Preskočiť na obsah
  |  

Na samite Bukureštskej deviatky sa nepodarilo zhodnúť na spoločnej deklarácii o Ukrajine

Na samite Bukureštskej deviatky sa nepodarilo zhodnúť na spoločnej deklarácii o Ukrajine, ani na podpore pre budúceho generálneho tajomníka NATO. Oznámil to český prezident Petr Pavel po stretnutí v lotyšskej Rige.

„K zhode na spoločnom vyhlásení nedošlo, dôvodom bola predovšetkým situácia okolo Ukrajiny. Náhradným riešením je spoločné vyhlásenie predsedníctva, ktoré je však v tomto ohľade silnejšie než by bola spoločná deklarácia. Myslím si, že vyjadruje väčšinovú zhodu, a musíme to brať tak, že na niektoré veci máme odlišný názor – čo je úplne legitímne,“ povedal.

Dodal, že podľa jeho informácií mala proti spoločnému vyhláseniu najväčšie výhrady Budapešť.

Maďarsko je podľa Pavla jedným zo štátov, ktoré nesúhlasia ani s tým, aby sa budúcim šéfom NATO stal holandský premiér Mark Rutte. „Maďarsko vyjadrilo podporu súčasnému rumunskému prezidentovi (Klausovi) Iohannisovi a pozícia Maďarska bola definovaná tak, ako ju poznáme – to znamená veľmi opatrne, ak ide o akúkoľvek podporu Ukrajiny,“ dodal.

Na špekulácie, že by Maďarsko mohlo odísť zo zoskupenia B9, reagoval Pavel slovami, že o tom na samite „nepadlo ani slovo“. Podotkol, že vo vyjadrení maďarského veľvyslanca zaznelo, že Maďarsko je plnohodnotným členom NATO, ktorý si plní všetky svoje záväzky.

(tasr)

  |  

Súdna rada neudelila súhlas na trestné stíhanie sudkýň pre trestný čin ohýbania práva

Súdna rada neudelila súhlas na trestné stíhanie sudkýň pre trestný čin ohýbania práva. Napriek mediálnemu pohoršeniu Rada nemohla konať inak.

Zo spisu vyplynulo, že na stíhanie pre tento trestný čin nemá prokurátor žiadne podklady. V prípade ohýbania práva ide o prvý posudzovaný prípad, v ktorom Súdna rada nastavila mantinely pre posudzovanie obdobných prípadov.

Viac sa dočítate v článku:

  |  

Parlamentné voľby v Rakúsku sa budú konať 29. septembra

Parlamentné voľby v Rakúsku sa budú konať 29. septembra, oznámil kancelár Karl Nehammer (ÖVP) na sieti X. Podľa neho tento termín schváli vláda na stredajšom zasadnutí.

Dolná komora Rakúskeho parlamentu – Národná rada – tak absolvuje celé päťročné funkčné obdobie. Predvolebná kampaň bude pravdepodobne pomerne krátka, keďže sa naplno rozbehne až po prázdninách začiatkom septembra.

Termín konania volieb nie je prekvapením, pretože minister pôdohospodárstva Norbert Totschnig z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) o ňom hovoril vo vysielaní ORF už vo februári. Samotná ÖVP ho však vtedy odmietla oficiálne potvrdiť.

Stanovený bol aj dátum volieb v najzápadnejšej spolkovej krajine Vorarlbersko, ktoré sa uskutočnia 13. októbra. Rozhodla o tom tamojšia regionálna vláda.

(orf, tasr)

  |  

Nemecká AfD sa snaží o návrat do frakcie Identita a demokracia

Nemecká AfD sa snaží o návrat do frakcie Identita a demokracia, (ID) podľa exposlanca Maximiliana Kraha ide o márnu snahu. „Hneď teraz vám hovorím, že sa to nepodarí,“ povedal v podcaste Berlin Playbook denníka Politico.

Krah dodal, že bude tento pokus sledovať z pozície „pozorovateľa“. Práve na základe jeho vyjadrení o tom, že „nikdy nepovie, že každý, kto nosil uniformu SS, bol automaticky zločinec“, vylúčila ID Alternatívu pre Nemecko zo svojich radov. Krah to uviedol pre taliansky denník La Repubblica s odvolaním sa na spisovateľa Günthera Grassa.

Vedúci predstavitelia strany AfD dúfajú, že pondelkové vylúčenie Kraha z ich delegácie podnieti ID k prehodnoteniu. Ten sa po vylúčení z delegácie AfD nebude usilovať o vstup do inej pravicovej frakcie, povedal.

„Moji kolegovia sa domnievajú, že majú väčšiu šancu, ak pôjdu bezo mňa,“ povedal europoslanec. „A ja si myslím, že je to chyba, ale rešpektujem to.“

(politico)

  |  

Ukrajinskí utečenci by mohli zostať na území EÚ do marca 2026

Ukrajinskí utečenci by mohli zostať na území EÚ do marca 2026, návrh Rade EÚ predložila Európska komisia.

Dôvodom sú podľa európskej exekutívy pokračujúce útoky na civilnú a kritickú infraštruktúru Ukrajiny, „v dôsledku ktorých nie je možné zaistiť bezpečné a trvalé podmienky pre návrat ukrajinských občanov do svojej krajiny“.

„Komisia sa preto domnieva, že dôvody na dočasnú ochranu pretrvávajú, a že by sa mala predĺžiť o ďalší rok,“ píše sa vo vyhlásení EK.

V súčasnosti je v štátoch EÚ zaregistrovaných zhruba 4,2 milióna ukrajinských utečencov. Najviac z nich je v Nemecku, potom v Poľsku a Česku.

Na schválenie návrhu je potrebná kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ, teda najmenej 55 percent členských štátov zastupujúcich najmenej 65 percent občanov Únie. Ministri budú o tejto veci prvýkrát rokovať vo štvrtok.

(afp, tasr)

  |  

Diplomati z Bukureštskej deviatky údajne rokujú o možnosti vylúčiť Maďarsko

Diplomati z Bukureštskej deviatky údajne rokujú o možnosti vylúčiť Maďarsko z budúcich rokovaní, informoval britský denník Financial Times s odvolaním sa na anonymných predstaviteľov združenia štátov strednej a východnej Európy.

Maďarsko na nedávnych stretnutiach B9 vetovalo spoločné závery súvisiace so zvýšením pomoci Ukrajine, ako aj akékoľvek kroky zo strany NATO s cieľom posilniť vojenskú podporu Kyjeva alebo urýchliť jeho snahy stať sa členom Aliancie.

Lídri Bukureštskej deviatky sa v priebehu dňa zídu na jednodňovom samite v Rige. Podľa zdrojov Budapešť opäť odmieta podporiť návrh spoločného vyhlásenia.

Jeden z nemenovaných zdrojov povedal, že rokovania o vylúčení Maďarska „sú veľmi vážne“, a dodal, že v takom formáte, v akom sa zasadá v utorok, je to pravdepodobne naposledy.

Ďalší zdroj opísal diskusie na nedávnych stretnutiach ako náročné a vyjadril presvedčenie, že bude ťažké zorganizovať budúce stretnutia, ak nedôjde k posunu k väčšej spolupráci.

Na výročnom samite B9 sa zvyčajne zúčastňujú prezidenti štátov. Maďarsko aj Slovensko sú však na samite v Rige zastúpené iba na úrovni veľvyslancov. O neúčasti maďarského prezidenta Tamása Sulyoka informovala v noci na utorok kancelária lotyšskej hlavy štátu Edgarsa Rinkevičsa.

(financial times, tasr)