Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Scholz: Po islamistickej demonštrácii musia nasledovať „dôsledky”

Olaf Scholz: Po islamistickej demonštrácii musia nasledovať „dôsledky”. Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová prisľúbila tvrdé opatrenia proti islamistickej teroristickej propagande a nenávisti voči Židom.

Viac ako tisíc ľudí sa v sobotu zúčastnilo na demonštrácii v Hamburgu, pričom držali plagáty s heslami ako "kalifát je riešením" a vyzývali na zavedenie práva šaríja.

Úrady uviedli, že demonštráciu zorganizovali ľudia blízki organizácii "Muslim Interactive", ktorú odborníci charakterizujú ako skupinu odmietajúcu demokraciu a ktorú domáce spravodajské orgány klasifikujú ako extrémistickú.

Nemecký kancelár Olaf Scholz na tlačovej konferencii s premiérom Čiernej Hory Milojkom Spajićom povedal: "Je úplne jasné, že všetky islamistické aktivity musia byť riešené s využitím možností a opatrení nášho ústavného štátu". Dodal, že "je potrebné pozorne zvážiť konkrétne dôsledky toho, čo sme tam videli", a zdôraznil, že trestné činy musia byť stíhané.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v nedeľu prisľúbila "tvrdé opatrenia proti islamistickej teroristickej propagande a nenávisti voči Židom". Faeserová dodala: "Ak chcete kalifát, v Nemecku ste na nesprávnom mieste".

(politico)

Minúta  |  

Vládna strana Gruzínsky sen zvolala do Tbilisi míting na podporu sporného zákona

Vládna strana Gruzínsky sen zvolala do Tbilisi míting na podporu sporného zákona. Na zhromaždení s prejavom vystúpil aj vplyvný miliardár Bidzina Ivanišvili, ktorý je predsedom strany.

Podľa agentúry AFP išlo zrejme o reakciu na pochod za Európu, ktorý sa za účasti asi 20-tisíc ľudí konal v Tbilisi v nedeľu večer. Akcia z nedele večera bola súčasťou protivládnych protestov proti kontroverznému návrhu zákona o zahraničnom vplyve.

Vládna strana Gruzínsky sen v pozvánke na svoje zhromaždenie vyzvala "vlastencov z celej krajiny", aby prišli a "povedali nie revolúciám financovaným zo špinavých peňazí, útokom na cirkev,... LGBT propagande, propagovaniu drog, diskreditácii štátnych inštitúcií, radikalizmu a polarizácii".

Na zhromaždení s prejavom vystúpil aj vplyvný miliardár Bidzina Ivanišvili, ktorý je predsedom vládnucej strany Gruzínsky sen. Vyhlásil, že "stúpenci globálnej strany vojny" zneužívajú Gruzínsko a Ukrajinu "ako potravu pre delá" v boji proti Ruskej federácii.

AFP vo svojej správe poznamenala, že výzva Gruzínskeho sna k občanom sa objavila v rovnakom čase, ako sa medzi ľuďmi začali šíriť tvrdenia, že vládni zamestnanci majú účasť na provládnom zhromaždení povinnú.

Gruzínsky parlament má o návrhu zákona o zahraničnom vplyve hlasovať v utorok v druhom čítaní.

Vládna strana Gruzínsky sen trvá na tom, že je pevne proeurópska, a odmieta, že by presadzovala gruzínsky variant v Rusku platného zákona o tzv. zahraničných agentoch. Tvrdí, že cieľom navrhovaného zákona je len "zvýšiť transparentnosť" zahraničného financovania mimovládnych organizácií.

Kritici zákona však argumentujú, že ide o prejav ruského vplyvu a nasmerovanie Gruzínska, bývalej sovietskej republiky, k užším vzťahom s Ruskom.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Sólymos kritizuje zastavenie sanácie skládky vo Vrakuni, Taraba avizuje riešenie

Sólymos kritizuje zastavenie sanácie skládky vo Vrakuni, Taraba avizuje riešenie. Šéf rezortu odkázal svojmu predchodcovi, že jeho cieľom nie je minúť peniaze, ale dosiahnuť pozitívny výsledok.

Exminister životného prostredia a predseda mimoparlamentného Mosta-Híd 2023 László Sólymos sa obáva ohrozenia vôd Žitného ostrova. Šéf rezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) predstavenie riešenia avizuje do dvoch mesiacov.

"Tak ako som nerozumel Jánovi Budajovi, nerozumiem ani súčasnému ministrovi. Obaja na stole zdedili reálny projekt a hodili ho do koša. Obaja sľubovali verejnosti zázračné trvalé riešenie envirozáťaže. V prípade Jána Budaja sa len premrhal čas a pripravené eurofondy. Pri Tomášovi Tarabovi to dopadne obdobne," komentoval Sólymos. Zrušenie celej sanácie považuje za nezmyselné aj preto, že dotiahnutie projektu zo strany ministerstva by si podľa neho vyžadovalo minimálnu energiu. Financovať sa mal z eurofondov.

Podľa Tarabu išlo od začiatku o zbabraný projekt. "Predchodcovia nám nechali nevysporiadané pozemky, pochybný zmluvný dodatok s navyšovaním ceny, ktorý predstavuje predpoklad pre to, že pri čerpaní eurofondov by prišlo k riziku výrazného krátenia finančných zdrojov. V súčasnosti pripravujeme podklady aj pre vyšetrovacie orgány, ktoré sa Vrakuňou už detailne zaoberajú," uviedol v reakcii pre TASR. Tvrdí, že technické riešenie bolo navyše pri Vrakuni definované ako dočasné. "Zároveň pánovi Sólymosovi odkazujem, že sa rovnako detailne pozrieme na systém zálohovania PET fliaš, ktorého architektom je údajne rovnako on," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny ropy klesli takmer o dolár

Ceny ropy klesli takmer o dolár, keďže trhy dúfajú, že nové kolo rokovaní o prímerí v Pásme Gazy zabráni rozšíreniu konfliktu do ďalších oblastí regiónu. Okrem toho najnovšie údaje o vývoji inflácie v USA utlmili očakávania skorého zníženia úrokových sadzieb, čo signalizuje, že dopyt po rope sa v najbližšom období výraznejšie nezvýši.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v júni (kontrakt exspiruje v utorok 30. apríla) dosiahla do 18.53 h 88,63 USD (82,68 eura) za barel (159 litrov). Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 87 centov (0,97 percenta). Aktívnejší kontrakt s dodávkou v júli zaznamenal pokles o 1,01 USD (1,14 percenta) na 87,20 USD/barel.

Cena americkej ľahkej ropy WTI s dodávkou v júni dosiahla 83,03 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to znamená pokles o 82 centov (0,98 percenta).

Predstavitelia palestínskeho hnutia Hamas pricestovali do Káhiry na nové kolo rokovaní s egyptskými a katarskými mediátormi. Egyptský minister zahraničných vecí Sámih Šukrí v tejto súvislosti uviedol, že vkladá nádej do nového návrhu na prímerie v Pásme Gazy.

Navyše, inflácia v USA podľa ukazovateľa, ktorý preferuje americká centrálna banka (Fed), v marci vzrástla, pričom prekonala očakávania ekonómov. Takýto vývoj naznačuje, že Fed nebude mať záujem v dohľadnom čase pristúpiť k zníženiu úrokových sadzieb.

(tasr, reuters, bloomberg)

Minúta  |  

Merkelová sa stiahla z verejného života

Angela Merkelová sa stiahla z verejného života. Venuje sa písaniu memoárov. Po svojom odchode z politiky v decembri 2021 verejne vystúpila len zriedkavo, naposledy na pohrebe politika Wolfganga Schäubleho, ktorý mal významný vplyv na jej politickú kariéru.

Merkelová svoj súkromný život chráni pred verejnosťou a odmieta verejné vystúpenia aj rozhovory, aby sa mohla plne sústrediť na svoju knihu, ktorá by mala byť publikovaná na jeseň tohto roku. 

Memoáre, ktoré majú vyjsť pod nakladateľstvom Kiepenheuer & Witsch, opisujú kľúčové politické rozhodnutia jej kancelárskeho obdobia a sú očakávané nielen v Nemecku, ale aj v iných krajinách vrátane USA a Veľkej Británie.

Oficiálnou spoluautorkou memoárov je Beate Baumannová, dlhoročná Merkelovej spolupracovníčka, ktorá teraz pôsobí ako jej politická poradkyňa.

(merkur)

Minúta  |  

Scholz ocenil pokrok Čiernej Hory pri plnení požiadaviek nutných pre vstup do EÚ

Scholz ocenil pokrok Čiernej Hory pri plnení požiadaviek nutných pre vstup do EÚ. Podotkol, že reformné úsilie je základom pre rýchle ukončenie prístupového procesu.

Nemecký kancelár Olaf Scholz sa v Berlíne stretol s čiernohorským premiérom Molojkom Spajičom. Na spoločnej tlačovej konferencii hovoril o veľkom pokroku tejto balkánskej krajiny pri plnení požiadaviek potrebných pre vstup do EÚ, predovšetkým v otázkach týkajúcich sa právneho štátu.

"Táto ambicióznosť a rýchlosť na mňa urobili dojem. Považujem to za realistickú ambíciu," uviedol nemecký kancelár na margo prípadného vstupu Čiernej Hory do eurobloku.

Zdôraznil tiež, že Čierna hora je dôležitým faktorom stability na Balkáne, a v tomto smere prisľúbil podporu Nemecka. "Týka sa to najmä vzťahu medzi Kosovom a Srbskom, ako aj komplikovanej situácie v Bosne a Hercegovine," spresnil.

Podľa Spajiča Čierna Hora vníma Nemecko ako dôležitého partnera. S nedávno prijatým zákonom proti praniu špinavých peňazí sa krajina podľa neho stane novým trhom aj pre nemecké firmy.

Čierna Hora požiadala o vstup do EÚ pred 16 rokmi, pričom prístupové rokovania sa začali koncom roka 2012. Spolu s ňou sa do Únie snaží dostať ďalších päť krajín západného Balkánu vrátane Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Severného Macedónska a Srbska.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.