Preskočiť na obsah
  |  

Vedkyňa tvrdí, že identifikovala mesto, kde Leonardo da Vinci namaľoval Monu Lisu

Vedkyňa Ann Pizzoriussová tvrdí, že identifikovala mesto, kde Leonardo da Vinci namaľoval Monu Lisu. Pomohlo jej, že okrem kunshistórie sa venuje aj geológii.

Pizzoriussová podľa svojich slov objavila miesto, kde sa nachádza krajina, ktorú Leonardo da Vinci namaľoval v pozadí za Monou Lisou. Dá sa predpokladať, že je to aj rovnaké miesto, kde obraz vznikol.

Predchádzajúce teórie umiestňovali krajinu na rôzne miesta, niektoré dokonca predpokladali, že ide o dielo Leonardovej fantázie. Vedkyňa sa domnieva, že ide o výjav z mesta Lecco na brehu jazera Como.

Podľa nej most zodpovedá mostu Azzone Viscontiho zo 14. storočia, zatiaľ čo tvar vodnej hladiny zodpovedá jazeru Garlate. Jej argumenty podporuje fakt, že umelec skutočne navštívil mesto Lecco.

(seznam zprávy, guardian)

  |  

Ozbrojenci počas útokov na severozápade Nigérie uniesli viac než 100 ľudí

Ozbrojenci počas útokov na severozápade Nigérie uniesli viac než 100 ľudí. Útočníci sa vynárajú z táborov ukrytých v džungli a útočia na dediny, diaľnice a školy, odkiaľ unášajú obete, za ktoré potom od ich príbuzných žiadajú výkupné.

Únosy sa odohrali v mestách Gora, Madomawa a Jambuzu v okrese Birnin-Magaji v štáte Zamfara. Únoscovia so sebou odviedli 38 mužov a 67 žien a detí, vyhlásil zástupca miestnych úradov Alhaji Bala. Dodal však, že počet unesených môže byť ešte vyšší.

Štát Zamfara je únosmi postihnutý najviac. Nigérijská armáda už v minulosti niektoré tábory ostreľovala, únosy však naďalej pokračujú.

Masové únosy po prvý raz spustila džihádistická skupina Boko Haram, ktorá pred viac než desiatimi rokmi uniesla vyše 200 študentov, neskôr však začali ľudí unášať aj ozbrojené gangy s neznámou ideovou orientáciou. Zvyšovanie počtu únosov narastá aj vďaka zhoršujúcej sa ekonomickej situácii v Nigérii.

(tasr, reuters)

  |  

Biden: Prímerie v Pásme Gazy môže byť už zajtra, ak Hamas prepustí zajatcov

Biden: Prímerie v Pásme Gazy môže byť už zajtra, ak Hamas prepustí zajatcov. Izrael a Hamas spolu nevyjednávajú priamo, ale prostredníctvom zástupcov Egypta, Kataru a USA.

"Ak by Hamas prepustil zajatcov, prímerie by mohlo nastať už zajtra. Izrael tvrdí, že je to na Hamase, ak by to chceli urobiť, môžeme to ukončiť zajtra. A zajtra by sa začalo aj prímerie," vyhlásil v sobotu americký prezident Joe Biden.

Doterajšie rokovania Hamasu a Izraela neviedli k dohode, ktorá by umožnila zastavenie bojov. Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby v piatok uviedol, že rokovania sú na mŕtvom bode a vyjadril poľutovanie nad tým, že ich najnovšie kolo v Káhire sa skončilo neúspechom.

Egypt a Spojené štáty sa teraz chcú pokúsiť presvedčiť obe znepriatelené strany, aby boli otvorenejšie kompromisu.

(tasr. afp, dpa)

  |  

Víťazom piesňovej súťaže Veľká cena Eurovízie sa stal švajčiarsky rapper Nemo

Víťazom piesňovej súťaže Veľká cena Eurovízie sa stal švajčiarsky rapper Nemo so skladbou "The Code". Súťaž poznamenalo viacero kontroverzií.

Súťaž konajúcu sa vo švédskom meste Malmö tento rok poznamenala kontroverzia okolo účasti izraelskej speváčky Eden Golanovej, ktorá vyvolala protesty pred dejiskom súťaže, štadiónom Malmö Arena. Časť aktivistov a verejnosti žiadala, aby interpretovi z Izraela z dôvodu vojny v Pásme Gazy tento rok vôbec nebola umožnená účasť na hudobnom festivale.

Polícia zadržala a odviedla niekoľko protestujúcich vrátane švédskej klimatickej aktivistky Grety Thunbergovej.

Organizátori Eurovízie v sobotu zo súťaže diskvalifikovali holandského speváka Joosta Kleina. Dôvodom bola sťažnosť členky produkčného štábu, ktorá speváka obvinila zo zastrašovania. Postup organizátorov ostro kritizovala holandská televízna a rozhlasová spoločnosť Avrotros, ktorá tento trest označila za príliš prísny a neprimeraný.

Veľkého finále súťaže sa zúčastnili zástupcovia z 25 krajín: Arménska, Británie, Cypru, Estónska, Fínska, Francúzska, Grécka, Gruzínska, Chorvátska, Izraela, Írska, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Nemecka, Nórska, Portugalska, Rakúska, Slovinska, Srbska, Španielska, Švajčiarska, Švédska, Talianska a Ukrajiny.

(tasr)

  |  

Jeden mŕtvy a 29 zranených pri ukrajinskom ostreľovaní Belgorodskej oblasti

Jedna žena prišla o život a 29 ľudí utrpelo zranenia pri sobotňajšom ostreľovaní ruského mesta Belgorod a okolitej Belgorodskej oblasti ukrajinskými silami. Na platforme Telegram to uviedol jej gubernátor Viačeslav Gladkov.

Podľa Gladkov žena zomrela na následky zranení na mieste ešte pred príchodom sanitky. Medzi zranenými je aj jedno dieťa. Všetci zranení boli prevezení do nemocníc.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že nad Belgorodskou oblasťou bolo okolo 19.20 h miestneho času (18.20 h SELČ) zostrelených 12 rakiet vypálených zo salvového raketometu RM-70 Vampire.

Ruské médiá predtým informovali, že bolo vypálených najmenej 30 rakiet, ktoré spôsobili požiare v obytných štvrtiach Belgorodu.

Podľa belgorodského telegramového kanála Pepel (Popol) jedna z rakiet zasiahla vchod do domu na Ulici 60. výročia októbrovej revolúcie. Úlomok granátu údajne podľa ďalšieho kanála prerazil strechu nákupného centra City Mall.

Gladkov tiež uviedol, že v dôsledku ostreľovania zhorelo šesť áut, celkovo bolo poškodených 21 áut. Poškodených bolo aj 49 bytov v 22 bytových domoch, ako aj okná v dvoch nemocniciach vrátane jednej detskej, škola a dve športové zariadenia.

Ukrajinská strana tieto informácie bezprostredne nekomentovala.

(tasr, reuters, ruské vysielanie BBC)

  |  

Čaputová navštívila ukrajinskú Černihivskú oblasť, vyzdvihla pomoc Slovenska

Čaputová navštívila ukrajinskú Černihivskú oblasť, vyzdvihla pomoc Slovenska. Navštívila Černihivskú oblasť, ktorá na severovýchode priamo susedí s Ruskom, pričom bombardovanie a boje ju veľmi poznačili.

Obnova tejto oblasti však napreduje a aktívne sa na nej podieľa aj Slovensko, konštatuje Čaputová v príspevku na sociálnej sieti Facebook.

"Navštívili sme školu v obci Trysvjatska Sloboda, v ktorej aj s našou pomocou prebieha rekonštrukcia protiraketového krytu, aby sa v ňom deti mohli učiť aj počas množstva poplachov," informuje prezidentka SR.

V meste Černihiv si zase Čaputová s delegáciou pozrela kontajnerové mestečko, s ktorého výbavou pomáhalo aj Slovensko. Žijú v ňom presídlení obyvatelia, ktorí prišli o svoje domovy. "Niektorí tam žijú už takmer dva roky a naše mimovládne organizácie pomáhajú, aby ich život aj v takýchto provizórnych podmienkach bol znesiteľnejším," uviedla.

Čaputová v tomto meste navštívila aj Černihivskú národnú polytechnickú univerzitu, ktorá bola pri ruských útokoch už dvakrát poškodená.

(tasr)