Vedkyňa zo Starej Turej skúmala v USA rakovinu. Čo by pomohlo pacientom na Slovensku?

Na ktorú univerzitu ste nastúpili po maturite? Bolo ťažké dostať sa tam?

Do Freeportu, malého mesta v Illinois, ktoré sa nachádza asi dve hodiny od Chicaga, som odišla v deväťdesiatom šiestom. Nastúpila som na štátnu vysokú školu komunitného zamerania (Highland Community College). Bola lacnejšia ako súkromné univerzity.

Časť štúdia som si platila a časť bola pokrytá prospechovým štipendiom a štipendiom, ktoré dostávali zahraniční študenti. V tejto rurálnej časti Illinoisu sa veľmi snažili, aby na ich školu nastúpili zahraniční študenti. Pre nich to bola prestíž. Druhý chlapec z cudziny bol jeden basketbalista z bývalej Juhoslávie. Na tejto malej univerzite sme boli len dvaja cudzinci.

Po bakalárskom stupni ste v štúdiu pokračovali na väčšej univerzite…

Neskôr som pokračovala na ďalšej väčšej súkromnej vysokej škole, Augustana College, ktorá bola dve hodiny odtiaľ na rieke Mississippi. Založená bola v 19. storočí pre imigrantov z Nórska a Švédska, pretože tí mali migračnú vlnu do USA skôr ako Slováci z Rakúsko-Uhorska. Prichádzali vo viacerých vlnách už od roku 1840 a potrebovali pre svoje deti vzdelanie, aby sa mohli integrovať do amerického systému.

V rokoch, v ktorých som tam študovala, to už bola prestížna súkromná škola orientujúca sa na biomedicínske vzdelanie. Školné vtedy stálo asi 20-tisíc dolárov, teraz stojí nad 60-tisíc.

Hlásili ste sa len na jednu školu?

Dostala som sa na viaceré školy, ale vybrala som si podľa výšky štipendia, ktoré mi ponúkli, pretože, ako som spomínala, financovanie som mala poskladané z viacerých zdrojov – niečo zo svojho a niečo zo štipendií a darov. A keď som videla, že škola v Rock Islande je blízko Mississippi, ktorú som poznala z kníh Marka Twaina, tak sa mi to zdalo hneď citovo bližšie.

Počas školy sme pozdĺž rieky chodili behávať alebo sa bicyklovať, aj keď mesto samo o sebe bolo veľmi industriálne a nie veľmi čarovné. Vlastne v tomto meste som bola po skončení štúdia len raz, v roku 2010 na stretávke po desiatich rokoch.

Cestovanie bolo však pre mňa vždy spojené s literárnymi vecami. Potom som išla do Alabamy na kombinované päťročné magisterské a PhD štúdium na University of Alabama at Birmingham, a odtiaľ bol Forrest Gump, tak prečo tam neísť (smiech).

Cez nejakú knihu alebo film alebo takéto spojitosti som si vždy povedala, že na tom prostredí nemôže byť nič zlé. A tak aj bolo. Nejaká pozitívna konexia k tomu neznámemu miestu mi vždy pomohla.

Ak by ste mali porovnať vzdelávací systém a jeho financovanie na Slovensku a v USA, v čom sa podľa vás odlišujú?

V Amerike to funguje tak, že v rámci vysokoškolského vzdelávania si najskôr musíte spraviť bakalársky titul, ktorý trvá tri alebo štyri roky. Môžete ho absolvovať na viacerých univerzitách, ale musíte si poskladať kredity v predpísanom množstve potrebných predmetov pre váš konkrétny odbor. Máte svojho poradcu, ktorý vám aj radí, ako si to vyskladať a splniť podmienky na úspešné absolvovanie a získanie titulu.

Na amerických školách to funguje tak, že každý kredit má svoju finančnú hodnotu. Na jednej škole môže stáť kredit jedného predmetu 150 dolárov, na inej škole kredit z toho istého predmetu stojí aj do 1 500 dolárov.

Ak ste mali ťažký predmet, napríklad organická chémia bola veľmi ťažký predmet, a mala hodnotu troch až štyroch kreditov, a platili ste si to, tak ste išli tento predmet radšej absolvovať počas leta na lacnejšiu college a dúfali ste, že to tam bude ľahšie. Ak by ste prepadli, tak by ste nestratili tak veľa peňazí, ako keď ste zaň zaplatili niekoľko tisíc dolárov na drahšej škole. Následne ste si to mohli zopakovať na ďalšie leto.

Išlo školné v Amerike za uplynulých dvadsať rokov výrazne hore?

Dnes je štúdium v Amerike o 300 percent drahšie ako v čase, keď som tam študovala ja, ale ľudia o 300 percent vyšší plat nemajú. Štúdium v Amerike je drahé, ale študenti majú možnosť získať rôzne štipendiá, ale zároveň ich rodičia na ich štúdium skutočne šetria, odkedy sa ich deti narodia.

Takisto sa deti nevyhýbajú za vzdelaním vycestovať, aj mimo štátov, kde vyrastali. Väčšina štátov, aby zabránila odlivu mozgov, ponúka aj lacnejšie školné na štátnych univerzitách pre „in-state“ vnútroštátnych študentov, aby deti zostali študovať v štáte, v ktorom sa narodili alebo tam majú trvalý pobyt. Ale pre mňa ako cudzinku tieto možnosti neboli.

Počas práce na doktoráte v Alabame ste robili výskum spojený aj so zisťovaním genetických a molekulárnych zmien v nádoroch. Do akej miery môže táto metóda už dnes pomôcť onkopacientom?

Počas PhD štúdia som sa venovala molekulárnym a genetickým zmenám v nádoroch a v bunkách okolo nádorov, ktoré vytvárajú nádorové mikroprostredie. Avšak pred dvadsiatimi rokmi sme neboli schopní vygenerovať také množstvo informácií o nádoroch, ktoré by sa dali štandardne aplikovať v diagnostike a liečbe pacientov, ako sa to deje dnes.

Napríklad preskúmanie genetickej informácie nádorov a zisťovanie „mutácií“, teda zmien, ktoré sa objavia v génoch nádorových buniek a ktoré spôsobia zhubnosť alebo nezhubnosť nádora, bolo na začiatku milénia veľmi drahé a celý proces trval veľmi dlho. 

No dnes vďaka súčasným technológiám a technologickému progresu za posledných 20 rokov je zisťovanie mutácií v nádoroch rýchlejšie, a takáto diagnostika sa môže aplikovať už aj u pacientov v štandardnom diagnostickom procese. Aj tým na Slovensku, aj keď túto novinku náš zdravotnícky systém zatiaľ ešte plno neadaptoval do praxe. 

Podľa mojich informácií napríklad už aj v Amerike sú rôzne genetické testy, ktoré fungujú na báze genetického sekvenovania, čiže prečítajú veľký počet génov naraz a zistia mutácie priamo v nádore, preplácané americkou štátnou poisťovňou Medicare u dôchodcov s onkoochoreniami. Je to úplná novinka, ale predpokladajú, že takíto pacienti získajú lepšie a efektívnejšie ošetrenie a v dlhodobom merítku je to aj lacnejšie pre zdravotnícky systém. 

Na Slovensku genetické testovanie mutácií génov v nádoroch nie je, bohužiaľ, zavedené celoplošne do štandardných diagnostických a liečebných postupov. 

Vráťme sa ešte na chvíľu k vášmu vedeckému prínosu. V čom spočíval?

Najväčší vedecký prínos bol z toho obdobia, keď som robila na rakovine prsníka. To bolo pred 20 rokmi, skúmali sme vplyv prostredia na vývoj nádorov. V medicíne dlhé roky panovala dogma, že za rozvoj nádorového ochorenia môžu primárne mutácia hlavného nádoru a že to je hlavná príčina.

Avšak teraz je už akceptované, že aj bunky okolo nádoru majú vplyv na to, ako sa nádor správa, či rastie alebo sa rozšíri a že aj ony majú sklon k molekulárnym a genetickým zmenám.

Naša metodológia vtedy zahŕňala popri experimentoch so živými bunečnými kultúrami aj mikrodisekcie nádorov a jeho okolia. Moja mentorka bola profesorka a lekárka patológie a mala na oddelení špeciálny mikroskop. Pomocou laseru sme poodrezávali nádorové bunky a okolité bunky zo vzorky na mikroskopickom sklíčku. Volalo sa to laser capture microdisection.

Táto vzorka bola potom analyzovaná na zmeny pomocou genetickej analýzy, a súbežne sa robila analýza nádoru a buniek z mikroprostredia nádoru. Bunky v okolí nádoru, ktoré vytvárajú kolagénovú matricu tkaniva, sa volajú fibroblasty alebo sú tam aj rôzne imunitné bunky, ktorá sa menia. Bola to taká malá molekulárna diagnostika okolia.

Vtedy to bola novinka?

Áno, bola to novinka, pracovalo na tom niekoľko laboratórií vo svete, lebo táto metóda mala stále svoje limity. Napríklad koľko DNA sa mohlo takýmto spôsobom z tkaniva vyextrahovať.

Mne toto chápanie vplyvu mikroprostredia na rozvoj nejakej patológie pomohlo v ďalšej práci v imunológii, ktorej som sa venovala na Emory univerzite v Atlante, Georgii a v súkromnej biotechnologickej firme v Bostone a v Prahe, ktorá vyvíjala onkologickú imunoterapeutickú liečbu. 

Už teraz je niekoľko schválených liekov, ktoré pracujú na princípe ovplyvnenia imunitnej odpovedi proti nádoru. No fungujú veľmi špecificky a nie sú zatiaľ pre každé nádorové ochorenie. Takisto nie sú všetky dostupné na Slovensku.

Rakovinu prsníka dostávajú aj muži. Ako jej predísť?

Často sú to vrodené mutácie, ktoré môžu byť známe, aj nemusia. Mužom, v rodinách ktorých sa vyskytlo toto ochorenie, sa odporúča preventívny skríning, aj keď neviem, či na Slovensku pre mužov takýto skríning existuje. Na Slovensku zaostávame celkovo s rôznymi preventívnymi skríningami aj u žien.

Rakovina prsníka u mužov môže vzniknúť aj vtedy, keď je muž, ktorý má predispozíciu, vystavený ženským hormónom vo väčšom neprirodzenom množstve buď z environmentálneho zdroja alebo z hormonálnej liečby.

Napríklad pri tranzícii na zmenu pohlavia muži berú ženské hormóny (syntetické formy estrógenu a progestínu a antiandrogény). Pri manipuláciách s reproduktívnymi hormónmi si muži môžu navodiť onkoochorenia, ktoré sú typické pre ženy, ak majú na to predispozíciu.

Zmena pohlavia je v podstate medicínska novinka, ide o nie veľmi preskúmanú zdravotnú situáciu, ku ktorej treba pristupovať citlivo a doplniť ďalšie vedecké a klinické štúdie.

Čo konkrétne máte na mysli?

Nedávno som v jednej anglickej štúdii ohľadom pacienta so zmiešanými urogenitálnymi orgánmi (vrodenými a po tranzícii) čítala, že lekári mali problém nastaviť liečbu, lebo nevedeli rozhodnúť, aký je ten správny fyziologický profil pacienta.

Pre farmakokinetiku a farmakodynamiku liekov je dôležité vedieť biologické pohlavie pacienta, a pri tranzícii môže byť pri niektorých liekoch nejasnosť, aké dávkovanie má byť nasadené alebo aký chirurg má previesť zákrok – gynekológ alebo urológ.

Takisto väčšina klinických skúšok, ktoré nastavujú, ako sa majú lieky užívať, aká je ich účinnosť, a skúmajú aj nežiadúce účinky, neriešia užívanie liekov pre ľudí po tranzícii.

Pritom rozdiely medzi ženami a mužmi boli zdokumentované aj v účinnosti a nežiadúcich účinkoch pri COVID vakcináciách – muži a ženy mali rozdielne reakcie podľa pohlavia, keďže vplyv reproduktívnych hormónov na imunitný systém je zdokumentovaný.

Takisto treba spomenúť, že v znečistenom prostredí, vo vode a v jedle existujú rôzne chemikálie, ktoré sa správajú ako reproduktívne hormóny a simulujú ich funkciu v tele, a v nekontrolovanom množstve môžu spôsobiť rôzne patológie. Takéto znečistenie je skutočne problém a je to pravdepodobne jeden z faktorov, ktoré aj prispievajú k zvyšovaniu výskytu onkologických ochorení vo svete.

Ako ďaleko je medicína pri ochoreniach ovplyvnených reproduktívnymi hormónmi?

Čo sa týka reproduktívnych hormónov, teda hormónov, ktoré ovplyvňujú funkciu reproduktívnych orgánov, hlavné výskumy pochádzajú primárne zo 60. až 80. rokov, keď výskum proteínov a steroidov bol veľmi silný, ale chýbajú nám nové dáta na vplyv reproduktívnych hormónov na iné tkanivá v tele, ako napríklad ako ovplyvňujú mozog, imunitný systém, alebo tráviaci systém. Toto sú veľmi horúce témy aj v rámci rôznych chronických chorôb.

Aké sú prognózy liečby onkologických ochorení vzhľadom na najnovšie výskumy?

Najlepšou novinkou v súčasnej onkoliečbe je takzvaná precízna alebo personalizovaná medicína. Je to intersekcia viacerých prístupov k diagnostike a liečbe pacienta. Keďže každý človek je trochu iný, táto terapia má byť špecificky pripravená pre jednotlivca.

Ak máte prístup k nádoru, spravíte najprv z neho tkanivový výsek a zistíte, aké sú prítomné genetické mutácie. Zistíte, čo sú tam za zmeny v génoch. Momentálne sa diagnostika robí o úroveň vyššie, na úrovni expresie molekúl a proteínov.

Nádorové bunky sa však klonujú a pri vytváraní klonov vznikajú ďalšie mutácie, lebo opravné mechanizmy v nádoroch sú menej efektívne, nazýva sa to heterogénna – rôznorodá povaha nádorov. Ak chcete úspešne liečiť, musíte zistiť molekulárnu a genetickú povahu nádora a vedieť, s čím bojujete, na tom je založená celá precízna medicína. Na základe tohto špecifického profilu potom liečite pacienta.

V ostatných rokoch sa dosť píše o imunologických liečbach…

Máme tiež nové imunologické liečby proti nádorom, volajú sa imunoterapie. Pomocou imunoterapie ovplyvňujete mikroprostredie nádoru a aj samotný nádor. Pomocou rôznych protilátok dokážeme targetovať rôzne receptory na nádorových bunkách a tak ovplyvniť existenciu nádorovej bunky.

Takisto sa vyrábajú špecifické imunitné bunky, ktoré majú napádať nádor, alebo aktivujú iné imunitné bunky v tele pacienta.

Dokonca sa vyrábajú aj signalizačné molekuly imunitného systému, ktoré po aplikácii do tela pacienta ovplyvňujú imunitnú odpoveď voči nádoru. Dnes je veľká plejáda imunologických modulátorov.

Ak by mal každý onkologický pacient na Slovensku prístup ku genetickej analýze mutácií v nádore, lekárom by to pomohlo, aj náklady na liečbu by sa pravdepodobne znížili. Cielená liečba by zefektívnila zdravotníctvo.

Na Slovensku toto ešte nebude dlho štandardný postup v onkodiagnostike, ale pôsobia na Slovensku zahraničné diagnostické firmy, ktoré sa snažia ponúkať takúto špecializovanú onkodiagnostiku.

Diagnostika, o ktorej hovoríte, je finančne náročná?

Podľa informácií, ktoré mám o firmách, ktoré ju na Slovensku ponúkajú, môže stáť okolo 2- až 4-tisíc eur, ale ošetrujúci onkológ sa musí pod takúto žiadosť podpísať. Čím viac firiem bude na našom trhu takúto genetickú diagnostiku ponúkať, tým bude nižšia cena a aj zdravotnícky systém bude vidieť benefit.

Takisto časom by mohli byť publikované rôzne štúdie o slovenských pacientoch, kde takáto cielená liečba na základe mutácií bola aplikovaná a jej efektivita vyhodnotená. To je ten dôležitý aspekt aj pre celú spoločnosť. Pretože podľa dát v zahraničí sa dá povedať, že aj na Slovensku sa bude v budúcnosti zvyšovať počet onkologických pacientov a to bude obrovská záťaž pre zdravotníctvo.

Na Slovensku pritom monitorovanie úspešnosti liečby nie je veľmi propagované. Keby sme vedeli, ktoré typy mutácií sa vyskytujú v akom počte pacientov s tým istým nádorovým ochorením v rôznych regiónoch na Slovensku, tak by sme vedeli z toho vyvodiť aj ďalšie závery, napríklad to prepojiť aj s inými dátami.

Či už s dátami z environmentálneho znečistenia alebo z merania efektívnosti zdravotnej starostlivosti v regiónoch. Toto je to, o čo sa snažia aj v zahraničí – zistiť nejaké vzorce, kde sa onkologické ochorenia prejavujú a prečo.

Robíte ešte vo výskume? Kde teraz pracujete?

Nie, pracujem na Slovensku pre zahraničnú firmu, ktorá vyrába zdravotnícke pomôcky. Pracujem v rámci regulácie týchto zdravotníckych pomôcok na európskom trhu. Posledné dva roky som sa však skúšala zamestnať na viacerých univerzitách na Slovensku.

Chcela som si skúsiť slovenskú vedu, výskum, zdravotníctvo, a stretla som sa s veľmi milými ľuďmi a veľkými odborníkmi, ale finančné ohodnotenie ma vždy odradilo.

Štátne tabuľkové platy sú skutočne ťažko akceptovateľné, hlavne, keď prichádzate zo zahraničia. A niektorí ľudia na Slovensku tiež očakávajú, že ako vedecký alebo zdravotnícky pracovník sa budete nad nízkym finančným ohodnotením schopní povzniesť, lebo veď my peniaze k životu nepotrebujeme, my žijeme z tých ušľachtilých vecí, ako sú nové myšlienky (úsmev).

Budem hádať. Hlásili ste sa na miesto odbornej asistentky s titulom PhD. a s dvadsaťročnou praxou a ponúkli vám tak 900 eur v hrubom…

Áno, približne. A zoberte si, že garsónka v Bratislave vás vyjde 600 eur mesačne… a keďže som slobodná, tak moje mesačné náklady sú okolo tisíc euro.

V USA ste pracovali pre známeho imunológa aj pre biotechnologickú firmu. Čo vám tieto zamestnania dali? Vedia vám skúsenosti z týchto oblastí pomôcť aj vo vašom súčasnom zamestnaní?

Všetko, čo som sa naučila, na seba nadväzovalo. Hlavne počas štúdií a práce v USA. Každá skúsenosť bola na niečo dobrá. Teraz je to trochu zložitejšie, ale snažím sa.

Chýba vám akademické prostredie?

Chýba mi vedecké intelektuálne prostredie, ktoré je očistené od emócií. Ľudia sa držali rozumu, boli kreatívni a takisto sa cítili sebarealizovaní. Sebarealizácia bola hnacia sila ich bádania.