Preskočiť na obsah
  |  

Putin vyzýva na zdržanlivosť pri zabavovaní majetku firiem

Putin vyzýva na zdržanlivosť pri zabavovaní majetku firiem. Zhabanie majetku a jeho odovzdanie do vlastníctva štátu je podľa neho oprávnené len v prípadoch, keď by nečinnosť mohla ohroziť národnú bezpečnosť Ruska.

"V ostatnom čase orgány činné v trestnom konaní iniciovali množstvo prípadov s cieľom vrátiť niektoré aktíva do vlastníctva štátu," povedal Putin na obchodnom fóre. "Rád by som zdôraznil - nehovoríme o previerke privatizácie, ale o prípadoch, keď konanie alebo nečinnosť vlastníkov podnikov a majetkových komplexov priamo poškodzuje bezpečnosť a národné záujmy krajiny."

Putin vo štvrtok uviedol tiež, že je v pravidelnom kontakte s guvernérkou ruskej centrálnej banky Elvirou Nabiullinovou, ktorá sa domnieva, že inflačné riziká stále pretrvávajú. "Úvery rastú a dobrým tempom, ale podľa vedenia centrálnej banky nad nami stále visí hrozba inflácie," vyhlásil Putin.

(tasr, reuters)

  |  

Odstúpil ukrajinský minister pôdohospodárstva Mykola Solskyj

Odstúpil ukrajinský minister pôdohospodárstva Mykola Solskyj. Je podozrivý z nezákonných transakcií so štátnymi pozemkami v hodnote približne 11,6 milióna eur.

"Áno, podal som demisiu z funkcie ministra. Vzhľadom na situáciu si myslím, že je to správne. Ak sa Najvyššia rada rozhodne prijať moju demisiu, budem za toto rozhodnutie vďačný. Ak sa rozhodnú, že mám pokračovať pracovať, budem pokračovať v práci,“ povedal Solskyj.

Ruslan Stefančuk, predseda Najvyššej rady, na Facebooku napísal, že rezignácia sa bude posudzovať na nadchádzajúcom plenárnom zasadnutí.

(ukrajinská pravda)

  |  

Čaputová: Z východu som nadšená, rada sa sem vraciam

„Z východu som, ako vždy, nadšená. Sú tu životaschopní, skvelí ľudia a veľmi rada sa sem vraciam,“ povedala pri svojej poslednej oficiálnej návšteve Prešova v pozícii prezidentky Slovenska Zuzana Čaputová.

Zhodnotila tak deň, počas ktorého navštívila rusínske divadlo, evanjelické gymnázium, centrum pre obete násilia či národnú kultúrnu pamiatku na Solivare.

V úvode predposledného dňa úradovania v prezidentskej kancelárii v Košiciach sa Zuzana Čaputová stretla na Mestskom úrade v Prešove s primátorom Františkom Oľhom. „Počula som dobré správy. Mestu sa darí, hoci tá situácia nie je, objektívne, jednoduchá pre všetky samosprávy. Mesto ale napreduje, a to je veľmi dôležité. Napreduje aj preto, lebo má skvelých ľudí a o tom som sa presvedčila aj na ďalších zastávkach,“ skonštatovala prezidentka.

Vo štvrtok večer ešte hlavu štátu čaká diskusia s občanmi v Košiciach. Úradovanie na východnom Slovensku uzavrie v piatok okrem administratívnych povinností aj stretnutím so študentmi žurnalistiky, ako aj stretnutím s exprezidentom Rudolfom Schusterom.

(sita)

  |  

Ružomberčania si za teplo nepriplatia, vďačiť za to môžu vedeniu mesta

RUŽOMBEROK – Obyvatelia Ružomberka si nebudú musieť za teplo priplácať. Ceny ostanú zachované aj napriek slabému roku pre spoločnosť CZT Ružomberok, s. r. o, ktorá mesto zásobuje teplom.

Za zachovanie cien môžu Ružomberčania vďačiť dohode medzi vedením mesta Ružomberok a papierňami Mondi SCP, v ktorej sa podarilo vyjednať zľavy z ceny tepla pre prvý polrok 2024. Informuje o tom portál ruzomberok.sk.

Miestnym sa už dlhodobo darí na vykurovaní šetriť. Okrem slabších zím ide aj o účelové šetrenie, vďaka ktorému Ružomberčania vykurovali o 10 percent menej ako predchádzajúcu dekádu. Vyplýva to z údajov CZT.

„Ak porovnáme zimu v roku 2024 so zimou spred 20 rokov, tak zistíme, že priemerná teplota v januári v roku 2004 bola -3,42 °C a tohtoročný január bol na úrovni -0,74 °C. Kým vo februári v roku 2004 bola priemerná teplota okolo 0 °C a zaznamenali sme 18 dní s priemernými dennými mínusovými teplotami, vo februári tohto roku sme nezaregistrovali ani jeden deň, kedy priemerná denná teplota klesla pod 0 °C. Tieto skutočnosti majú dopady na ekonomiku spoločnosti a CZT sa musí s nimi vysporiadať,“ vysvetlil výkonný riaditeľ CZT Michal Lazár.

Pre ľudí však cena tepla ostáva rovnaká. Podľa primátora mesta Ružomberok inflácia len v roku 2023 presiahla hodnotu 10 percent. Z tohto pohľadu je potrebné pozitívne hodnotiť, že sa samospráva dohodla so spoločnosťou Mondi SCP, ktorá teplo vyrába, na dotovanej cene tepla.

„Výsledok je dojednaná zľava z ceny tepla pre prvý polrok 2024. Cena tepla tak bude z úrovne schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví po prepočítaní na gigajoule o 7 eur lacnejšia. Ide o jeden z benefitov spolupráce medzi Mondi SCP a mestom. Dobrou správou pre obyvateľov je, že nákup tepla tak CZT udrží na cenovo atraktívnej hodnote 22 eur za GJ, teda rovnakej, ako bola v roku 2023,“ podotkol primátor Ľubomír Kubáň, ktorý je zároveň konateľom CZT.

Ako ďalej dodal, ceny sa zatiaľ dvíhať nemajú. „Pokiaľ ide o ceny tepla v ďalšom polroku, už čoskoro začneme s papierňami ďalšie rokovania, aby sme ich výšku zachovali na prijateľnej úrovni pre obyvateľov," ozrejmil v príspevku na sociálnych sieťach.

  |  

Slovenskí europoslanci sú za využitie výnosov zo zmrazených ruských aktív

Slovenskí europoslanci sú za využitie výnosov zo zmrazených ruských aktív. Poslanci Európskeho parlamentu v stredu schválili nový nástroj na podporu partnerov EÚ na západnom Balkáne a zvýšenie rozpočtu EÚ na rok 2024 o 5,8 miliardy eur, najmä na podporu Ukrajiny.

Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) si pozrela vyjadrenia ministrov financií z viacerých krajín EÚ a tvrdí, že je to komplikovaná a zmätočná téma. "Nie som proti tomu, aby sme využili zmrazené finančné zdroje, musíme mať ale právnu istotu, že ak to urobíme, tak v budúcnosti to neohrozí aktíva, ktoré majú iné štáty v EÚ a ktoré sa takýmto rozhodnutím môžu domnievať, že v prípade, ak vznikne nejaká iná konfliktná situácia, tak aj ich finančné zdroje budú zmrazené," opísala situáciu.

Jej stranícky kolega Robert Hajšel (Smer-SD/S&D) pripomenul, že EP tlačí na to, aby sa tieto výnosy využili pre Ukrajinu. Ako však dodal, z pohľadu medzinárodného práva je to kontroverzná záležitosť. "S takýmto kontroverzným vyhlásením by mali súhlasiť všetky členské štáty. Viaceré z nich majú problém s tým, za akých podmienok možno siahnuť na majetok niekoho iného, aj keď ide iba o výnosy zo stoviek miliárd zmrazených aktív," spresnil.

Ivan Štefanec (KDH/EPP) verí, že tieto zdroje treba využiť čo najskôr. Pripomenul, že v EÚ je konsenzus na tom, že skonfiškované zdroje ruskej centrálnej banky treba použiť v prospech Ukrajiny, na čo už existuje aj právny rámec. "Je to aj politické rozhodnutie, na čo budú tieto peniaze použité. Doteraz spor medzi štátmi bol, či sa použijú až na povojnovú obnovu Ukrajiny, alebo už teraz. Dnes prevažuje názor, že tie peniaze treba poslať čo najskôr, lebo situácia na Ukrajine je kritická a Ukrajinci potrebujú zlepšiť svoju obranu," vysvetlil.

Vladimír Bilčik (nezávislý/EPP) zdôraznil, že Rusko ako agresor a hlavný vinník vojny na Ukrajine pokračuje v bombardovaní a ničení kritickej infraštruktúry a za tieto činy musí platiť. "Máme množstvo ruských aktív, ktoré sú v európskom priestore, v našich finančných inštitúciách. Dlho sme hľadali právne schodnú cestu, aby sme sa s k tým peniazom dostali, to sa podarilo, a preto musíme tie zdroje využiť naplno," upozornil.

Michal Wiezik (PS/RE) skonštatoval, že je absolútne prijateľné naplno využiť výnosy zo zmrazených ruských aktív na obnovu Ukrajiny. Jednak do tej miery, aby sa Kyjev dokázal efektívne brániť voči ruskej agresii, a po ukončení vojny aj na obnovu krajiny. "Je to spravodlivé a sú to prostriedky, ktoré lepšie využitie nenájdu," odkázal.

(tasr)

  |  

Stoltenberg ocenil spoluprácu Nemecka a Francúzska na obrannom systéme

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ocenil predbežnú dohodu medzi Nemeckom a Francúzskom o spoločnej výrobe moderných obranných systémov. "Sú to dobré správy," povedal.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius a jeho francúzsky rezortný kolega Sébastien Lecornu plánujú v piatok vo Francúzsku podpísať memorandum o porozumení. Cieľom je spoločná výroba tankov budúcej generácie, ktoré nadviažu na nemecký tank typu Leopard.

Pod označenie hlavný pozemný bojový systém (Main Ground Combat System - MGCS) však budú patriť okrem tankov aj drony, umelá inteligencia či nové laserové zbrane napojené na dátovú sieť.

"Oceňujeme, že spojenci V NATO spolupracujú s cieľom budovať vojenské schopnosti, pretože nás to urobí silnejšími," povedal Stoltenberg. Severoatlantickej aliancii to podľa jeho slov pomôže prekonať fragmentáciu.

(tasr, dpa)