Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vysokopostaveného predstaviteľa v Rusku obvinili zo zneužitia právomocí

Rusko vo štvrtok zadržalo vysokopostaveného predstaviteľa ministerstva obrany na základe obvinení zo zneužitia právomocí. Ide už o piateho vysokopostaveného vojenského činiteľa, ktorý sa tento mesiac dostal za mreže.

Zadržaného predstaviteľa obvinili zo zneužitia úradných právomocí a umiestnili do vyšetrovacej väzby, informoval Vyšetrovací výbor Ruskej federácie. Má ísť o Vladimira Verteleckija z oddelenia ministerstva obrany pre zabezpečenie štátnych zákaziek.

V polovici mája zadržali iného vysokopostaveného predstaviteľa ruského ministerstva obrany, konkrétne Jurija Kuznecova na základe podozrenia z prijatia úplatkov.

Bývalý zástupca ministra obrany Timur Ivanov je od apríla vo väzbe pre podozrenia z prijímania veľkého úplatku v spojitosti s armádnymi stavebnými projektmi, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: Americké clá na čínske elektromobily stavajú EÚ do ťažkej pozície

Americké clá na čínske elektromobily stavajú EÚ do ťažkej pozície, tvrdí šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Politik to uviedol vo štvrtok vo svojom blogovom príspevku.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena minulý týždeň oznámila, že zvyšuje clá na dovoz z Číny v hodnote 18 miliárd USD (16,58 miliardy eur). Zameria sa pritom na strategické sektory, ako sú elektrické vozidlá, batérie, oceľ či kritické nerasty. Tento týždeň spresnila, že clá na čínske elektromobily sa zvýšia už od 1. augusta a to na 100 % z doterajších 25 percent.

Borrell varoval, že EÚ bude musieť prijať vlastné opatrenia na ochranu svojho priemyslu vrátane antidampingových postupov, ak Čína nevyrieši svoju nadmernú výrobnú kapacitu.

Dodal, že EÚ a USA by mali koordinovať svoje prístupy a užšie spolupracovať v oblasti obchodu. Poznamenal pritom, že niektoré americké politiky, ako napríklad zákon o znižovaní inflácie (Inflation Reduction Act, IRA), "vytvárajú problémy európskym spoločnostiam a vystavujú nás riziku pretekov o dotácie".

Cieľom IRA z roku 2022 je totiž obmedziť infláciu nasmerovaním federálnych výdavkov do podpory domácich zelených technológií. USA sa tak snažia dotáciami a úľavami urýchliť investície do domácich výrobných kapacít vrátane podpory domácej výroby elektromobilov, batérií či solárnych článkov.

(tasr)

Minúta  |  

Eurobarometer: Európania chcú, aby EÚ bola silnejšia a nezávislejšia

Európania podľa dár chcú, aby Európska únia (EÚ) bola silnejšia a nezávislejšia, najmä vzhľadom na súčasné globálne výzvy a na budúcnosť nazerajú čoraz optimistickejšie. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometra.

Viac než tri štvrtiny Európanov (77 percent) sa vyslovili za spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku krajín EÚ, zatiaľ čo 71 percent súhlasí s tým, že EÚ musí posilniť svoje kapacity výroby vojenského vybavenia, ukazuje prieskum.

So spoločnou zahraničnou politikou členských krajín EÚ vyslovilo súhlas 69 percent občanov. Viac než dve tretiny, 67 percent, súhlasia s tým, že EÚ je miestom stability v nepokojnom svete a 69 percent uviedlo, že Únia má dostatočnú silu a nástroje na ochranu hospodárskych záujmov Európy v globálnom hospodárstve.

S poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom postihnutým vojnou v spojitosti s konfliktom na Ukrajine súhlasí 87 percent ľudí, za poskytovanie finančnej podpory Ukrajine sa vyslovilo 70 percent a 72 percent podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, podnikom a občanom.

Šesť z desiatich respondentov súhlasí s tým, aby EÚ udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny a aby financovala nákup a dodávky vojenského vybavenia na Ukrajinu.

Vnímanie situácie európskeho hospodárstva sa od jesene 2023 zlepšilo, pričom 47 percent respondentov ju v súčasnosti hodnotí ako "dobrú", čo je najvyššia úroveň od roku 2019, vyplýva zo správy.

V období pred voľbami do Európskeho parlamentu takmer tri štvrtiny respondentov (74 percent) uviedli, že sa cítia občanmi EÚ, čo je opäť najvyšší podiel za viac ako dve desaťročia. Viac ako šesť z desiatich občanov EÚ (62 percent) je takisto optimistických v spojitosti s budúcnosťou EÚ, čo predstavuje mierny nárast v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom na jeseň 2023, upozorňuje prieskum. Zvýšila sa aj ich dôvera v EÚ a v súčasnosti dosahuje 49 percent, zatiaľ čo dôvera v národné vlády je na úrovni 33 percent. S fungovaním demokracie v EÚ je spokojných 57 percent občanov členských krajín.

Štandardný Eurobarometer 101 (jar 2024) sa uskutočnil v dňoch 3. apríla až 28. apríla 2024 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Otázky sa osobne kládli 26.399 občanom EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Sme spojení s tajnou službou SR, máme informácie o atentáte na Fica

Maďarsko má informácie o tom, čo sa stalo pri atentáte na predsedu slovenskej vlády Roberta Fica. Konštatoval to vo štvrtok v rozhovore pre denník Blikk maďarský premiér Viktor Orbán.

Maďarské tajné služby sú podľa neho v neustálom kontakte so slovenskými tajnými službami, ako aj so službami iných krajín, napríklad v rámci siete európskych krajín či členských krajín NATO.

Podľa Orbána mnoho ľudí adresovalo kritiku slovenským tajným službám kvôli tomu, čo sa stalo. V prípade politikov sa podľa neho riziko nedá úplne eliminovať, keďže nemožno očakávať, že by sa nestretávali s ľuďmi. "Absolútna bezpečnosť teda neexistuje," dodal s poznámkou, že nepriestrelnú vestu on sám nikdy nenosil a nenosí ani v súčasnosti.

"Zatiaľ nevieme, či máme dočinenia s osamelým páchateľom. O ňom vieme, že robil kampaň po boku bývalého ľavicového kandidáta na prezidenta. Je to človek podporujúci vojnu, ktorého najväčšou výhradou voči súčasnému slovenskému premiérovi bolo práve to, že vojnu nepodporuje. Isté je, že Ficova strana Smer-SD je strana, ktorá bráni tradičné hodnoty, je suverenistickou stranou, ktorá si cení národnú nezávislosť, a je zároveň mierovou stranou. Na druhej strane je progresívny, ľavicový, medzinárodný atentátnik podporujúci vojnu," povedal predseda maďarskej vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Irán: Prezidenta Raísího pochovali v jeho rodnom meste Mašhad

Iránskeho prezidenta, ktorý zahynul v nedeľu pri havárii vrtuľníka, vo štvrtok pochovali v jeho rodnom meste Mašhad na severovýchode Iránu.

Do ulíc tohto druhého najväčšieho iránskeho mesta vo štvrtok vyšli tisíce smútiacich ľudí. Okolostojaci hádzali kvety na rakvu s pozostatkami prezidenta, ktorú nieslo vozidlo v sprievode. Ten pomaly smeroval k svätyni imáma Rézu, kde Ebrahíma Raísího uložili do hrobu. Toto miesto posledného odpočinku imáma Rézu z 9. storočia je najposvätnejším miestom islamu v Iráne, dodáva Reuters.

Posledná rozlúčka so zosnulým prezidentom bola v stredu v Teheráne. Zúčastnili sa na nej aj líder palestínskej militantnej organizácie Hamas Ismáíl Haníja a vysokopostavený člen vedenia libanonského šiitského hnutia Hizballáh Náim Kásim.

Raísí sa narodil v Mašhade v decembri 1960. V prezidentskom úrade bol od roku 2021. Svoj mandát vykonával v období masových protestov v krajine a ekonomickej krízy prehĺbenej americkými sankciami. Bol tiež považovaný za možného nástupcu najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

K havárii vrtuľníka, ktorý viezol prezidenta, došlo v nedeľu v hustej hmle v hornatej oblasti iránskej provincie Východný Azerbajdžan. O život prišli všetci na palube vrátane ministra zahraničných vecí Hosejna Amíra Abdollahjána a viacerých ďalších funkcionárov.

Raísí sa spolu s delegáciou vracal z provincie Východný Azerbajdžan na severozápade Iránu, kde spolu s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom otvorili projekt priehrady na spoločnej hranici.

(tasr)

Minúta  |  

Gruzínsky premiér šokuje. Komisár EÚ mu mal pohroziť, aby si všimol, čo sa stalo Ficovi

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze obvinil nemenovaného komisára EÚ z vyhrážok a pokusu o vydieranie v súvislosti s prijatím zákona o zahraničnom vplyve a označením mimovládiek financovaných zo zahraničia.

Irakli Kobachidze (ročník 1978) o tomto incidente informoval na Facebooku. K nátlaku malo prísť počas telefonického rozhovoru s európskym komisárom, jeho meno premiér neuviedol.

Neskôr vysvitlo, že ide o maďarského predstaviteľa Olivéra Várhelyiho. Ten vyhrážky poprel a vo štvrtok uviedol, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu.

Kobachidze vyhlásil, že eurokomisár najskôr kritizoval návrh jeho vlády k mimovládkam, pričom počas rozhovoru naznačil, že EÚ by mohla prijať opatrenia namierené proti jeho vláde, ak by gruzínsky parlament prelomil prezidentské veto. Eurokomisár údajne vyzval Kobachidzeho na opatrnosť a povedal šokujúcu vetu: „Videli ste, čo sa stalo Ficovi.“

O tomto rozhovore informovali agentúry, verejne o ňom hovoril aj samotný Kobachidze na svojom Facebooku. Podľa voľného prekladu opísal tento incident gruzínsky predseda vlády nasledovne:

Gruzínska spoločnosť sleduje vývoj okolo zákona o transparentnosti (zákon označujúci mimovládky podporované zo zahraničia, pozn. red.) a vidí, že "množstvo vysokopostavených zahraničných politikov sa nestráni ani pokusov o vydieranie Gruzínska a gruzínskej vlády. Na takýto druh zneužívania moci a vydierania sme si už dávnejšie zvykli a preto má menší význam a stratilo vplyv na našu verejnosť aj vládu."

Aj napriek dlhodobému vydieraniu, píše Kobachidze, ho však dnešné vyhrážanie sa počas telefonického rozhovoru s jedným z európskych komisárov ohromilo. Píše: "Eurokomisár počas rozhovoru so mnou spomenul niekoľko opatrení, ktoré môžu západní politici prijať po prípadnom prehlasovaní prezidentského veta a prijatí zákona o transparentnosti, pričom pri výpočte týchto opatrení spomenul aj toto" – a nasledujúcu vetu dal gruzínsky premiér do úvodzoviek: „Pozrite sa, čo sa stalo s Ficom, mali by ste byť veľmi opatrný."

Gruzínsky premiér v ďalšom texte pripomína, že premiér Fico pred niekoľkými dňami čelil teroristickému útoku a momentálne podstupuje liečenie. Ako dodal, zmienka slovenského premiéra v rozhovore s komisárom EÚ "je pre neho v kontexte vydierania mimoriadne znepokojujúcou správou".

Ďalej sa Kobachidze púšťa do konšpirácie a píše: "Pripomínam, že za útokom na premiéra Fica stojí podľa predbežných informácií jedna zo špeciálnych služieb z krajiny, ktorá je obzvlášť úzko spojená s vedením globálnej vojny."

Ďalej píše, že z preventívnych dôvodov cíti povinnosť o tomto telefonáte varovať gruzínsku spoločnosť. "Paralela s pokusom o atentát na Roberta Fica nám pripomína, že čelíme strane podporujúcej globálnu vojnu a máme dočinenia s extrémne nebezpečnou silou, ktorá urobí všetko pre to, aby do Gruzínska vniesla chaos."

V závere statusu premiér uisťuje, že si je istý, že tieto plány neuspejú a Gruzínsko zostane politicky stabilné a situácia nebude smerovať k vojne.

Štandard oslovil o komentár k tejto situácii nášho spolupracovníka Tomáša Baranca, ktorý sa Gruzínsku dlhodobo venuje a napísal k vnútropolitickej situácii samostatný text. Na adresu Kobachidzeho výroku povedal:

"Považujem za málo pravdepodobné, že by k takémuto priamemu a neopatrnému vyhrážaniu sa zo strany zástupcu EÚ mohlo naozaj dôjsť. Takéto rozhovory môžu byť, samozrejme, nahrávané, dali by sa potom veľmi ľahko verejne použiť a poškodiť daného politika, či vôbec EÚ."

Podľa Baranca, "vyjadrenie Kobachidzeho treba chápať v širšom kontexte, nie je vlastne ani ojedinelé, pred pár dňami podpredsedníčka zahraničného výboru gruzínskeho parlamentu poskytla západným médiám dlhšie interview, kde hovorila o slobodomurároch a rôznych spiknutiach proti Gruzínsku. Nemyslím si, že by týmto slovám gruzínski politici verili, skôr za týmito výrokmi vidím to, že vládna strana Gruzínska túžba je pripravená v spore o zákon o mimovládkach hrať nadoraz a, takpovediac, vabank, pričom sa nebojí vyhrotiť vzťahy so Západom. Tvrdý slovník zrejme zodpovedá tomu, že sa nebudú usilovať o kompromis, alebo sa o kompromis pokúsia až na poslednú chvíľu, aby z toho čo najviac vyťažili."

Tomáš Baranec si myslí, že v najbližšej dobe nás čaká skôr vyhrocovanie vzťahov medzi Západom a Gruzínskom.

(fed, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.