Preskočiť na obsah
Minúta  |  

A. Danko vystúpil na demonštrácii v Prahe, ktorú organizoval T. Okamura

Andrej Danko vystúpil na demonštrácii v Prahe, ktorú zvolal predseda českej strany SPD Tomio Okamura. Občanom ČR zaželal vládu, pre ktorú budú na prvom mieste.

"Želám vám vládu, ktorá sa nebude klaňať iným mocnostiam. Želám vám vládu, ktorá sa bude pozerať na utrpenie svojho národa," odkázal líder SNS. Zároveň poukázal na netoleranciu iných názorov.

Danko zdôraznil potrebu bojovať za vlastný štát a nehádať sa. "Pre každého vlastenca musí byť štát na prvom mieste," dodal. Hovoril aj o Európskej Únii. Tvrdí, že Slovensko ani Česko do nej nešli na to, aby im diktovali západné štáty.

Slovensko a Česko podľa jeho slov patria k sebe. "Nám Slovákom a Čechom nemusia hovoriť o pokoji a mieri. Máme za sebou dlhé obdobie spolužitia, dokázali sme sa vždy slušne dohodnúť, rozprávať. Nikdy žiaden štát ani politik tieto národy nemôže rozdeľovať," skonštatoval.

Zdôraznil tiež potrebu V4. Skritizoval aj viaceré mimovládne organizácie. Spomenul tiež útok na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) v Handlovej. Avizoval, že od demonštrujúcich ho bude pozdravovať.

(tasr)

Minúta  |  

Vysokopostaveného predstaviteľa v Rusku obvinili zo zneužitia právomocí

Rusko vo štvrtok zadržalo vysokopostaveného predstaviteľa ministerstva obrany na základe obvinení zo zneužitia právomocí. Ide už o piateho vysokopostaveného vojenského činiteľa, ktorý sa tento mesiac dostal za mreže.

Zadržaného predstaviteľa obvinili zo zneužitia úradných právomocí a umiestnili do vyšetrovacej väzby, informoval Vyšetrovací výbor Ruskej federácie. Má ísť o Vladimira Verteleckija z oddelenia ministerstva obrany pre zabezpečenie štátnych zákaziek.

V polovici mája zadržali iného vysokopostaveného predstaviteľa ruského ministerstva obrany, konkrétne Jurija Kuznecova na základe podozrenia z prijatia úplatkov.

Bývalý zástupca ministra obrany Timur Ivanov je od apríla vo väzbe pre podozrenia z prijímania veľkého úplatku v spojitosti s armádnymi stavebnými projektmi, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: Americké clá na čínske elektromobily stavajú EÚ do ťažkej pozície

Americké clá na čínske elektromobily stavajú EÚ do ťažkej pozície, tvrdí šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Politik to uviedol vo štvrtok vo svojom blogovom príspevku.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena minulý týždeň oznámila, že zvyšuje clá na dovoz z Číny v hodnote 18 miliárd USD (16,58 miliardy eur). Zameria sa pritom na strategické sektory, ako sú elektrické vozidlá, batérie, oceľ či kritické nerasty. Tento týždeň spresnila, že clá na čínske elektromobily sa zvýšia už od 1. augusta a to na 100 % z doterajších 25 percent.

Borrell varoval, že EÚ bude musieť prijať vlastné opatrenia na ochranu svojho priemyslu vrátane antidampingových postupov, ak Čína nevyrieši svoju nadmernú výrobnú kapacitu.

Dodal, že EÚ a USA by mali koordinovať svoje prístupy a užšie spolupracovať v oblasti obchodu. Poznamenal pritom, že niektoré americké politiky, ako napríklad zákon o znižovaní inflácie (Inflation Reduction Act, IRA), "vytvárajú problémy európskym spoločnostiam a vystavujú nás riziku pretekov o dotácie".

Cieľom IRA z roku 2022 je totiž obmedziť infláciu nasmerovaním federálnych výdavkov do podpory domácich zelených technológií. USA sa tak snažia dotáciami a úľavami urýchliť investície do domácich výrobných kapacít vrátane podpory domácej výroby elektromobilov, batérií či solárnych článkov.

(tasr)

Minúta  |  

Eurobarometer: Európania chcú, aby EÚ bola silnejšia a nezávislejšia

Európania podľa dár chcú, aby Európska únia (EÚ) bola silnejšia a nezávislejšia, najmä vzhľadom na súčasné globálne výzvy a na budúcnosť nazerajú čoraz optimistickejšie. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometra.

Viac než tri štvrtiny Európanov (77 percent) sa vyslovili za spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku krajín EÚ, zatiaľ čo 71 percent súhlasí s tým, že EÚ musí posilniť svoje kapacity výroby vojenského vybavenia, ukazuje prieskum.

So spoločnou zahraničnou politikou členských krajín EÚ vyslovilo súhlas 69 percent občanov. Viac než dve tretiny, 67 percent, súhlasia s tým, že EÚ je miestom stability v nepokojnom svete a 69 percent uviedlo, že Únia má dostatočnú silu a nástroje na ochranu hospodárskych záujmov Európy v globálnom hospodárstve.

S poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom postihnutým vojnou v spojitosti s konfliktom na Ukrajine súhlasí 87 percent ľudí, za poskytovanie finančnej podpory Ukrajine sa vyslovilo 70 percent a 72 percent podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, podnikom a občanom.

Šesť z desiatich respondentov súhlasí s tým, aby EÚ udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny a aby financovala nákup a dodávky vojenského vybavenia na Ukrajinu.

Vnímanie situácie európskeho hospodárstva sa od jesene 2023 zlepšilo, pričom 47 percent respondentov ju v súčasnosti hodnotí ako "dobrú", čo je najvyššia úroveň od roku 2019, vyplýva zo správy.

V období pred voľbami do Európskeho parlamentu takmer tri štvrtiny respondentov (74 percent) uviedli, že sa cítia občanmi EÚ, čo je opäť najvyšší podiel za viac ako dve desaťročia. Viac ako šesť z desiatich občanov EÚ (62 percent) je takisto optimistických v spojitosti s budúcnosťou EÚ, čo predstavuje mierny nárast v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom na jeseň 2023, upozorňuje prieskum. Zvýšila sa aj ich dôvera v EÚ a v súčasnosti dosahuje 49 percent, zatiaľ čo dôvera v národné vlády je na úrovni 33 percent. S fungovaním demokracie v EÚ je spokojných 57 percent občanov členských krajín.

Štandardný Eurobarometer 101 (jar 2024) sa uskutočnil v dňoch 3. apríla až 28. apríla 2024 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Otázky sa osobne kládli 26.399 občanom EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Sme spojení s tajnou službou SR, máme informácie o atentáte na Fica

Maďarsko má informácie o tom, čo sa stalo pri atentáte na predsedu slovenskej vlády Roberta Fica. Konštatoval to vo štvrtok v rozhovore pre denník Blikk maďarský premiér Viktor Orbán.

Maďarské tajné služby sú podľa neho v neustálom kontakte so slovenskými tajnými službami, ako aj so službami iných krajín, napríklad v rámci siete európskych krajín či členských krajín NATO.

Podľa Orbána mnoho ľudí adresovalo kritiku slovenským tajným službám kvôli tomu, čo sa stalo. V prípade politikov sa podľa neho riziko nedá úplne eliminovať, keďže nemožno očakávať, že by sa nestretávali s ľuďmi. "Absolútna bezpečnosť teda neexistuje," dodal s poznámkou, že nepriestrelnú vestu on sám nikdy nenosil a nenosí ani v súčasnosti.

"Zatiaľ nevieme, či máme dočinenia s osamelým páchateľom. O ňom vieme, že robil kampaň po boku bývalého ľavicového kandidáta na prezidenta. Je to človek podporujúci vojnu, ktorého najväčšou výhradou voči súčasnému slovenskému premiérovi bolo práve to, že vojnu nepodporuje. Isté je, že Ficova strana Smer-SD je strana, ktorá bráni tradičné hodnoty, je suverenistickou stranou, ktorá si cení národnú nezávislosť, a je zároveň mierovou stranou. Na druhej strane je progresívny, ľavicový, medzinárodný atentátnik podporujúci vojnu," povedal predseda maďarskej vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Irán: Prezidenta Raísího pochovali v jeho rodnom meste Mašhad

Iránskeho prezidenta, ktorý zahynul v nedeľu pri havárii vrtuľníka, vo štvrtok pochovali v jeho rodnom meste Mašhad na severovýchode Iránu.

Do ulíc tohto druhého najväčšieho iránskeho mesta vo štvrtok vyšli tisíce smútiacich ľudí. Okolostojaci hádzali kvety na rakvu s pozostatkami prezidenta, ktorú nieslo vozidlo v sprievode. Ten pomaly smeroval k svätyni imáma Rézu, kde Ebrahíma Raísího uložili do hrobu. Toto miesto posledného odpočinku imáma Rézu z 9. storočia je najposvätnejším miestom islamu v Iráne, dodáva Reuters.

Posledná rozlúčka so zosnulým prezidentom bola v stredu v Teheráne. Zúčastnili sa na nej aj líder palestínskej militantnej organizácie Hamas Ismáíl Haníja a vysokopostavený člen vedenia libanonského šiitského hnutia Hizballáh Náim Kásim.

Raísí sa narodil v Mašhade v decembri 1960. V prezidentskom úrade bol od roku 2021. Svoj mandát vykonával v období masových protestov v krajine a ekonomickej krízy prehĺbenej americkými sankciami. Bol tiež považovaný za možného nástupcu najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

K havárii vrtuľníka, ktorý viezol prezidenta, došlo v nedeľu v hustej hmle v hornatej oblasti iránskej provincie Východný Azerbajdžan. O život prišli všetci na palube vrátane ministra zahraničných vecí Hosejna Amíra Abdollahjána a viacerých ďalších funkcionárov.

Raísí sa spolu s delegáciou vracal z provincie Východný Azerbajdžan na severozápade Iránu, kde spolu s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom otvorili projekt priehrady na spoločnej hranici.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.