Preskočiť na obsah
  |  

V Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach zasahujú hasiči

V Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach zasahujú hasiči. Potvrdil to hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Košiciach Jozef Bálint s tým, že dôvodom je zadymenie.

Podľa jeho slov je na mieste desať príslušníkov HaZZ s tromi kusmi hasičskej techniky. "Išlo o dymenie elektroinštalácie na oddelení Kliniky detí a dorastu oddelenia B. Všetci pacienti boli evakuovaní podľa požiarno-evakuačného plánu nemocnice a sú mimo nebezpečenstva. Všetko prebehlo pokojne, hasiči pomaly odchádzajú," uviedla pre TASR hovorkyňa nemocnice Zuzana Baníková.

Dodala, že prevádzka oddelenia bude obnovená až po revízii.

(tasr)

  |  

Macron bude v Paríži rokovať so Zelenským o situácii na Ukrajine

Macron bude v Paríži rokovať so Zelenským o situácii na Ukrajine. Hovoriť budú o potrebách ukrajinskej armády v čase pokračujúcej ruskej invázie. Oznámil to v utorok Elyzejský palác.

"Vzhľadom na zintenzívnenie ruských úderov proti energetickej infraštruktúre a na frontovej línii budú obaja prezidenti rokovať o situácii na bojisku," uviedol Elyzejský palác. Stretnutie sa uskutoční po oslavách 80. výročia vylodenia amerických vojakov v Normandii.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tiež vystúpi s prejavom vo francúzskom Národnom zhromaždení a stretne sa s predsedníčkou dolnej komory francúzskeho parlamentu Yael Braunovou-Pivetovou, ktorá v marci navštívila Ukrajinu.

Francúzsko koncom februára zorganizovalo konferenciu na podporu Ukrajinu, po ktorej francúzsky prezident Emanuel Macron oznámil kroky na poskytnutie väčšej vojenskej podpory pre Kyjev. Francúzsky prezident vtedy zároveň prvýkrát naznačil, že v otázke vyslania európskych vojakov na Ukrajinu sa nedá nič vylúčiť, čím vyvolal obavy medzi západnými spojencami.

(tasr, afp)

  |  

Nemecká polícia dnes uskutočnila razie medzi prívržencami radikálnej skupiny Ríšski občania

Nemecká polícia uskutočnila v utorok razie medzi prívržencami radikálnej skupiny Ríšski občania, ktorí sa snažili podľa prokuratúry v Nemecku násilne chopiť moci.

S členmi skupiny, na čele s potomkom šľachtickej rodiny princom Heinrichom XIII. Reussom, sa začínajú súdne procesy.

Razie sa uskutočnili v Bádensku-Württembersku, Sasku a Šlezvicku-Holštýnsku a týkali sa okrem iného istého šľachtického sídla, bunkrov a bývalého výcvikového priestoru. Boli zamerané proti 73-ročnému mužovi a desať rokov mladšej žene, ktorí podľa Spiegelu poskytovali radikálom priestory na nábor nových členov. Podľa agentúry DPA sa domových prehliadok zúčastnilo viac ako 700 policajtov vrátane špeciálnych jednotiek a technických skupín.

Skupina na čele s princom Heinrichom bola zadržaná políciou v decembri 2022 nielen v Nemecku, ale aj v Rakúsku a Taliansku. V apríli tohto roku začal v Stuttgarte súd s deviatimi ľuďmi, ktorí sú považovaní za vojenské krídlo sprisahania. Koncom mája začal vo Frankfurte nad Mohanom ďalší proces proti vedeniu radikálov vrátane samotného Heinricha. V Mníchove potom začne súd s ďalšími členmi skupiny. Prvé verdikty sa vzhľadom na zložitosť prípadu očakávajú až na budúci rok.

Pučisti vedení princom Heinrichom chceli zaútočiť na Spolkový snem, zatknúť poslancov, členov vlády a regionálnych predstaviteľov. Princ sa podľa vyšetrovateľov chcel potom ujať moci ako regent, mal pripravenú aj vládu. Kontrolu nad justíciou by podľa týchto plánov prebrala bývalá poslankyňa Alternatívy pre Nemecko a sudkyňa Birgit Malsacková-Winkemannová.

(spiegel)

  |  

Trnavský župan Viskupič sa odvrátil od Matoviča a podporil vo voľbách do Európskeho parlamentu hnutie Progresívne Slovensko

Trnavský župan Viskupič sa odvrátil od Matoviča a podporil vo voľbách do Európskeho parlamentu hnutie Progresívne Slovensko a lídra jeho kandidátky Ľudovíta Ódora. Viskupič uviedol, že PS môže v eurovoľbách poraziť stranu Smer, a preto je veľmi dôležité, aby neprepadli hlasy.

„Ľudo Ódor je skvelý odborník a PS je jediná opozičná strana, ktorá má šancu v sobotu vyhrať. Tieto voľby budú veľmi tesné, voliči koalície sú mobilizovaní a potrebný bude každý jeden hlas. V sobotu naozaj nemôžeme riskovať. Prosím, nevykašlite sa na to, a nenechajte svoj hlas prepadnúť. Každý odovzdaný hlas môže rozhodnúť o víťazstve a bolo by skvelé, ak by vyhralo proeurópske Slovensko a odborníci ako Ľudo Ódor,” uviedol predseda Trnavského samosprávneho kraja Viskupič.

Jozef Viskupič kandidoval v parlamentných voľbách 2023 za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, mandát si však neprevzal.

(sita)

  |  

Macron: Správu Pásma Gazy by mala zabezpečiť posilnená Palestínska samospráva

Macron: Správu Pásma Gazy by mala zabezpečiť posilnená Palestínska samospráva. Tiež podporil návrh dohody o prímerí v Pásme Gazy, ktorý minulý týždeň predstavil prezident USA Joe Biden.

"Táto dohoda by mala znovu otvoriť dôveryhodnú perspektívu pre realizáciu dvojštátneho riešenia, ktoré ako jediné dokáže poskytnúť Izraelu potrebné bezpečnostné záruky a reagovať na legitímne ašpirácie Palestínčanov," uviedol francúzsky prezident Emanuel Macron.

Pásmo Gazy musí byť podľa Macrona "neoddeliteľnou súčasťou budúceho palestínskeho štátu a reformovaná a posilnená Palestínska samospráva by mala s pomocou medzinárodného spoločenstva zabezpečiť jej správu".

(tasr, afp)

  |  

USA: Biden oznámil sprísnené pravidlá na južnej hranici s Mexikom

USA: Biden oznámil sprísnené pravidlá na južnej hranici s Mexikom, keď výrazne stúpne počet ľudí, ktorí ju prekračujú nelegálne. Opatrenie nadobúda platnosť okamžite. Žiadateľov o azyl na hranici odmietnu, keď počet nelegálnych migrantov prekročí 2500 denne. V súčasnosti je podľa amerických predstaviteľov na ešte vyššej úrovni.

Tento krok je zameraný na riešenie otázky bezpečnosti hraníc, ktorú podľa prieskumov vnímajú voliči pred novembrovými voľbami v USA ako jeden z najväčších problémov. Hranicu opätovne otvoria dva týždne po tom, ako počet nelegálnych migrantov klesne pod 1500 za deň.

"Podľa Joea Bidena by bezpečnosť amerických rodín mala vždy stáť na prvom mieste. Preto dnes prezident oznamuje nové historické prezidentské nariadenia s cieľom zabrániť získať azyl migrantom, ktorí prekračujú našu južnú hranicu nezákonne," povedal hovorca Bieleho domu Andrew Bates.

Zástupcovia vlády predtým novinárom povedali, že nelegálni migranti, ktorí pri príchode nevyjadria obavu vrátiť sa do krajiny pôvodu, nebudú môcť podať žiadosť o azyl a okamžite ich deportujú. Výnimkou budú deti bez sprievodu, osoby s vážnymi zdravotnými problémami či obete obchodovania s ľuďmi.

Ľudia, ktorí pri príchode deklarujú strach vrátiť sa domov alebo úmysel žiadať o azyl, podstúpia prísnejšiu previerku než doteraz. Ak kontrolou prejdú, budú môcť požiadať o nižší stupeň humanitárnej ochrany, než je azyl.

Biden zvažoval takéto opatrenia už niekoľko mesiacov, najmä po stroskotaní dohody demokratov a republikánov v Kongrese o bezpečnosti hraníc. Väčšina republikánskych kongresmanov ju napokon odmietla na výzvu exprezidenta Donalda Trumpa, opätovného súpera demokrata Bidena v prezidentských voľbách.

(tasr, ap)