Preskočiť na obsah
  |  

Proti demonštrantom na Kolumbijskej univerzite zasiahli ťažkoodenci

Proti demonštrantom na Kolumbijskej univerzite zasiahli ťažkoodenci newyorskej polície. Tí vstúpili v noci na stredu na pôdu kampusu univerzity v New Yorku, aby rozohnali demonštrantov, ktorí v rámci propalestínskeho protestu obsadili univerzitnú budovu Hamilton Hall.

V okolí budovy Hamilton Hall sa nachádzali desiatky osôb. polícia začala demonštrantov z budovy vytláčať a zatýkať, uvádza AFP. Podľa agentúry Reuters použila polícia na vniknutie do budovy okná na prvom poschodí, kam zasahujúci policajti vystúpili po rebríku. Polícia zatkla približne 50 osôb, počas zásahu na ťažkoodencov pokrikovali ďalšie osoby zhromaždené pred budovou, ktoré žiadali oslobodenie palestínskych území a prepustenie demonštrantov.

Polícia proti demonštrantom zasiahla krátko po 21. hodine miestneho času (3.00 SELČ), keď sa na mieste zhromaždilo množstvo ťažkoodencov vybavených štítmi, prilbami a plastovými putami, uvádza AP. Demonštranti budovu obsadili približne 12 hodín pred zásahom polície, univerzita zásah oficiálne odobrila krátko pred vstupom ťažkoodencov do areálu.

 Demonštranti ráno v budove Hamilton Hall zabarikádovali vstupy, z okna vyvesili palestínsku zástavu a žiadali oslobodenie Palestíny. Univerzita členom akademickej obce a ďalším osobám odporučila, aby sa miestu demonštrácií vyhýbali.

(tasr, afp)

  |  

Úrady v Iráne si predvolali tvorcov filmu, ktorý sa má premietať v Cannes

Iránske úrady predvolali na výsluch členov štábu a hercov iránskeho filmu, ktorý sa má premietať v hlavnej súťaži na blížiacom sa filmovom festivale vo francúzskom letovisku Cannes.

Právnik Babak Paknia na sociálnej sieti X spresnil, že na ľudí z filmového štábu, ktorí pracovali na filme "The Seed of the Sacred Fig" uznávaného iránskeho režiséra Mohammada Rasúlofa, úrady vyvíjajú nátlak, aby ho stiahli z festivalu. Hercom zasa zakázali opustiť krajinu.

 Rasúlof, ktorý v roku 2020 získal hlavnú cenu filmového festivalu v Berlíne za film Niet zla medzi nami - o problematike trestu smrti -, bol v júli 2022 v Iráne zadržaný. Po potlačení protivládnych protestov, ktoré v krajine vypukli v septembri 2022, bol koncom roka 2023 prepustený na slobodu.

Paknia podľa AFP dodal, že nateraz nie je jasné, či bude môcť Rasúlof opustiť Irán, aby sa zúčastnil na festivale v Cannes.

(tasr, afp)

  |  

OSN: Izraelská pozemná operácia v Rafahu by bola nevýslovnou katastrofou

Pozemná operácia izraelskej armády v meste Rafah by bola "nevýslovnou katastrofou", vyhlásil v utorok šéf Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Martin Griffiths.

 "Najjednoduchšou pravdou je, že pozemná operácia v meste Rafah nebude ničím menším, ako nevýslovnou katastrofou. Proti tomu nepomôže žiadny humanitárny plán," vyhlásil Griffiths po tom, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu prisľúbil spustenie ofenzívy proti Rafahu. Do mesta sa pritom uchýlilo približne 1,5 milióna Palestínčanov z iných častí Pásma Gazy ohrozovaných bojmi.

 Netanjahu vyhlásil, že ofenzíva proti mestu sa rozbehne bez ohľadu na to, či palestínske hnutie Hamas v Káhire prijme alebo neprijme návrh prímeria sprostredkovaný Spojenými štátmi a Egyptom.

 "Svet už niekoľko týždňov apeluje na zástupcov Izraela, aby Rafah ušetrili, no mestu bezprostredne hrozí pozemná operácia," vyhlásil Griffiths. Jej realizáciu označil za katastrofický úder nielen pre civilné obyvateľstvo, ale aj pre organizácie usilujúce sa doručovať humanitárnu pomoc.

(tasr, afp)

  |  

Pri požiari reštaurácie v Bejrúte zahynulo najmenej osem ľudí

Najmenej osem ľudí zahynulo v utorok v libanonskej metropole Bejrút pri požiari reštaurácie, uviedol libanonský minister vnútra a hasičský zbor.

Príčinou úmrtia ôsmich osôb bolo udusenie, uviedla libanonská štátna tlačová agentúra NNA s odvolaním na bejrútsky hasičský zbor. Informácie potvrdil aj libanonský minister vnútra Bassám Mawlawi, ktorý miesto tragédie navštívil.

Hasiči požiar uhasili, za príčinu jeho vzniku označili únik plynu. Miesto navštívili aj niektorí zástupcovia mesta, jeden z poslancov libanonského parlamentu spochybnil dodržiavanie bezpečnostných predpisov reštauráciou.

Libanonská ekonomika je prudko prepadáva od konca roku 2019. Následkom toho sa v rôznych odvetviach zhoršuje dlhodobý problém s kontrolou dodržiavania najmä bezpečnostných predpisov.

(tasr, afp)

  |  

Gruzínska polícia použila proti demonštrantom v Tbilisi slzotvorný plyn

Zásahové jednotky gruzínskej polície použili slzotvorný plyn, aby rozohnali dav odporcov návrhu zákona "o transparentnosti vonkajšieho vplyvu", ktorí sa v utorok podvečer zišli pred budovou parlamentu v centre Tbilisi. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej návrh zákona prerokúvaný v Gruzínsku je obdobou ruského zákona o takzvaných zahraničných agentoch.

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) dodala, že medzi policajtmi a demonštrantmi dochádzalo miestami aj k fyzickým potýčkam. V dôsledku použitia "špeciálnej techniky" zo strany polície utrpelo zranenia niekoľko ľudí, pričom najmenej 20 z nich muselo vyhľadať lekársku pomoc. Na miesto stretov bolo vyslaných niekoľko záchranných tímov, informovala podľa RFE/RL rozhlasová stanica Echo Kaukazu odvolávajúca sa na očitých svedkov.

Gruzínske ministerstvo vnútra deklarovalo, že slzotvorný plyn bol použitý z dôvodu neuposlúchnutia príkazov polície.Protesty proti návrhu zákona o transparentnosti vonkajšieho vplyvu, ktorého posúdenie iniciovala vládnuca strana Gruzínsky sen, trvajú v Gruzínsku už niekoľko týždňov.        

V prvom čítaní bol návrh tohto zákona parlamentom schválený 17. apríla, v utorok sa začalo jeho prerokúvanie v druhom čítaní.

Prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá sa dištancuje od politiky vládnucej strany, avizovala, že zákon bude vetovať. Vláda má však v parlamente dostatok hlasov na to, aby toto prezidentské veto prehlasovala.

Kritici tvrdia, že zákon prerokúvaný v Gruzínsku sa podobá ruskej legislatíve o takzvaných zahraničných agentoch, a pripomínajú, že Kremeľ ho používa na umlčanie svojich odporcov. Západ tvrdí, že
cieľ gruzínskej vlády je rovnaký - ovládnuť občiansku spoločnosť.

(tasr, reuters)

  |  

Americký minister obrany Lloyd Austin apeluje na štáty s Patriotmi, aby ich poslali Ukrajine

Americký minister obrany Lloyd Austin apeluje na štáty s Patriotmi, aby ich poslali Ukrajine. Medzi európske štáty, ktoré týmito obrannými systémami disponujú patria Španielsko, Grécko, Nemecko, Holandsko, Poľsko a Švédsko.

Grécko nedávno uviedlo, že Kyjevu nemôže poslať systémy Patriot alebo S-300, pretože majú podľa tamojšieho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa zásadný význam pre obranu krajiny. Poľský premiér Donald Tusk zase povedal, že Varšava nemôže patrioty Kyjevu dodať, pretože nemá vlastné rezervy.

"Za posledné dva týždne som hovoril s lídrami viacerých krajín a nabádal ich, aby poskytli viac vojenských kapacít," informoval americký minister americký minister.

(tasr, afp)