Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína hrozí Európskej únii žalobou pred Svetovou obchodnou organizáciou

Čína hrozí Európskej únii žalobou pred Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) v súvislosti so sankčnými clami na čínske elektromobily.

„Čína si vyhradzuje právo podať sťažnosť pred Svetovou obchodnou organizáciou a prijme všetky potrebné opatrenia, aby chránila legitímne práva a záujmy čínskych firiem,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva obchodu Che Ja-tung.

Sankčné clá by podľa hovorcu ministerstva nielen „narušili vzájomne výhodnú spoluprácu“ v oblasti elektromobility, ale narušili by aj globálny automobilový priemysel a dodávateľský reťazec.

Dodal, že pripravované clá EÚ zrejme porušujú pravidlá WTO a sú „aktom obchodného protekcionizmu“.

(dpa, tasr)

Minúta  |  

Orbán o 200-miliónovej pokute z EÚ: Pre Brusel sú dôležitejší migranti než vlastní občania

Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v Luxemburgu nariadil Maďarsku zaplatiť pokutu vo výške 200 miliónov eur a ďalší jeden milión eur za každý deň omeškania pre nedodržanie rozsudku v súvislosti s azylovou politikou EÚ. Vyplýva to zo štvrtkovej tlačovej správy súdu.

Ešte v decembri 2020 SDEÚ rozhodol, že Maďarsko nedodržalo pravidlá práva Únie, najmä pokiaľ ide o konania týkajúce sa poskytovania medzinárodnej ochrany a návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

Keďže sa Európska komisia (EK) domnievala, že Budapešť stále nevyhovela tomuto rozsudku, podala novú žalobu o nesplnení povinnosti, smerujúcu k uloženiu finančných sankcií.

SDEÚ dal EK za pravdu a vo svojom rozsudku konštatoval, že Maďarsko neprijalo väčšinu opatrení potrebných na vykonanie rozsudku z roku 2020.

"Toto nesplnenie povinnosti, ktoré spočíva v úmyselnom vyhýbaní sa uplatňovania spoločnej politiky Únie ako celku, predstavuje bezprecedentné a mimoriadne závažné porušenie práva Únie," konštatoval SDEÚ vo vyhlásení.

Správanie sa Maďarska predstavuje významnú hrozbu pre jednotu práva Únie, ktorá sa závažným spôsobom dotýka tak súkromných záujmov, najmä záujmov žiadateľov o azyl, ako aj verejného záujmu, uviedol súd v tlačovej správe.

Maďarsko podľa súdu prenáša zodpovednosť na ostatné členské štáty Únie. Tým porušuje zásadu solidarity a spravodlivého rozdelenia medzi krajinami EÚ.

Orbán hovorí o neslýchanom rozhodnutí

Maďarský predseda vlády Viktor Orbán vo štvrtok vyjadril s touto pokutou nesúhlas, pričom rozhodnutie označil za neslýchané a neprijateľné.

"Rozhodnutie SDEÚ udeliť Maďarsku pokutu 200 miliónov eur plus jeden milión denne za ochranu hraníc Európskej únie je neslýchané a neprijateľné. Zdá sa, že pre bruselských byrokratov sú dôležitejší nezákonní migranti než ich vlastní občania EÚ," napísal Orbán v angličtine na sociálnej sieti X.

Ako funguje podávanie žaloby

Žalobu za nesplnenie povinnosti smerujúcu proti členskému štátu, ktorý si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, môže podať EK alebo iný členský štát. Ak SDEÚ konštatuje nesplnenie povinnosti, dotknutý členský štát musí čo najskôr dosiahnuť súlad s rozsudkom.

Ak sa Eurokomisia naďalej domnieva, že členský štát nevykonal rozsudok, môže podať novú žalobu s návrhom na uloženie peňažných sankcií. V prípade neoznámenia opatrení na prebratie smernice EK však SDEÚ môže na návrh tejto inštitúcie uložiť sankcie v rámci prvého rozsudku.

Minúta  |  

Maďarský premiér Viktor Orbán vyjadril nesúhlas s pokutou, ktorú Súdny dvor EÚ udelil Maďarsku

Maďarský premiér Viktor Orbán vyjadril nesúhlas s pokutou, ktorú Súdny dvor EÚ udelil Maďarsku za nedodržanie rozsudku v súvislosti s azylovou politikou EÚ. Označil ju za neprijateľnú.

„Rozhodnutie SDEÚ udeliť Maďarsku pokutu 200 miliónov eur plus jeden milión denne za ochranu hraníc Európskej únie je neslýchané a neprijateľné. Zdá sa, že pre bruselských byrokratov sú dôležitejší nezákonní migranti než ich vlastní občania EÚ,“ napísal Orbán v angličtine na sieti X.

Súdny dvor EÚ v Luxemburgu nariadil Maďarsku zaplatiť pokutu 200 miliónov eur

Mohlo by Vás zaujímať Súdny dvor EÚ v Luxemburgu nariadil Maďarsku zaplatiť pokutu 200 miliónov eur

(x, afp, tasr)

Minúta  |  

Ako veľmi nás ohrozuje digitalizácia?

Ako veľmi nás ohrozuje digitalizácia? Na jednej strane sa môžeme utešovať tým, že máme všetko pod kontrolou a nakoniec nám technológie pomôžu. Na strane druhej už však dnes vidíme, že napríklad umelá inteligencia je niekde úplne inde, než boli predtým mobilné telefóny či osobné počítače.

Vidíme pokračovanie dlhodobých trendov, najmä automatizácie rutinných činností a presun zamestnanosti z poľnohospodárstva a priemyslu do služieb. Viac ohrozené sú aj profesie v oblasti s rýchlo sa meniacim dopytom, pretože je lacnejšie vypínať a zapínať stroj než najímať a prepúšťať, či si držať zamestnancov. Dá sa tomu však brániť, píše Dominik Stroukal.

Viac v jeho článku:

Ani pre digitalizáciu nemusíme rozbíjať stroje

Mohlo by Vás zaujímať Ani pre digitalizáciu nemusíme rozbíjať stroje

Minúta  |  

Šesť z desiatich Ukrajincov sa domnieva, že cieľom Ruska vo vojne je „zničenie ukrajinského národa“

Šesť z desiatich Ukrajincov sa domnieva, že cieľom Ruska vo vojne je „zničenie ukrajinského národa“, ukázal prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS), ktorý sa uskutočnil v dňoch 16. až 22. mája na vzorke 1 067 respondentov.

„Väčšina Ukrajincov – 60 percent – sa domnieva, že Rusko sa snaží zničiť ukrajinský národ a národnú identitu (34 percent) alebo dokonca uskutočniť fyzickú genocídu väčšiny obyvateľstva (26 percent),“ uviedol KIIS v správe k prieskumu.

Ďalších šesť percent respondentov tvrdilo, že Moskva si chce podmaniť všetko územie Ukrajiny, hoci Ukrajincom ponechá určitú kultúrnu autonómiu. Podľa 12 percent opýtaných sa zase Rusko snaží zmeniť vládu a vytvoriť bábkový štát, ktorého vláda bude fakticky podriadená Kremľu.

Len sedem percent respondentov sa domnieva, že „agresor“ (zaužívaný polooficiálny termín pre Rusko) sa snaží udržať si už obsadené územia a v skutočnosti si nenárokuje všetky alebo väčšinu území Ukrajiny, vyplýva z prieskumu.

(kiis, ukrajinska pravda)

Minúta  |  

Slovensko stojí pri Ukrajine v jej snahe o obnovu a európsku integráciu

Slovensko stojí pri Ukrajine v jej snahe o obnovu a európsku integráciu. Naša pomoc nebude len humanitárna a technická, ale aj ekonomická. Povedal na Konferencii o obnove Ukrajiny v Berlíne Peter Kmec, podpredseda vlády.

Zapojenie slovenských firiem do obnovy Ukrajiny vytvorí podľa Kmeca nové pracovné miesta a prinesie ekonomické príležitosti. Zdôraznil, že slovenské firmy majú veľa čo ponúknuť, a ich účasť na projektoch obnovy Ukrajiny môže priniesť významné výhody pre slovenských občanov. "Naša pomoc Ukrajine nie je len aktom solidarity, ale aj príležitosťou pre naše firmy a občanov," povedal podpredseda vlády.

Konferencia priniesla niekoľko kľúčových stretnutí, ktoré posilnili bilaterálne vzťahy Slovenska s ďalšími krajinami a otvorili nové možnosti pre medzinárodnú spoluprácu. Napríklad počas stretnutia s tureckým štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí Mehmetom Kemalom Bozayom boli diskutované investičné príležitosti tureckých firiem na východnom Slovensku, ktoré môžu slúžiť ako vstupná brána pre export na Ukrajinu v rámci jej obnovy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.