Preskočiť na obsah
  |  

Macron pricestoval na trojdňovú štátnu návštevu Nemecka

Macron pricestoval na trojdňovú štátnu návštevu Nemecka, ktorá je zároveň prvou zo strany francúzskej hlavy štátu za uplynulých 24 rokov.

Štátna návšteva sa pôvodne mala konať už vlani v júli, pre nepokoje a protesty vo Francúzsku ju na poslednú chvíľu zrušili. Hoci Francúzsky prezident Emmanuel Macron Nemecko navštevuje pomerme často, štátna návšteva so súvisiacou okázalosťou sa naposledy uskutočnila v roku 2000, keď bol francúzskym prezidentom Jacques Chirac.

Macrona spolu s jeho manželkou Brigitte hostí nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. V nedeľu večer je na pláne štátny banket, ktorý Steinmeier organizuje vo svojom prezidentskom sídle - v berlínskom paláci Bellevue.

"Francúzsko-nemecké vzťahy, ktoré sú také dôležité pre európsku stabilitu, boli dlho predovšetkým vzťahom so západným Nemeckom. Tak je to do veľkej miery aj dnes. Emmanuel Macron má však ambíciu to zmeniť," poznamenal nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung v súvislosti s plánovanou návštevou Macrona na východe Nemecka.

(tasr)

  |  

Boj o podobu spravodajstva televízie Markíza prebieha už celé mesiace, povedal moderátor TV Markíza Michal Kovačič

Boj o podobu spravodajstva televízie Markíza prebieha už celé mesiace, povedal moderátor TV Markíza Michal Kovačič na záver nedeľnej politickej diskusie Na telo. V priamom prenose vyhlásil, že čelia tlakom nielen od politikov, ale aj od vlastného vedenia.

V prejave sa vyhradil voči cenzúre a faktu, že relácia predčasne pred letom končí svoje vysielanie.

„Pokusy o cenzúru v diskusiách sa začali hneď začiatkom roka a dennodenným tlakom krátko na to čelili aj Televízne noviny. Vďaka tomu, že sa naša redakcia nezľakla, zomkla sa a spoločne sa im postavila, dodnes majú úplne inú podobu než tú, do akej ich naše vedenie tlačí,“ pokračoval moderátor Michal Kovačič vo svojom prejave.

Tvrdí, že nič na tom nezmenil ani niekoľkotýždňový bojkot dohodnutý koaličnými politikmi.

„Naopak, víťazilo v diváckom záujme aj bez nich, preto by bolo logické, aby naše vedenie reláciu podporilo. Ono sa, naopak, rozhodlo škrtať jeho epizódy. Je len paradoxné, že sa to deje v ten istý týždeň, čo získalo Na telo Novinársku cenu,“ dodal politický moderátor s dôvetkom, že aj keď to tak možno dnes nevyzerá, „ak to nezastavíme, bude to mať zničujúce následky pre slovenskú demokraciu“.

Relácia Na telo odvysiela posledné dve epizódy v tejto sezóne, hrozí jej však podobný osud ako ďalším politickým debatným reláciám

(facebook)

  |  

Kovačič sa sťažuje na cenzúru a tlak. Vedenie Markízy na svojvoľnosť redaktora

"Boj o podobu spravodajstva televízie Markíza prebieha už celé mesiace," povedal moderátor TV Markíza Michal Kovačič na záver nedeľnej politickej diskusie Na telo. V priamom prenose vyhlásil, že čelia "tlakom nielen od politikov, ale aj od vlastného vedenia". V prejave sa vyhradil voči cenzúre a faktu, že relácia predčasne pred letom končí svoje vysielanie.

„Pokusy o cenzúru v diskusiách sa začali hneď začiatkom roka a dennodenným tlakom krátko nato čelili aj Televízne noviny. Vďaka tomu, že sa naša redakcia nezľakla, zomkla sa a spoločne sa im postavila, dodnes majú úplne inú podobu než tú, do akej ich naše vedenie tlačí," pokračoval moderátor Michal Kovačič vo svojom prejave v závere relácie.

Tvrdí, že Na telo sa stala za šesť rokov vysielania "najcitovanejšou a najsledovanejšou diskusiou na Slovensku" a nič na tom nezmenil ani niekoľkotýždňový bojkot dohodnutý koaličnými politikmi.

„Naopak, víťazilo v diváckom záujme aj bez nich, preto by bolo logické, aby naše vedenie reláciu podporilo. Ono sa, naopak, rozhodlo škrtať jeho epizódy. Je len paradoxné, že sa to deje v ten istý týždeň, čo (Na telo) získalo Novinársku cenu," dodal politický moderátor.

"Slovensko práve teraz prežíva boj o orbanizáciu našich televízií. Na verejnosti sa debatuje o budúcnosti RTVS. Tento boj sa však v skutočnosti odohráva všade. No deje sa potichu a plíživo," skonštatoval s dôvetkom, že aj keď to tak možno dnes nevyzerá, „ak to nezastavíme, bude to mať zničujúce následky pre slovenskú demokraciu".

Zatiaľ čo sa však Kovačič sťažuje na "orbanizáciu médií" a "tlak majiteľov" televízie Markíza, vedenie televízie redaktorovi vytýka svojvoľnosť. "Keď po atentáte na premiéra Fica pán redaktor Kovačič pozval do relácie ministra vnútra Šutaja Eštoka, a ten to krátko na to zrušil, redaktor svojvoľne pozval predsedu strany Progresívne Slovensko Michala Šimečku, a nikomu o tom nepovedal. To sa nedá akceptovať," povedal pre Štandard zdroj z prostredia televízie, ktorý si neželal byť menovaný.

Búrlivé reakcie vnútri televízie vyvolal aj komentár redaktora v závere dnešnej relácie. Časť redaktorov ho víta a zaviedla si k nemu spoločný hashtag, iná časť to považuje za prekročenie hranice a ďalší príklad svojvoľnosti.

Téme sa budeme naďalej venovať.

Relácia Na telo by mala odvysielať ešte posledné dve epizódy v tejto sezóne. Posledné dva diely Na telo budú podľa dramaturgie venované eurovoľbám, ktoré sa na Slovensku konajú 8. júna. Do štúdia si pozve lídrov všetkých politických strán, ktoré majú dostatočné preferencie na vstup do Európskeho parlamentu.

Spor s televíziou vznikol potom, ako Robert Fico a následne všetci politici vládnej koalície prestali chodiť do diskusných programov, premiér Fico sa prestal vyjadrovať aj na otázky, ktoré kládli redaktori Markízy. Vládni politici svoj postoj komentovali tým, že reagujú na politický aktivizmus, keď sa novinári nesprávali nezaujato, ale angažovane. Novinári kritiku odmietli a založili odbory, kde hrali dôležitú rolu najmä redaktori Michal Kovačič a Viktor Vincze.

Témou, ktorá sa vinie v pozadí celého sporu je, že novinári neproporčne výrazne sympatizujú so stranou Progresívne Slovensko a mnohí z nich to pri svojej práci nevedia skrývať. Tejto téme bola venovaná aj relácia Do kríža, ktorú si možno pozrieť tu.

Pripomeňme, že televízia Joj zrušila reláciu Na hrane, z relácie V politike na TA3 nedávno odišiel druhý z pôvodnej dvojice moderátorov Richard Dírer, ktorý sa na tom dohodol s televíziou a povedal, že si "potrebuje vyvetrať hlavu". Moderátori týchto relácii mali tiež problém neprejavovať svoje politické postoje a konfrontovať hostí s nimi, osobitne v prípade dúhovej agendy.

(facebook, tv markíza, sam, fed)

  |  

Viacerí nemeckí politici v nedeľu odsúdili fyzický útok na poslankyňu Strany zelených Marie Kollenrottovú

Viacerí nemeckí politici v nedeľu odsúdili fyzický útok na poslankyňu Strany zelených Marie Kollenrottovú, ku ktorému došlo v sobotu počas predvolebnej kampane v stredonemeckom meste Göttingen. Útočný muž mal najprv hanlivé poznámky o Zelených. Následne však k političke pristúpil a zasadil jej päsťami niekoľko úderov do hornej časti tela.

Politička utrpela ľahké zranenia, ktoré si nevyžiadali hospitalizáciu. Muža z Göttingenu podozrivého z útoku polícia zadržala blízko miesta incidentu.

Ide o 66-ročného muža, ktorý je pre ublíženie na zdraví nateraz stíhaný na slobode. O motívoch jeho činu nie je zatiaľ nič známe.

Spravodajský web NDR.de informoval, že podozrivý sa pred niekoľkými rokmi dostal do pozornosti nemeckých tajných služieb, pretože na svojom profile na sociálnych sieťach zverejnil hákový kríž. Sobotňajší incident sa odohral v pešej zóne v Göttingene, kde mali Zelení v rámci predvolebnej kampane postavený propagačný stánok.

Politická riaditeľka strany Zelených Emily Büningová odsúdila "ďalší útok na politika a tým aj na našu demokraciu a slobodné voľby". Zdôraznila súčasne: "Nenecháme sa zastrašiť".

(tasr)

  |  

Existenciu sveta môžeme beztrestne negovať len v rámci „filozofickej“ formy prejavu

Existenciu sveta môžeme beztrestne negovať len v rámci „filozofickej“ formy prejavu, ktorá má svoje legitímne miesto napríklad na univerzitách: vyznačuje sa právom nebrať ohľad na životnú prax – praktické námietky sú antifilozofické, povedal Ladislav Klíma.

Disident, biológ a filozof Zdeněk Neubauer tvrdil, že Ladislav Klíma bol „jedným z najväčších zjavov v dejinách myslenia.

Klíma tvrdí, že logickú nemožnosť bytia sveta tu nemožno vyvrátiť len tým, že ten, kto ju práve dokázal, potom nastúpi do električky a vráti sa k svojej životnej praxi v logicky neexistujúcom svete. Uzavretie praktického života je konštitutívnym gestom „filozofickej“ formy prejavu.

V knihe Spoločnosť nevoľnosti rozpráva Václav Bělohradský príbeh zo zbierky poviedok Po starom schodisku od talianskeho spisovateľa Maria Tobina, povolaním psychiatra: vysoký úradník fašistickej moci skončí v blázinci, pretože sa u neho rozvinulo delirium negationis. Viac sa dočítate v texte:

Mohlo by Vás zaujímať Čo si môžeme dovoliť povedať

  |  

Iránske Revolučné gardy sú na britskej pôde, tvrdí Londýnčanka, ktorú napadla skupina mužov

Iránske Revolučné gardy sú na britskej pôde, tvrdí Londýnčanka, ktorú napadla skupina mužov za účasť na proteste proti britským kondolenciám iránskemu prezidentovi Ebrahímovi Raísímu.

Ellie Borhamová (43) založila po smrti iránskej kurdskej aktivistky Mahsy Amíníovej protestnú skupinu Stage of Freedom, ktorá upozorňuje na porušovanie ľudských práv zo strany režimu v Teheráne, a predovšetkým zo strany Revolučných gárd (IRGC).

Podľa výpovede pre denník Telegraph bola len niekoľko minút na proteste proti reakcii britských diplomatov na pôde OSN. Tí si úmrtie iránskeho prezidenta uctili minútou ticha.

Pri príležitosti úmrtia sa tiež v Londýne zhromaždili stúpenci teokratického režimu islamskej republiky, s ktorými sa účastníci protidemonštrácie dostali do konfliktu.

„Stáli sme pokojne a potom prišli muži. Obkľúčili nás. Vyhrážali sa nám,“ povedala Borhamová. „Fackovali a udierali ma po tvári, po tele, po nohách. Jeden z mužov povedal: ‚Zabijeme vás‘.“

„Je to neuveriteľné. Štyria z nás boli zranení. Boli to ruky IRGC na území Spojeného kráľovstva,“ dodala. Pripomenula tiež, že obyčajní Iránci nie sú rozrušení Raísího smrťou, pretože bol „zlý ako Hitler“.

Zrážku medzi demonštrantmi potvrdila aj londýnska Metropolitná polícia (Met). V piatok o 18.21 GMT (20.21 SELČ) boli privolaní policajti pre výtržnosti.

Borhamová uviedla, že ju potom do nemocnice sledovali dve autá proiránskej skupiny. „Čakali na nás pred nemocnicou,“ povedala a dodala, že autá odišli až po hodine, keď prišla polícia.

(telegraph)