Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka Zuzana Čaputová odcestuje v stredu 12. júna na rozlúčkovú návštevu Českej republiky

Prezidentka Zuzana Čaputová odcestuje v stredu 12. júna na rozlúčkovú návštevu Českej republiky. Pôjde o jej poslednú zahraničnú cestu vo funkcii.

Popoludní sa stretne s prezidentom ČR Petrom Pavlom na Pražskom hrade. Po ich spoločnom rokovaní sa uskutoční tlačová konferencia. V pražskej Botanickej záhrade prezidentka neskôr zasadí lipu ako národný strom SR v rámci projektu Korene osobností, ktorého zámerom je prepojiť spoločenský odkaz významných osobností z rôznych oblastí s prírodným bohatstvom Zeme.

Vo štvrtok 13. júna sa prezidentka zúčastní na 10. ročníku konferencie Prague European Summit, na ktorej vystúpi s príhovorom a prevezme si ocenenie Vision for Europe, ktoré je každoročne udeľované za rozvoj európskych ideálov. Neskôr preberie z rúk prezidenta ČR najvyššie české štátne vyznamenanie Rad Bieleho leva. Prezidentka udelí Petrovi Pavlovi najvyššie slovenské štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža.

Na záver rozlúčkovej návštevy sa na Pražskom hrade uskutoční slávnostný obed podávaný prezidentom ČR a prvou dámou na počesť prezidentky a jej partnera za účasti osobností českého a slovenského politického a spoločenského života.

(tasr)

Minúta  |  

Na samite Bukureštskej deviatky sa nepodarilo zhodnúť na spoločnej deklarácii o Ukrajine

Na samite Bukureštskej deviatky sa nepodarilo zhodnúť na spoločnej deklarácii o Ukrajine, ani na podpore pre budúceho generálneho tajomníka NATO. Oznámil to český prezident Petr Pavel po stretnutí v lotyšskej Rige.

„K zhode na spoločnom vyhlásení nedošlo, dôvodom bola predovšetkým situácia okolo Ukrajiny. Náhradným riešením je spoločné vyhlásenie predsedníctva, ktoré je však v tomto ohľade silnejšie než by bola spoločná deklarácia. Myslím si, že vyjadruje väčšinovú zhodu, a musíme to brať tak, že na niektoré veci máme odlišný názor – čo je úplne legitímne,“ povedal.

Dodal, že podľa jeho informácií mala proti spoločnému vyhláseniu najväčšie výhrady Budapešť.

Maďarsko je podľa Pavla jedným zo štátov, ktoré nesúhlasia ani s tým, aby sa budúcim šéfom NATO stal holandský premiér Mark Rutte. „Maďarsko vyjadrilo podporu súčasnému rumunskému prezidentovi (Klausovi) Iohannisovi a pozícia Maďarska bola definovaná tak, ako ju poznáme – to znamená veľmi opatrne, ak ide o akúkoľvek podporu Ukrajiny,“ dodal.

Na špekulácie, že by Maďarsko mohlo odísť zo zoskupenia B9, reagoval Pavel slovami, že o tom na samite „nepadlo ani slovo“. Podotkol, že vo vyjadrení maďarského veľvyslanca zaznelo, že Maďarsko je plnohodnotným členom NATO, ktorý si plní všetky svoje záväzky.

Diplomati z Bukureštskej deviatky údajne rokujú o možnosti vylúčiť Maďarsko

Mohlo by Vás zaujímať Diplomati z Bukureštskej deviatky údajne rokujú o možnosti vylúčiť Maďarsko

(tasr)

Minúta  |  

Súdna rada neudelila súhlas na trestné stíhanie sudkýň pre trestný čin ohýbania práva

Súdna rada neudelila súhlas na trestné stíhanie sudkýň pre trestný čin ohýbania práva. Napriek mediálnemu pohoršeniu Rada nemohla konať inak.

Zo spisu vyplynulo, že na stíhanie pre tento trestný čin nemá prokurátor žiadne podklady. V prípade ohýbania práva ide o prvý posudzovaný prípad, v ktorom Súdna rada nastavila mantinely pre posudzovanie obdobných prípadov.

Viac sa dočítate v článku:

Súdna rada neudelí súhlas na stíhanie sudkýň iba na základe fiktívnych dôvodov

Mohlo by Vás zaujímať Súdna rada neudelí súhlas na stíhanie sudkýň iba na základe fiktívnych dôvodov

Minúta  |  

Parlamentné voľby v Rakúsku sa budú konať 29. septembra

Parlamentné voľby v Rakúsku sa budú konať 29. septembra, oznámil kancelár Karl Nehammer (ÖVP) na sieti X. Podľa neho tento termín schváli vláda na stredajšom zasadnutí.

Dolná komora Rakúskeho parlamentu – Národná rada – tak absolvuje celé päťročné funkčné obdobie. Predvolebná kampaň bude pravdepodobne pomerne krátka, keďže sa naplno rozbehne až po prázdninách začiatkom septembra.

Termín konania volieb nie je prekvapením, pretože minister pôdohospodárstva Norbert Totschnig z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) o ňom hovoril vo vysielaní ORF už vo februári. Samotná ÖVP ho však vtedy odmietla oficiálne potvrdiť.

Stanovený bol aj dátum volieb v najzápadnejšej spolkovej krajine Vorarlbersko, ktoré sa uskutočnia 13. októbra. Rozhodla o tom tamojšia regionálna vláda.

(orf, tasr)

Minúta  |  

Nemecká AfD sa snaží o návrat do frakcie Identita a demokracia

Nemecká AfD sa snaží o návrat do frakcie Identita a demokracia, (ID) podľa exposlanca Maximiliana Kraha ide o márnu snahu. „Hneď teraz vám hovorím, že sa to nepodarí,“ povedal v podcaste Berlin Playbook denníka Politico.

Krah dodal, že bude tento pokus sledovať z pozície „pozorovateľa“. Práve na základe jeho vyjadrení o tom, že „nikdy nepovie, že každý, kto nosil uniformu SS, bol automaticky zločinec“, vylúčila ID Alternatívu pre Nemecko zo svojich radov. Krah to uviedol pre taliansky denník La Repubblica s odvolaním sa na spisovateľa Günthera Grassa.

Vedúci predstavitelia strany AfD dúfajú, že pondelkové vylúčenie Kraha z ich delegácie podnieti ID k prehodnoteniu. Ten sa po vylúčení z delegácie AfD nebude usilovať o vstup do inej pravicovej frakcie, povedal.

„Moji kolegovia sa domnievajú, že majú väčšiu šancu, ak pôjdu bezo mňa,“ povedal europoslanec. „A ja si myslím, že je to chyba, ale rešpektujem to.“

Parlamentná frakcia Identita a demokracia (ID) v europarlamente rozhodla o vylúčení AfD

Mohlo by Vás zaujímať Parlamentná frakcia Identita a demokracia (ID) v europarlamente rozhodla o vylúčení AfD

(politico)

Minúta  |  

Ukrajinskí utečenci by mohli zostať na území EÚ do marca 2026

Ukrajinskí utečenci by mohli zostať na území EÚ do marca 2026, návrh Rade EÚ predložila Európska komisia.

Dôvodom sú podľa európskej exekutívy pokračujúce útoky na civilnú a kritickú infraštruktúru Ukrajiny, „v dôsledku ktorých nie je možné zaistiť bezpečné a trvalé podmienky pre návrat ukrajinských občanov do svojej krajiny“.

„Komisia sa preto domnieva, že dôvody na dočasnú ochranu pretrvávajú, a že by sa mala predĺžiť o ďalší rok,“ píše sa vo vyhlásení EK.

V súčasnosti je v štátoch EÚ zaregistrovaných zhruba 4,2 milióna ukrajinských utečencov. Najviac z nich je v Nemecku, potom v Poľsku a Česku.

Na schválenie návrhu je potrebná kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ, teda najmenej 55 percent členských štátov zastupujúcich najmenej 65 percent občanov Únie. Ministri budú o tejto veci prvýkrát rokovať vo štvrtok.

(afp, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.