Najviac prednostných hlasov v eurovoľbách získal Ľudovít Ódor z PS (294 944 hlasov). Za ním nasleduje dvojka kandidátnej listiny Smeru Ľuboš Blaha (187 020 hlasov).
Tretí najvyšší počet prednostných hlasov získal Erik Kaliňák (Smer) so 151 860 hlasmi. Nasleduje Milan Uhrík (Republika) so 133 949 hlasmi, Monika Beňová (Smer) so 131 126 hlasmi a Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS) so 117 207 hlasmi.
Ďalší kandidáti získali pod stotisíc prednostných hlasov. Martin Hojsík (PS) dostal 89 084 hlasov, Judita Laššáková (Smer) 87 166 hlasov, Milan Mazurek (Republika) 71 656 hlasov. Nasleduje Ľubica Karvašová (PS) so 65 835 hlasmi, Miriam Lexmann (KDH) s 58 179 hlasmi, Katarína Roth Neveďalová (Smer) so 44 409 hlasmi a Branislav Ondruš (Hlas) so 42 423 hlasmi.
Zvolený kandidát Michal Wiezik (PS) získal 30 022 hlasov, no preferenčne silnejších od neho bolo niekoľko kandidátov, ktorí sa do EP nedostali. Sú nimi Branislav Becík (Hlas) s 39 595 hlasmi, Richard Sulík (SaS) s 36 603 hlasmi, Anna Belousovová (Republika) s 32 313 hlasmi, Jaroslav Naď (Demokrati) s 31 751 hlasmi a József Berényi (Maďarská aliancia) s 31 469 hlasmi.
Štatistický úrad zverejnil oficiálne výsledky. Víťazom volieb do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku sa stalo Progresívne Slovensko so ziskom 27,81 percenta hlasov.
Nasleduje strana Smer (24,76 percenta) a hnutie Republika (12,53 percenta). Do europarlamentu sa dostali aj kandidáti za Hlas (7,18 percenta) a KDH (7,14 percenta). Oficiálne výsledky potvrdila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán na nedeľnej tlačovej konferencii.
Do EP sa nedostali SaS (4,92 percenta), Demokrati (4,68 percenta) ani Maďarská aliancia (3,88 percenta). Na mandát v europarlamente nedosiahli ani koalícia Slovensko, Za ľudí (1,98 percenta) a SNS (1,90 percenta). Voliči si mohli vyberať z 23 politických subjektov, zvyšné strany získali pod jedno percento hlasov. Účasť v eurovoľbách dosiahla 34,38 percenta (1.505.176 voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní).
Slováci si v eurovoľbách zvolili 15 poslancov. Sú nimi Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS), Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková, Erik Kaliňák, Ľuboš Blaha (všetci Smer-SD), Milan Uhrík, Milan Mazurek (obaja Republika), Miriam Lexmann (KDH) a Branislav Ondruš (Hlas-SD).
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) mohlo podľa odhadu Štatistického úradu SR v sobotu (8. 6.) hlasovať približne 4,37 milióna voličov. Prvýkrát mohlo v európskych voľbách hlasovať takmer 260.000 mladých ľudí. Na hlasovaní sa mohli zúčastniť slovenskí občania, ale aj občania iného členského štátu EÚ s trvalým pobytom na Slovensku.
V Česku vyhralo hnutie ANO, účasť bola rekordná. Hnutie Andreja Babiša získalo 26,14 percenta hlasov. Na druhom mieste skončila koalícia SPOLU s 22,27 percentami. Celkom vo voľbách uspelo sedem politických zoskupení. Volebná účasť dosiahla 36,45 percent, čo je najviac v histórii eurovolieb v ČR.
Volebná účasť dosiahla 34,38 percenta, je najvyššou v histórii. Na nedeľnej tlačovej konferencii, na ktorej potvrdili oficiálne výsledky volieb, to skonštatovali členovia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán a Štatistického úradu.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po zverejnení výsledkov volieb vo väčšine európskych krajín začala oslavovať víťazstvo tradičných strán. Vo svojom prejave v nedeľu večer ohlásila, že Európska ľudová strana (EPP) vyhrala voľby a hodlá chrániť EÚ pred „nástupom populistov“. Víťazstvo klasických strán je však ešte závislé od toho, do akých frakcií sa zaradia jednotlivé subjekty.
„Dnešok je pre EPP dobrým dňom. Vyhrali sme európske voľby, priatelia. Sme najsilnejšou stranou, sme kotvou stability… Spoločne s ostatnými vybudujeme baštu proti extrémom zľava i sprava. Zastavíme ich,“ vyhlásila von der Leyenová podľa serveru Politico. Dav jej odpovedal skandovaním „Ešte päť rokov“.
Von der Leyenová povedala, že víťazstvo jej frakcie znamená, že bude najlepšou protiváhou pochodu populizmu. „Obávali sme sa, že do Európskeho parlamentu príde množstvo politikov, ktorí chcú zničiť Európu,“ dodal predseda EPP Manfred Weber.
„Ľudia vedia, že ľavica ich sľuby nenapĺňa. My plníme v oblasti migrácie, plníme v oblasti hospodárskeho rastu, plníme tiež udržanie mieru v Európe v Európskej únii. To je to, čo ponúkame, a preto je EPP najlepšou metódou proti pravicovému extrému v Európe,“ dodal.
Najviac mandátov budú mať ľudovci
Ľudovecká frakcia EPP by mala mať v novom Európskom parlamente 181 mandátov, vyplýva z prvých odhadov zloženia celého EP. Frakcia socialistov a demokratov (S&D) by podľa odhadov mohla skončiť druhá so 135 mandátmi.
Na treťom mieste by mala byť liberálna Obnova Európy (Renew Europe) s 82 mandátmi, čo je dokonca o 20 menej než v súčasnom europarlamente. Konzervatívna frakcia ECR by mala mať 71 mandátov a krajne pravicová Identita a demokracia (ID) 62 kresiel. Pre obe tieto politické skupiny to znamená posilnenie.
Zelení prepadli
Výrazne si pohoršili Zelení, ktorí by mali získať 53 mandátov, zatiaľ čo doteraz ich mali 72. Ľavica v EP (GUE/NGL) by podľa odhadov mala získať o tri mandáty menej, než mala doteraz, teda 34. Celkom 51 europoslancov je nezaradených, čo znamená, že v súčasnom europarlamente nepatrili do žiadnej zo skupín. Ďalších 51 novozvolených europoslancov odhady zaradili do takzvanej skupiny Ostatní, čo znamená, že sa ešte nevie, do akej z frakcií sa pripoja. Počty členov jednotlivých politických skupín sa tak ešte môžu meniť.
Počty mandátov sú založené na údajoch z vnútroštátnych odhadov a predvolebných prieskumov. Výsledky v celom európskom bloku budú zverejnené až po 23:00, keď sa uzavrú posledné volebné miestnosti v Taliansku.
V európskych voľbách sa síce stretávajú národné politické strany, akonáhle sú ale europoslanci, ktorých bude tento rok 720, zvolení, väčšina z nich sa rozhodne stať sa súčasťou nadnárodných politických skupín. Väčšina národných strán je potom pridružená k celoeurópskej politickej strane.
V doterajšom Európskom parlamente existuje sedem politických skupín – ľudovecká frakcia (EPP), frakcia socialistov a demokratov (S&D), liberálna frakcia Obnova Európy (Renew Europe), frakcia Zelených/Európskej slobodnej aliancie, frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), Skupina pre identitu a demokraciu (ID) a Ľavica v Európskom parlamente (GUE/NGL).
Môžu ale vzniknúť aj nové politické skupiny, po vzniku jednej takej volajú napríklad predstavitelia krajne pravicových strán. Politické skupiny musia mať najmenej 23 europoslancov zvolených v najmenej siedmich členských štátoch.
Macron oznámil rozpustenie francúzskeho parlamentu a vyhlásil predčasné voľby na 30. júna po tom, ako jeho hnutie Obnova utrpelo v eurovoľbách porážku. Vo voľbách pohoreli aj nemecké vládne strany.
Tri hlavné politické sily v europarlamente - ľudovci, socialisti a liberáli, by si podľa prvých, ešte neoficiálnych projekcií, mali udržať nadpolovičnú väčšinu v zákonodarnom zbore EÚ. Spolu by mali mať 404 kresiel v 720-člennom parlamente.
Vyplýva to z prvých oficiálnych výsledkov eurovolieb, ktoré v noci z nedele na pondelok zverejnil europarlament.
Narástli však pravicové a euroskeptické strany - Identita a Európa (ID) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR) - na 131 mandátov. To znamená posilnenie ich doterajších pozícií.
Vo Francúzsku budú voľby
Vo Francúzsku zvíťazilo konzervatívne Národné združenie Marine Le penovej so ziskom 32 percent pred Obrodou prezidenta Emmanuela Macrona, ktorá získala 15 percent, vyplýva z predbežných neoficiálnych výsledkov.
V Macron uviedol: „Na konci dňa sa nebudem môcť správať, akoby sa nič nestalo.“ Zástupcovia Národného združenia vyzvali na predčasné voľby, tvrdiac, že Macron musí „vypočuť vôľu občanov“.
Socialisti skončili na treťom mieste s neveľkým odstupom za Macronovou koalíciou, s odhadovaným ziskom okolo 14 percent hlasov.
V Nemecku s odstupom vyhrala CDU, AfD druhá
V Nemecku zvíťazili s jasným náskokom kresťanskí demokrati z CDU/CSU. Získali 30,0 percenta hlasov. Druhá skončila národná euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 15,9 percenta
Vládne strany si v eurovoľbách pohoršili a spolu dostali necelú tretinu hlasov. Pokles na 13,9 percenta zaznamenala Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza, pre ktorú ide o najhorší výsledok v celonemeckých voľbách.
Jej koaliční partneri Zelení prepadli ešte viac a získali len 11,9 percenta hlasov (20,5 percenta v roku 2019), zatiaľ čo liberálna FDP dosiahla s miernym poklesom 5,2 percenta, ukázali výsledky sčítania zo všetkých 400 volebných obvodov.
Nemecký kancelár Olaf Scholz reaguje v sídle Sociálnodemokratickej strany (SPD) reaguje po zverejnení prvých neoficiálnych výsledkov volieb do Európskeho parlamentu. Foto: TASR/AP
Pre úniu CDU/CSU ide o mierny nárast podpory, keď v posledných eurovoľbách v roku 2019 dostala 28,9 percenta hlasov.
AfD dosiahla svoj zatiaľ najlepší výsledok v celonemeckom hlasovaní, pričom vo východnom Nemecku bola s jasným náskokom najsilnejšia. V roku 2019 mala 11 percent.
Nová ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) debutovala so ziskom 6,2 percenta, strana Ľavica spadla na 2,7 percenta. Mandáty v EP získali aj strany Slobodní voliči, Volt, Die Partei, Ekologicko-demokratická strana, Strana ochrancov zvierat a Rodinná strana.
V Taliansku vyhrala vládnuca strana premiérky Georgie Meloniovej Bratia Talianska (FdI) s 28,6 percentami, zatiaľ čo opozičná Demokratická strana (PD) skončila druhá s 25,6 percentami. Tretie skončilo Hnutie piatich hviezd (M5S) s 9,7 percentami.
V Španielsku vyhrala konzervatívna pravicová Ľudová strana (PP) so ziskom 22 mandátov. Druhá skončila Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) premiéra Pedra Sáncheza, ktorú budú zastupovať v europarlamente 20 poslanci. Pravicová Vox získala šesť mandátov.
Portugalsko svojich 21 kresiel rozdelí medzi šesť skupín - po sedem poslancov získajú EPP a S&D, po dvoch členoch budú mať skupiny RE, Ľavica aj Identita a Európa (ID) a jeden sa zaradí do frakcie Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA).
Rumunsko má 33 poslancov, 13 z nich posilní socialistov z S&D, o 12 sa rozrastú ľudovci z EPP, dvaja smerujú k liberálom do RE, jeden ku konzervatívcom z ECR a piati sú nezaradení.
Vo Švédsku voliči podelili 21 mandátov najviac v prospech EPP a S&D, po päť poslancov, trikrát po troch pôjdu do frakcií ECR, RE a Zelení a dvaja sa priklonia k Ľavici.
V Estónsku sa presadila strana Isamaa (Vlasť) s 21,50 percenta hlasov pred sociálnymi demokratmi (SDE), ktorých podporilo 19,30 percenta hlasov. Na treťom mieste bola s 17,90 percenta liberálna Estónska reformná strana, ktorú vedie premiérka Kaja Kallasová.
V Litve zvíťazil konzervatívny Vlastenecký zväz – Kresťanskí demokrati (TS-LKD), ktorý podľa predbežných výsledkov získal 21,33 percenta hlasov. Nasledovali sociálni demokrati s 18 percentami a Zväz roľníkov a zelených s 9,13 percenta.
V Lotyšsku skončila prvá strana Nová jednota (JV) so ziskom 25,07 percenta. Pravicová Národná aliancia (NA) mala 22,08 percenta pred Zväzom zelených a poľnohospodárov s 8,18 percenta hlasov.
Predbežné oficiálne výsledky naznačili nasledovné rozloženie síl v EP:
184 kresiel Európska ľudová strana (EPP)
139 kresiel Socialisti a progresívci (SD)
80 kresiel Obnovme Európu (RE)
73 kresiel Európski konzervatívci a reformisti (ECR)
58 kresiel Identita a demokracia (ID)
52 kresiel Zelení/EFA
53 kresiel Ostatní (bez príklonu k politickej rodine);
Španielsko: Pravicová Ľudová strana zvíťazila, naznačujú odhady. Podľa neoficiálnych výsledkov porazila v ovoľbách do Európskeho parlamentu Španielsku socialistickú robotnícku stranu (PSOE) premiéra Pedra Sáncheza.
Opozičná Ľudová strana podľa neoficiálnych výsledkov získala 32,4 percenta hlasov a v europarlamente by jej tak pripadlo 21 až 23 mandátov. Druhá skončila podľa odhadov Sánchezova PSOE so ziskom približne 30 percent a v budúcom EP by tak mala 20 až 22 poslancov.
Národne pravicová strana VOX dosiahla podľa predbežných výsledkov približne desať percent hlasov, čo by jej zaručilo v EP šesť až sedem kresiel. Do europarlamentu by sa dostali aj ľavicová strana Sumar a niekoľko menších strán.
Predbežné výsledky volieb do Európskeho parlamentu v najväčších štátov EÚ v Nemecku a Francúzsku ukazujú posilnenie pravicových strán.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil rozpustenie francúzskeho parlamentu a vyhlásil predčasné voľby na 30. júna po tom, ako jeho hnutie Obnova utrpelo v eurovoľbách porážku. Národne konzervatívne Národné združenie Marine Le Penovej vyhralo eurovoľby s viac ako 32 percentami hlasov.
Macronovo hnutie získalo podľa prvých odhadov len 15 percent hlasov. V reakcii na výsledky francúzsky prezident uviedol: „Na konci dňa sa nebudem môcť správať, akoby sa nič nestalo.“ Zástupcovia Národného združenia vyzvali na predčasné voľby, tvrdiac, že Macron musí „vypočuť vôľu občanov“.
Výsledok voľby bol prekvapením aj pre prieskumy verejnej mienky, keďže viac ako dvojnásobný zisk Národného združenia oproti Macronovmu hnutiu prevyšuje očakávania väčšiny sondáží. Podľa zástupcov Národného združenia Francúzi jasne vyjadrili želanie po zmene a ukázali, že pozícia Macrona je oslabená.
Socialisti skončili na treťom mieste s neveľkým odstupom za Macronovou koalíciou, s odhadovaným ziskom okolo 14 percent hlasov.
V Nemecku vládne strany utrpeli porážku, naznačuje exit poll. Podľa neoficiálnych výsledkov jasne zvíťazil blok kresťanských demokratov CDU/CSU. Národná euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa umiestnila na druhom mieste a Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza zaznamenala výrazný prepad.
Sociálni demokrati by tak dosiahli so 14 percentami svoj historicky najhorší výsledok v eurovoľbách. Zaostali by za druhou AfD, ktorá získala približne 16 percent. Blok CDU/CSU by mal podľa predpovedí v eurovoľbách zvíťaziť s takmer 30 percentami, vyplýva z prieskumov. Scholzovi koaliční partneri Zelení získali podľa neoficiálnych výsledkov len asi 12 percent hlasov, zatiaľ čo liberálna FDP dosiahla zisk piatich percent.
Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov.
BRATISLAVA – V nedeľu 9. júna vo večerných hodinách vypukol v Justičnom paláci v Bratislave požiar. Pre TASR to potvrdil hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Bratislave Štefan Koči.
Podľa informácií TV JOJ mal požiar na svedomí väzeň, ktorý sa podpálil v cele. Na mieste zasahovali všetky záchranné zložky. Väzeň údajne utrpel vážne popáleniny.
"Požiar úmyselne spôsobila väznená osoba, ktorá bola umiestnená sama na cele. Vzhľadom na to, že v danej veci prebieha šetrenie, nebudeme sa bližšie vyjadrovať," spresnila hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Monika Kacvinská. K požiaru cely prišlo v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, ktorý sídli v zadnej časti Justičného paláca.
Kacvinská priblížila, že došlo aj k zraneniu príslušníka zboru, ktorý bol následne ošetrený v civilnom zdravotníckom zariadení. Prípad sa však zaobišiel bez vážnejších následkov na zdraví i majetku. Bezpečnosť odsúdených a obvinených nebola ohrozená.
"Podľa predbežných informácií príslušníci ZVJS reagovali rýchlym zásahom a uhasením požiaru zabránili väčšej ujme na zdraví v prípade páchateľa a väčším škodám na majetku," dodala s tým, že k rozšíreniu požiaru mimo cely nedošlo.
„Operátor tiesňovej linky 155 vyslal ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci k 59-ročnému mužovi, ktorý utrpel popáleniny I. a II. stupňa na vrchnej časti tela. Po prvotnom ošetrení bol pri vedomí posádkou transportovaný do nemocnice v Ružinove," uviedla Petra Klimešová, hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR pre noviny.sk.
Policajti príslušného útvaru Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I okolnosti požiaru vyšetrujú.
"Zo strany vyšetrovateľa bolo v tejto súvislosti začaté trestné stíhanie vo veci zločinu všeobecného ohrozenia. Presná výška škody, ktorá bola požiarom spôsobená, bude predmetom ďalšieho dokazovania," uviedli bratislavskí krajskí policajti na sociálnej sieti.
Macron oznámil rozpustenie francúzskeho parlamentu a vyhlásil predčasné voľby na 30. júna po tom, ako jeho hnutie Obnova utrpelo v eurovoľbách porážku. Národne konzervatívne Národné združenie Marine Le Penovej vyhralo eurovoľby s viac ako 32 percentami hlasov.
Macronovo hnutie získalo podľa prvých odhadov len 15 percent hlasov. V reakcii na výsledky francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol: „Na konci dňa sa nebudem môcť správať, akoby sa nič nestalo.“ Zástupcovia Národného združenia vyzvali na predčasné voľby, tvrdiac, že Macron musí „vypočuť vôľu občanov“.
Výsledok voľby bol prekvapením aj pre prieskumy verejnej mienky, keďže viac ako dvojnásobný zisk Národného združenia oproti Macronovmu hnutiu prevyšuje očakávania väčšiny sondáží. Podľa zástupcov Národného združenia Francúzi jasne vyjadrili želanie po zmene a ukázali, že pozícia Macrona je oslabená.
Socialisti skončili na treťom mieste s neveľkým odstupom za Macronovou koalíciou, s odhadovaným ziskom okolo 14 percent hlasov.
Smer: Slovensko do Bruselu vyslalo jasný signál, keď väčšinu získali poslanci národných a konzervatívnych politických síl. Za výsledkom strana vidí potvrdenie mandátu pre vládu.
“Občania zadali jasnú objednávku na zmenu politiky EÚ, keď pri rekordnej účasti väčšinovo odmietli prístup EÚ k vojne na Ukrajine, posielaniu zbraní a progresívnej ideológii v podobe greendealu a popierania tradičných hodnôt,” uviedla strana Roberta Fica v stanovisku.
Smer tiež poďakoval za podporu voličom, “ktorí sa rozhodli podporiť našich zástupcov historicky najsilnejším výsledkom,” a zablahoželal Progresívnemu Slovensku k prvému miestu.
