Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trnavský župan Viskupič sa odvrátil od Matoviča a podporil vo voľbách do Európskeho parlamentu hnutie Progresívne Slovensko

Trnavský župan Viskupič sa odvrátil od Matoviča a podporil vo voľbách do Európskeho parlamentu hnutie Progresívne Slovensko a lídra jeho kandidátky Ľudovíta Ódora. Viskupič uviedol, že PS môže v eurovoľbách poraziť stranu Smer, a preto je veľmi dôležité, aby neprepadli hlasy.

„Ľudo Ódor je skvelý odborník a PS je jediná opozičná strana, ktorá má šancu v sobotu vyhrať. Tieto voľby budú veľmi tesné, voliči koalície sú mobilizovaní a potrebný bude každý jeden hlas. V sobotu naozaj nemôžeme riskovať. Prosím, nevykašlite sa na to, a nenechajte svoj hlas prepadnúť. Každý odovzdaný hlas môže rozhodnúť o víťazstve a bolo by skvelé, ak by vyhralo proeurópske Slovensko a odborníci ako Ľudo Ódor,” uviedol predseda Trnavského samosprávneho kraja Viskupič.

Jozef Viskupič kandidoval v parlamentných voľbách 2023 za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, mandát si však neprevzal.

(sita)

Minúta  |  

Macron: Správu Pásma Gazy by mala zabezpečiť posilnená Palestínska samospráva

Macron: Správu Pásma Gazy by mala zabezpečiť posilnená Palestínska samospráva. Tiež podporil návrh dohody o prímerí v Pásme Gazy, ktorý minulý týždeň predstavil prezident USA Joe Biden.

"Táto dohoda by mala znovu otvoriť dôveryhodnú perspektívu pre realizáciu dvojštátneho riešenia, ktoré ako jediné dokáže poskytnúť Izraelu potrebné bezpečnostné záruky a reagovať na legitímne ašpirácie Palestínčanov," uviedol francúzsky prezident Emanuel Macron.

Pásmo Gazy musí byť podľa Macrona "neoddeliteľnou súčasťou budúceho palestínskeho štátu a reformovaná a posilnená Palestínska samospráva by mala s pomocou medzinárodného spoločenstva zabezpečiť jej správu".

(tasr, afp)

Minúta  |  

USA: Biden oznámil sprísnené pravidlá na južnej hranici s Mexikom

USA: Biden oznámil sprísnené pravidlá na južnej hranici s Mexikom, keď výrazne stúpne počet ľudí, ktorí ju prekračujú nelegálne. Opatrenie nadobúda platnosť okamžite. Žiadateľov o azyl na hranici odmietnu, keď počet nelegálnych migrantov prekročí 2500 denne. V súčasnosti je podľa amerických predstaviteľov na ešte vyššej úrovni.

Tento krok je zameraný na riešenie otázky bezpečnosti hraníc, ktorú podľa prieskumov vnímajú voliči pred novembrovými voľbami v USA ako jeden z najväčších problémov. Hranicu opätovne otvoria dva týždne po tom, ako počet nelegálnych migrantov klesne pod 1500 za deň.

"Podľa Joea Bidena by bezpečnosť amerických rodín mala vždy stáť na prvom mieste. Preto dnes prezident oznamuje nové historické prezidentské nariadenia s cieľom zabrániť získať azyl migrantom, ktorí prekračujú našu južnú hranicu nezákonne," povedal hovorca Bieleho domu Andrew Bates.

Zástupcovia vlády predtým novinárom povedali, že nelegálni migranti, ktorí pri príchode nevyjadria obavu vrátiť sa do krajiny pôvodu, nebudú môcť podať žiadosť o azyl a okamžite ich deportujú. Výnimkou budú deti bez sprievodu, osoby s vážnymi zdravotnými problémami či obete obchodovania s ľuďmi.

Ľudia, ktorí pri príchode deklarujú strach vrátiť sa domov alebo úmysel žiadať o azyl, podstúpia prísnejšiu previerku než doteraz. Ak kontrolou prejdú, budú môcť požiadať o nižší stupeň humanitárnej ochrany, než je azyl.

Biden zvažoval takéto opatrenia už niekoľko mesiacov, najmä po stroskotaní dohody demokratov a republikánov v Kongrese o bezpečnosti hraníc. Väčšina republikánskych kongresmanov ju napokon odmietla na výzvu exprezidenta Donalda Trumpa, opätovného súpera demokrata Bidena v prezidentských voľbách.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Súd EÚ odmietol žalobu organizácií sudcov proti schváleniu plánu obnovy Poľsku

Súd EÚ odmietol žalobu organizácií sudcov proti schváleniu plánu obnovy Poľsku. Súdny dvor pripomenul, že EÚ na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie ochorenia Covid-19 v rámci projektu EÚ budúcej generácie (NGEU) zriadila nástroj na obnovu a odolnosti (RRF).

Na získanie peňazí v rámci tohto projektu musia členské štáty vypracovať národné plány reforiem a investícií. Po zhodnotení Európskou komisiou ich potom schvaľuje Rada EÚ (členské krajiny).

Rada EÚ v júni 2022 schválila hodnotenie plánu, ktorý predložilo Poľsko, pričom stanovila určité míľniky a ciele, ktoré musí dosiahnuť. Zahŕňa aj ciele v oblasti reformy poľského súdneho systému.

Konkrétnejšie by Poľsko malo prijať niekoľko opatrení na posilnenie nezávislosti a nestrannosti sudcov, umožniť preskúmanie rozhodnutí disciplinárnej komory Najvyššieho súdu a ukončiť konania o preskúmaní v stanovenej lehote.

Tri združenia a jedna nadácia zastupujúce európskych sudcov sa na Súdny dvor EÚ obrátili s podozrením, že predmetné míľniky nie sú v súlade s právom Únie a sú definované príliš pružne, čo by Poľsku umožnilo nedodržiavať judikatúru Súdneho dvora v oblasti právneho štátu a účinnej súdnej ochrany. Navrhli, aby Všeobecný súd, ako prvostupňový súd, zrušil predmetné rozhodnutie Rady EÚ.

Všeobecný súd zasadajúci v utorok vo svojom uznesení tieto žaloby zamietol ako neprípustné.

Podľa súdu žalujúce organizácie nie sú legitímne konať ani vo svojom mene, ani v mene sudcov, ktorých záujmy obhajujú. Súd skonštatoval, že žiadne právne ustanovenie týkajúce sa RRF im túto procesnú možnosť nepriznáva. Ani skutočnosť, že vystupujú ako pravidelní partneri inštitúcií EÚ v otázke nezávislosti súdnictva, nezakladá ich legitimitu v tomto spore.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Bundestag preverí rozhodnutie o odstavení jadrových elektrární

Bundestag preverí rozhodnutie o odstavení jadrových elektrární. Nemecký opozičný blok CDU/CSU o tom inicioval v utorok zriadenie parlamentného vyšetrovacieho výboru.

Kresťanskodemokratická únia (CDU) a jej bavorská sesterská strana Kresťanskosociálna únia (CSU) tvoria v Bundestagu najsilnejšiu frakciu a ich hlasy postačujú na ustanovenie vyšetrovacieho výboru.

Nemecko sa v roku 2011 rozhodlo postupne vyradiť jadrové elektrárne z prevádzky v horizonte približne desiatich rokov. Posledné tri z celkovo 17 reaktorov mali byť odpojené od siete do 31. decembra 2022. V dôsledku energetickej krízy, spôsobenej prerušením dodávok ruského plynu po začiatku vojny na Ukrajine, vláda rozhodla, že v prevádzke zostanú o tri a pol mesiaca dlhšie do 15. apríla 2023.

Kresťanskodemokratická opozícia tvrdí, že elektrárne mohli fungovať podstatne dlhšie a dodávať tak elektrinu aj v súčasnosti. Rozchod s jadrom presadzovala najmä strana Zelených, ktorá kontroluje ministerstvo hospodárstva. Strana vzišla zo západonemeckého protijadrového hnutia v 80. rokoch a postupné vyradenie jadrovej energie od začiatku patrilo k jej najdôležitejším politickým cieľom. Jens Spahn, podpredseda parlamentnej frakcie CDU/CSU Zelených v utorok obvinil, že uprednostňujú stranícke záujmy pred záujmami krajiny.

V apríli sa v Bundestagu uskutočnilo mimoriadne zasadnutie jeho výboru pre ochranu klímy a energetiku. Blok CDU/CSU ho zvolal v reakcii na správu časopisu Cicero. Podľa nemeckého mesačníka sa na jar 2022 na ministerstve hospodárstva aj na ministerstve životného prostredia potláčali interné obavy z ukončenia výroby jadrovej energie. V dôsledku toho sa údajne k ministrovi hospodárstva Robertovi Habeckovi nedostali dôležité informácie, čo on poprel. Na stretnutiach s prevádzkovateľmi jadrových elektrární podľa svojich vyjadrení vždy dostal odpovede na všetky položené otázky.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

V Holandsku sa za desať rokov zdvojnásobil počet obyvateľov z iných krajín EÚ

V Holandsku sa za desať rokov zdvojnásobil počet obyvateľov z iných krajín EÚ na 745-tisíc. Najviac ich je z Poľska, Nemecka, Bulharska a Talianska.

Podľa CBS občania iných krajín EÚ tvoria v súčasnosti štyri percentá populácie Holandska v porovnaní s viac ako dvoma percentami v roku 2014.

Podľa prieskumu spomedzi občanov EÚ v Holandsku približne 26 percent pochádza z Poľska, Nemecka (11 percent) a Bulharska a Talianska (zhodne po osem percent).

Väčšina občanov EÚ prišla do krajiny za prácou. Polovica z občanov krajín EÚ, ktorí sa presťahovali do Holandska v roku 2011, sa vrátila domov do troch rokov a 75 percent z nich odišlo do roku 2021.        

Na úrovni EÚ žije najviac obyvateľov z ostatných krajín EÚ v Luxembursku – tvoria 37 percent jeho obyvateľstva. Na Cypre tvoria 10 percent, v Rakúsku je to 9,5 percenta a v Belgicku 8,4 percenta.

Približne 650-tisíc z celkového počtu 745-tisíc občanov EÚ v Holandsku má viac ako 18 rokov a vo štvrtok 6. júna sú oprávnení voliť holandské strany vo voľbách do Európskeho parlamentu. O účasť na eurovoľbách však požiadalo iba 67-tisíc z nich.

(tasr, dutchnews)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.