V eurovoľbách posilnila pravica. Macron po porážke vyhlásil predčasné voľby

Macron oznámil rozpustenie parlamentu a ohlásil predèasné vo¾by Emmanuel Macron na obrazovke v sídle Národného združenia (RN) po voľbách do Európskeho parlamentu. Foto: TASR/AP

Macron oznámil rozpustenie francúzskeho parlamentu a vyhlásil predčasné voľby na 30. júna po tom, ako jeho hnutie Obnova utrpelo v eurovoľbách porážku. Vo voľbách pohoreli aj nemecké vládne strany.

Tri hlavné politické sily v europarlamente – ľudovci, socialisti a liberáli, by si podľa prvých, ešte neoficiálnych projekcií, mali udržať nadpolovičnú väčšinu v zákonodarnom zbore EÚ. Spolu by mali mať 404 kresiel v 720-člennom parlamente.

Vyplýva to z prvých oficiálnych výsledkov eurovolieb, ktoré v noci z nedele na pondelok zverejnil europarlament.

Narástli však pravicové a euroskeptické strany – Identita a Európa (ID) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR) – na 131 mandátov. To znamená posilnenie ich doterajších pozícií.

Vo Francúzsku budú voľby

Vo Francúzsku zvíťazilo konzervatívne Národné združenie Marine Le penovej so ziskom 32 percent pred Obrodou prezidenta Emmanuela Macrona, ktorá získala 15 percent, vyplýva z predbežných neoficiálnych výsledkov.

V  Macron uviedol: „Na konci dňa sa nebudem môcť správať, akoby sa nič nestalo.“ Zástupcovia Národného združenia vyzvali na predčasné voľby, tvrdiac, že Macron musí „vypočuť vôľu občanov“. 

Socialisti skončili na treťom mieste s neveľkým odstupom za Macronovou koalíciou, s odhadovaným ziskom okolo 14 percent hlasov.

V Nemecku s odstupom vyhrala CDU, AfD druhá

V Nemecku zvíťazili s jasným náskokom kresťanskí demokrati z CDU/CSU. Získali 30,0 percenta hlasov. Druhá skončila národná euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 15,9 percenta

Vládne strany si v eurovoľbách pohoršili a spolu dostali necelú tretinu hlasov. Pokles na 13,9 percenta zaznamenala Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza, pre ktorú ide o najhorší výsledok v celonemeckých voľbách.

Jej koaliční partneri Zelení prepadli ešte viac a získali len 11,9 percenta hlasov (20,5 percenta v roku 2019), zatiaľ čo liberálna FDP dosiahla s miernym poklesom 5,2 percenta, ukázali výsledky sčítania zo všetkých 400 volebných obvodov.

Nemecký kancelár Olaf Scholz reaguje v sídle Sociálnodemokratickej strany (SPD) reaguje po zverejnení prvých neoficiálnych výsledkov volieb do Európskeho parlamentu. Foto: TASR/AP

Pre úniu CDU/CSU ide o mierny nárast podpory, keď v posledných eurovoľbách v roku 2019 dostala 28,9 percenta hlasov.

AfD dosiahla svoj zatiaľ najlepší výsledok v celonemeckom hlasovaní, pričom vo východnom Nemecku bola s jasným náskokom najsilnejšia. V roku 2019 mala 11 percent.

Nová ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) debutovala so ziskom 6,2 percenta, strana Ľavica spadla na 2,7 percenta. Mandáty v EP získali aj strany Slobodní voliči, Volt, Die Partei, Ekologicko-demokratická strana, Strana ochrancov zvierat a Rodinná strana.

Rozloženie síl

V Taliansku vyhrala vládnuca strana premiérky Georgie Meloniovej Bratia Talianska (FdI) s 28,6 percentami, zatiaľ čo opozičná Demokratická strana (PD) skončila druhá s 25,6 percentami. Tretie skončilo Hnutie piatich hviezd (M5S) s 9,7 percentami.

V Španielsku vyhrala konzervatívna pravicová Ľudová strana (PP) so ziskom 22 mandátov. Druhá skončila Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) premiéra Pedra Sáncheza, ktorú budú zastupovať v europarlamente 20 poslanci. Pravicová Vox získala šesť mandátov.

Portugalsko svojich 21 kresiel rozdelí medzi šesť skupín – po sedem poslancov získajú EPP a S&D, po dvoch členoch budú mať skupiny RE, Ľavica aj Identita a Európa (ID) a jeden sa zaradí do frakcie Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA).

Rumunsko má 33 poslancov, 13 z nich posilní socialistov z S&D, o 12 sa rozrastú ľudovci z EPP, dvaja smerujú k liberálom do RE, jeden ku konzervatívcom z ECR a piati sú nezaradení. 

Vo Švédsku voliči  podelili 21 mandátov najviac v prospech EPP a S&D, po päť poslancov, trikrát po troch pôjdu do frakcií ECR, RE a Zelení a dvaja sa priklonia k Ľavici.

V Estónsku sa presadila strana Isamaa (Vlasť) s 21,50 percenta hlasov pred sociálnymi demokratmi (SDE), ktorých podporilo 19,30 percenta hlasov. Na treťom mieste bola s 17,90 percenta liberálna Estónska reformná strana, ktorú vedie premiérka Kaja Kallasová.

V Litve zvíťazil konzervatívny Vlastenecký zväz – Kresťanskí demokrati (TS-LKD), ktorý podľa predbežných výsledkov získal 21,33 percenta hlasov. Nasledovali sociálni demokrati s 18 percentami a Zväz roľníkov a zelených s 9,13 percenta.

V Lotyšsku skončila prvá strana Nová jednota (JV) so ziskom 25,07 percenta. Pravicová Národná aliancia (NA) mala 22,08 percenta pred Zväzom zelených a poľnohospodárov s 8,18 percenta hlasov.

Predbežné oficiálne výsledky naznačili nasledovné rozloženie síl v EP:

184 kresiel Európska ľudová strana (EPP) 

139 kresiel Socialisti a progresívci (SD)

80 kresiel Obnovme Európu (RE)

73 kresiel Európski konzervatívci a reformisti (ECR)

58 kresiel Identita a demokracia (ID)

52 kresiel Zelení/EFA

53 kresiel Ostatní (bez príklonu k politickej rodine);

45 kresiel Nezaradení

36 kresiel Ľavica

(tasr, est)


Ďalšie články