paniku a krik. Na pomoc mu pribehlo viacero ľudí. Niekoľko z nich utrpelo zranenia.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Britský premiér oznámi zvýšenie vojenskej podpory pre Ukrajinu 500 miliónov libier

Britský premiér oznámi zvýšenie vojenskej podpory pre Ukrajinu o 500 miliónov libier. Európske krajiny ubezpečil, že Británia chce zohrávať svoju úlohu na čele európskej bezpečnosti a bude stáť po boku spojencov v NATO.

Britský premiér Rishi Sunak dodal, že tento balík pomôže zabezpečiť Kyjevu všetko potrebné na boj s Ruskom. Vyčlenené financie sa majú využiť napríklad na nákup munície, protivzdušnej obrany a dronov vyrobených v Spojenom kráľovstve.

Predseda britskej vlády zároveň varoval pred hrozbou ďalšieho postupu zo strany Moskvy. "Obrana Ukrajiny pred brutálnymi ambíciami Ruska je životne dôležitá pre našu bezpečnosť a pre celú Európu. Ak sa Putinovi umožní uspieť v tejto agresívnej vojne, nezastaví sa na poľských hraniciach," vyhlásil Sunak.

Sunak navštívi v utorok Poľsko, kde má na stretnutiach s novým premiérom Donaldom Tuskom a generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom diskutovať o bezpečnostnej spolupráci a podpore Kyjeva. Britský premiér potom odcestuje do Nemecka, kde v stredu absolvuje rokovania s kancelárom Olafom Scholzom.

Kyjev v posledných týždňoch vystupňoval svoje útoky na Rusko, pričom sa zameriava najmä na lokality s energetickou infraštruktúrou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina sa v boji proti ruskej ofenzíve spolieha na vojenskú podporu Západu, nalieha na spojencov, aby urýchlili dodávky zbraní a ďalšej pomoci.

Minúta  |  

Na americké jednotky v Iraku a Sýrii útočili dvakrát v priebehu 24 hodín

Na americké jednotky v Iraku a Sýrii útočili dvakrát v priebehu 24 hodín. Išlo o prvé takéto incidenty po takmer troch mesiacoch. Dva drony zostrelili v pondelok neďaleko leteckej základne v západoirackej provincii Anbár, na ktorej pôsobia americkí vojaci.

Päť rakiet vypálili v nedeľu z oblasti na severe Iraku na vojenskú základňu v Sýrii, na ktorej sú umiestnení aj príslušníci medzinárodnej koalície pod vedením USA. Po útoku nehlásili obete ani výraznejšie škody. Spojené štáty v súvislosti s útokmi vyjadrili znepokojenie a odsúdili ich.

Takmer každodenné raketové a dronové útoky na americké jednotky prebiehali od polovice októbra minulého roka. K zodpovednosti sa vtedy prihlásila skupina šiitských moslimských ozbrojených skupín podporovaných Iránom. Útoky zdôvodňovali americkou podporou Izraela vo vojne v Pásme Gazy. Útoky ustali koncom januára pod tlakom bagdadských orgánov a Teheránu po smrtiacich odvetných leteckých útokoch Washingtonu v Iraku.

Spojené štáty majú v Iraku približne 2500 vojakov a 900 amerických armádnych príslušníkov sa nachádza vo východnej Sýrii v rámci poradensko-asistenčnej misie.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Británia: Parlament schválil návrh zákona o deportácii migrantov

Británia: Parlament schválil návrh zákona o deportácii migrantov. Snemovňa lordov po dlhých sporoch prestala návrh zákona z dielne vlády premiéra Rishiho Sunaka blokovať. Migrantov by mali deportovať bez ohľadu na ich pôvod, ak prídu do Británie nelegálne.

Londýn chce takto odradiť ďalších ľudí, aby sa vydávali na cestu člnmi cez Lamanšský prieliv, ktorú ich ročne absolvujú desaťtisíce. Tieto plány vlády dosiaľ narážali aj na nesúhlas súdov, preto prijatý návrh zákona vyhlasuje Rwandu za bezpečný tretí štát.

Členovia nevolenej hornej komory britského parlamentu návrh zákona opakovane posielali späť Dolnej snemovni so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré však poslanci opakovane zamietali. Po dlhom "pingpongu", ako tento postup nazvali britské médiá, napokon lordi okolo pondelkovej polnoci rozhodli, že ďalšie zmeny už presadzovať nebudú.

Návrh sa tak stane zákonom, potrebný je už len formálny súhlas kráľa Karola III. Podľa denníka The Guardian sa očakáva, že ho udelí v utorok.

Premiér Sunak vyhlásil, že prvé lety s migrantmi sa uskutočnia za desať až 12 týždňov.

Na základe azylovej dohody, ktorú Británia uzavrela s Rwandou, nebudú môcť nelegálni migranti podávať žiadosti o azyl v Spojenom kráľovstve, ale až po prevoze vo východoafrickej krajine. S návratom do Británie plán nepočíta.

Kritici označujú deportácie za nehumánne a vyjadrujú pochybnosti, že takýto zákon migrantov od cesty do Británie skutočne odradí. Tvrdia tiež, že hoci Londýn zaplatí Rwande stovky miliónov libier, z krajiny deportujú len malú časť ľudí, ktorí prišli nezákonne. Vláda už vybrala stovky znalcov a sudcov, ktorí budú mať na starosti možné žaloby súvisiace s deportáciami.

(tasr, afp, dpa, skynews)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.