Eurovoľby u susedov: V Česku vyhral Babiš, v Maďarsku Orbán

Viktor Orbán a Andrej Babiš na staršej snímke. Foto: TASR/AP Viktor Orbán a Andrej Babiš na staršej snímke. Foto: TASR/AP

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v Česku vyhralo hnutie ANO českého expremiéra Andreja Babiša so ziskom 26,14 percenta hlasov. V Maďarsku zase zvíťazil Fidesz úradujúceho premiéra Viktora Orbána so ziskom 43,8 percenta hlasov. V Rakúsku víťazstvo zaznamenala Slobodná strana Rakúska (FPÖ) s 25,7 percenta hlasov a v Poľsku strana premiéra Donalda Tuska Občianska koalícia.

V ČR skončila na druhom mieste za babišovcami koalícia SPOLU s 22,27 percentami. Pri premietnutí na kraje koalícia vyhrala len v Prahe, ANO zvíťazilo vo všetkých ostatných krajoch.

Celkom vo voľbách uspelo sedem politických zoskupení. Volebná účasť dosiahla 36,45 percent, čo je najviac v histórii eurovolieb v Česku. Výsledky v nedeľu zverejnil Český štatistický úrad.

Víťazné hnutie ANO si v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami do EP polepšilo a bude mať sedem europoslancov, čo je o jedného viac. Naopak, koalícia SPOLU ich bude mať šesť, čo je o dvoch menej ako vo voľbách v roku 2019.

Na treťom mieste skončila koalícia Přísaha a Motoristé, ktorá získala 10,26 percenta hlasov. Nasledovala koalícia Stačilo! s 9,56 percentami a STAN a osobnosti so ziskom 8,7 percenta hlasov. Všetky tri zoskupenia budú mať v europarlamente po dvoch poslancov.

Po jednom poslancovi budú mať v EP Piráti, ktorí získali 6,2 percenta hlasov a koalícia SPD a Trikolora, tá získala 5,73 percenta hlasov. Päťpercentnú hranicu neprekročilo hnutie PRO Jindřicha Rajchla, strana SOCDEM či Slobodní.

Fidesz vyhral, ale slabšie ako po minulé roky

Vládnuca koalícia Fides-KDNP by podľa doterajších predikcií získala 11 mandátov, nová opozičná strana TISZA, ktorá vznikla len v apríli, získala v čiastkových výsledkoch 31 percent hlasov, a môže tak rátať so siedmimi mandátmi.

Ľavicovo-zelená koalícia s 8,2 percenta by v EP získala dve kreslá, jedného poslanca získa aj nacionalistické hnutie Naša vlasť (Mi Hazánk) so 6,7 percentami. Účasť bola na rekordnej úrovni, presiahla 50 percent.

Terajšie hlasovanie mnohí vnímali ako skúšku popularity Orbána. Jeho Fidesz od vstupu Maďarska do EÚ pred 20 rokmi nikdy nedostal v eurovoľbách menej ako 40 percent hlasov a v posledných v roku 2019 ich mal 52 percent. Žiadnej opozičnej strane sa od roku 2009 nepodarilo získať viac ako 20 percent hlasov.

Orbán pri odovzdaní hlasu novinárom povedal, že eurovoľby rozhodnú, či vojna Ruska na Ukrajine zachváti celú Európu. Opozičný líder Péter Magyar päťnásobného premiéra obvinil, že chce izolovať Maďarsko od Európy a zahnať ho do náručia Ruska.

Mimoparlamentná strana TISZA (Strana úcty a slobody), ktorej kandidátku Magyar viedol, sa tak stala najsilnejšou opozičnou silou.

Vyhrali Tuskovi liberáli

U nášho severného suseda vyhrala vládna strana premiéra Donalda Tuska s názvom Občianska koalícia (37,4 percenta). Na druhom mieste skončila opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS) s 35,7 percentami. Obe budú mať v europarlamente dvadsať kresiel.

Posledné miesto na stupni víťazov patrilo Konfederácii, ktorej odovzdalo svoj hlas 11,8 percenta Poliakov, takže získala šesť mandátov.

Za nimi sa umiestnila stredopravá aliancia Tretia cesta s 7,3 percentami a Ľavica so 6,6 percentami. Prvá spomenutá teda získa štyri mandáty a druhá menovaná tri mandáty.

Donald Tusk hlasuje vo voľbách do Európskeho parlamentu. Foto: TASR/AP

Rakúsko: Kickl považuje výhru za „ďalší krok“ k postu kancelára

Euroskeptická FPÖ získala 25,7 percenta hlasov a šesť mandátov v europarlamente. Druhá je konzervatívna Rakúska ľudová strana (ÖVP) so ziskom 24,7 percenta a tretia Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) s 23,2 percenta. Obe by mali mať po päť europoslancov.

Predseda FPÖ Herbert Kickl sa teraz zdá byť bližšie k svojmu cieľu stať sa spolkovým kancelárom. Vo vystúpení pred stúpencami na povolebnom podujatí to označil za „ďalší krok“. Rakúsko čakajú parlamentné voľby na jeseň tohto roka.

Oproti roku 2019 si FPÖ polepšila o viac ako osem percentuálnych bodov. Podpora ľudovcov z ÖVP klesla o asi desať bodov. Ich líder a kancelár Karl Nehammer v nedeľu večer oznámil vyvodenie dôsledkov s tým, že bude brať vážne veľkú nespokojnosť občanov s jeho vládou. Okrem iného prisľúbil rozhodné konanie proti nelegálnej migrácii a nadmernej regulácii.

Sledovaný bol aj výkon Zelených. Ich hlavná kandidátka, 23-ročná klimatická aktivistka Lena Schillingová musela zápasiť s diskusiou, ktorú podnietili správy médií o tom, či je vhodnou osobou na čelo kandidačnej listiny. Zelení stratili asi tri body a získali 10,7 percenta hlasov, čo im zabezpečí dve kreslá v EP.

Rovnaký počet poslancov budú mať liberáli zo strany NEOS (9,9 percenta hlasov).

(tasr, sab)


Ďalšie články