Preskočiť na obsah
  |  

Andorra zaviedla požiadavku na minimálnu znalosť katalánčiny pre cudzincov

Andorra zaviedla požiadavku na minimálnu znalosť katalánčiny pre cudzincov, príslušný zákon odhlasoval tamojší parlament.

Cieľom zákona je posilniť postavenie katalánčiny ako úradného jazyka v kniežatstve v Pyrenejach, kde sa postupne prestáva používať na úkor francúzštiny.

Andorra má rozlohu 468 kilometrov štvorcových. Andorrčania predstavujú približne polovicu z jej 80-tisíc obyvateľov, ale žije tam 25-tisíc Španielov a mnoho latinskoamerických migrujúcich pracovníkov, pričom španielčina sa pre mnohých stala každodenným jazykom.

Približne tritisíc ľudí, ktorí si budú musieť v roku 2024 obnoviť povolenie na pobyt, budú musieť absolvovať testy, pričom tí, ktorí ich nezvládnu, budú musieť absolvovať 30-hodinový kurz katalánčiny vo vládnom centre.

Zákon tiež umožňuje uložiť pokutu v niektorých prípadoch, keď sa v podniku alebo inštitúcii nebude hovoriť po katalánsky.

„Zmyslom tohto zákona je chrániť náš jazyk, ktorý je znakom identity a suverenity,“ povedala andorrská ministerka kultúry Monica Bonellová. Zákon bol prijatý 25 hlasmi proti trom, pričom malá strana Andorra Endavant (AE) hlasovala proti.

(afp, tasr)

  |  

Britský exminister obrany Ben Wallace varoval pred návrhmi na zmrazenie vojny na Ukrajine

Britský exminister obrany Ben Wallace varoval pred návrhmi na zmrazenie vojny na Ukrajine. „V roku 2014 konflikt zmrazili a Ukrajina mala na frontovej línii medzi rokom 2014 a inváziou 18-tisíc zavraždených vojakov,“ vyhlásil.

„Rusko prezbrojí, nadobudne ďalšie vybavenie a spraví to, čo po roku 2014. A neskôr sa vráti,“ dodal v rozhovore pre nemeckú agentúru DPA.

Ako Wallace ďalej podotkol, „problém so zamrznutým konfliktom je, že ho musíte zaručiť“. Na to sa však ani Ukrajina už nenechá presvedčiť, pretože v minulosti sa pokúšali garantovať pomoc Kyjevu Británia, USA, Nemecko i Francúzsko.

„Takže keby ste boli Ukrajinci, dôverovali by ste v tomto momente skutočne našim zárukám? A čo by ste dali Ukrajine, aby ste ju presvedčili, aby zmrazila konflikt? ... Možno by povedali: ‚Dajte nám členstvo v NATO‘,“ povedal bývalý minister.

Zároveň však odmietol špekulovať o tom, či by Ukrajina výmenou za členstvo v Aliancii bola ochotná prestať bojovať za svoje územia okupované Ruskom.

„Je to na Ukrajine, aby sa rozhodla, oni prišli o tisícky ľudí. A oni sú tí, ktorí za nás práve teraz bojujú. My nebojujeme,“ pripomenul a dodal, že podľa jeho názoru by s tým nesúhlasilo ani Rusko.

Wallace zároveň vyzval nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby súhlasil s dodaním riadených striel typu Taurus Ukrajine. Scholz sa tomu naďalej bráni napriek opakovaným výzvam Kyjeva. Ako podotkol, rozumie Scholzovým obavám z možnej eskalácie konfliktu, podotkol však, že sú neopodstatnené.

„Počas celého tohto procesu sme mohli vidieť, že červené línie stanovené Ruskom sú ako krieda, jednoducho ich zotrú z tabule,“ uviedol. „Ukrajina sa však bude držať všetkých obmedzení, ktoré jej určíte,“ vyhlásil.

(dpa, tasr)

  |  

Šestica sudcov Súdnej rady SR navrhla Marcelu Kosovú za kandidátku na predsedníčku

Šestica sudcov Súdnej rady SR navrhla Marcelu Kosovú za kandidátku na predsedníčku. Návrh podali Peter Farkaš, Marián Fečík, Dana Jelinková Dudzíková, Luboš Kunay, Ayše Pružinec Eren a Peter Šamko.

Navrhovatelia zároveň požiadali, aby sa voľba konala na zasadnutí SR SR 14. mája „ako bod programu bezprostredne po schválení programu zasadnutia“.

Ako dôvod uviedli uprázdnený post predsedu po odvolaní Jána Mazáka, a tiež potrebu „zabezpečenia funkčnej legitimity súdnej rady“.

„Sme presvedčené, že na čele súdnej rady musí stáť osoba, ktorá vráti súdnej rade apolitický charakter. Súdna rada bola opakovane zaťahovaná do politického boja podľa politického presvedčenia bývalého predsedu súdnej rady,“ uviedli Jelinková Dudzíková a Pružinec Eren v oficiálnom vyhlásení.

To bolo „v rozpore so základnými princípmi fungovania právneho štátu“, vysvetlili navrhovateľky.

Mazáka tiež nepriamo obvinili z nerovnakého prístupu k členom rady.

  |  

Ruskí vojaci, ktorí sa vrátili z ukrajinského frontu, majú na svedomí život najmenej 107 ľudí

Ruskí vojaci, ktorí sa vrátili z ukrajinského frontu, majú na svedomí život najmenej 107 ľudí, ďalšej stovke spôsobili ujmu na zdraví. Tvrdí to ruský investigatívny portál Vjorstka s odvolaním sa na otvorené policajné a súdne záznamy.

Vrážd, úmyselných ublížení na zdraví a ďalších trestných činov vedúcich k úmrtiu sa dopustilo 175 vojakov, z toho 91 bývalých väzňov, ktorí si službou v armáde vyslúžili milosť.

V rokoch 2022 až 2023 zavraždili navrátilci 76 ľudí, ďalším 18 osobám spôsobili ujmu na zdraví s následkom smrti. Spôsobením dopravných nehôd – často pod vplyvom alkoholu či drog – usmrtili ďalších 11 ľudí.

V dvoch prípadoch presvedčili maloletých k užívaniu drog, čo viedlo k smrti dvoch detí.

(vjorstka, echo24)

  |  

Ukrajinské sily môžu používať systém ATACMS na zasiahnutie cieľov na Kryme, uviedli predstavitelia Pentagónu

Ukrajinské sily môžu používať systém ATACMS na zasiahnutie cieľov na Kryme, uviedli predstavitelia Pentagónu. Väčšina nedávno schválených dodávok by sa však najprv mala zamerať na posilnenie ukrajinskej obrany.

Nový systém pomôže preniknúť hlbšie do Ruskom okupovaných častí Ukrajiny a zamerať sa na ruské zásobovacie uzly na juhovýchode. Systémy ATACMS dlhšieho doletu by tiež mohli mieriť na Krym.

Cieľom nových systémov dlhšieho doletu je vyvinúť väčší tlak na Krym, centrum ruských vzdušných a pozemných síl, „kde má Rusko momentálne relatívne bezpečné útočisko,“ povedal počas brífingu Pentagónu vysokopostavený predstaviteľ obrany.

Predstavitelia Pentagónu odmietli uviesť presný počet systémov dlhšieho doletu, ktoré poslali na Ukrajinu. Bidenova administratíva poslala ATACMS dlhšieho dosahu tajne, aby sa vyhla obavám Rusov.

Boli súčasťou dodávky v hodnote 300 miliónov dolárov oznámenej v marci, prvého nového balíka pomoci pre krajinu od konca decembra, keď sa skončilo financovanie.

(new york times, unian)

  |  

Hrad Likava sa dočká rekonštrukcie, na obnovu pôjdu milióny eur

RUŽOMBEROK – Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) získal nenávratný finančný príspevok z programu Interreg na projekty v oblasti kultúry vo výške viac ako 7,4 mil. eur.

Ako informovala hovorkyňa ŽSK Eva Lacová, najvyššou investíciou je obnova hradného areálu Hradu Likava nad obcou Likavka v Ružomberskom okrese za viac ako 3,8 mil. eur.

Monitorovací výbor Programu cezhraničnej spolupráce schválil financovanie troch projektových zámerov. Vďaka NFP bude obnovený hradný areál Hradu Likava, ktorý bude sprístupnený verejnosti vo väčšom rozsahu a k jeho atraktivite napomôže aj multimediálna expozícia.

Na strane prihraničného partnera, ktorým je Moravskoslezský kraj v Českej republike, bude zrealizovaná stabilizácia a celková sanácia muriva hradu Hukvaldy.

„Našou snahou je zvýšiť atraktivitu lokalít, ktoré majú v prihraničnom regióne oboch krajov kultúrnu hodnotu a význam z hľadiska kultúrneho dedičstva. Obe kultúrne pamiatky majú veľkú historickú hodnotu a naším zámerom je podporiť ich vysoký potenciál pre rozvoj cezhraničného regiónu, ktorý momentálne nie je využitý naplno,“ uviedla predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.

Na Hrade Likava pôjde o komplexnú rekonštrukciu hradného komplexu v zmysle rekonštrukcie severného paláca a konzervácie hradieb. Hrad Likava bude vybavený inovatívnou „smart“ expozíciou. Súčasťou aktivít na oboch stranách hranice bude vytvorenie virtuálneho zbojníckeho chodníka.

Z programu bude realizovaný aj projekt Liptál v Liptove a Liptov v Liptále za vyše 1,8 mil. eur. Projekt rieši rekonštrukciu a obnovu sídelnej budovy Liptovského múzea v Ružomberku. Stavba múzea bola postavená v rokoch 1935 až 1937 a mnohé priestory zostali desaťročia v nezmenenom stave s pôvodným mobiliárom.

„Rekonštrukciou prejde strecha, ktorá je na tom momentálne najhoršie, keďže do viacerých miest v priestoroch múzea zateká. Súčasťou projektu je tiež modernizácia interiérov múzea, vytvorenie novej smart expozície o prírode Liptova, ale aj workshopy a tvorivé dielne,“ objasnila Jurinová.

Partnerom projektu je obec Liptál v Zlínskom kraji, ktorá v rámci projektu zrealizuje komplexnú opravu strechy Zámku Liptál, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. V obci Liptál vznikne Múzeum obce s expozíciou o spisovateľovi a výtvarníkovi J. Kobzáně.

Podporený bol aj projekt Kysuckého múzea Úzkokoľajka – koľaje nás spájajú, vďaka ktorému dôjde k zatraktívneniu technických pamiatok v podobe úzkorozchodných železníc Historickej lesnej úvraťovej železnice vo Vychylovke.

Zrekonštruovaný bude parný rušeň, podporí sa výstavba novej budovy – turistického objektu Staničky u Kubátkov, obstaranie novej dreziny, oprava krytého vozňa a vybuduje sa odstavná koľaj s vonkajšou statickou expozíciou koľajových vozidiel.

Hodnota projektu je viac ako 1,7 mil. eur. Partnerom na českej strane je Osoblažská úzkorozchodná dráha, o.p.s. V rámci spoločného projektu zakúpi a komplexne zrenovuje štyri historické vozne.

(sita)