Preskočiť na obsah
  |  

Šéfdiplomati ôsmich členských štátov EÚ vyzvali na zákaz voľného pohybu ruských diplomatov

Šéfdiplomati ôsmich členských štátov EÚ vyzvali na zákaz voľného pohybu ruských diplomatov po Európskej únii. Ministri zahraničných vecí adresovali v tejto súvislosti list šéfovi európskej diplomacie Josepovi Borrellovi.

„Slobodný pohyb po celom schengenskom priestore pre držiteľov ruských diplomatických a služobných pasov, akreditovaných v jednej hosťovskej krajine, uľahčuje škodlivé aktivity,“ uviedli ministri v liste datovanom na 11. júna.

Hlavnou pracovnou náplňou veľkej časti ruských diplomatov v EÚ sú spravodajské aktivity, propaganda či dokonca príprava sabotáži, uvádzajú ministri zahraničných vecí Česka, Dánska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Holandska, Poľska a Rumunska.

Poukazujú pritom na dôležitosť vyhostenia niektorých diplomatov a na to, že táto hrozba napriek tomu pretrváva.

„Veríme, že by EÚ mala prísne dodržiavať princíp reciprocity a obmedziť pohyb členov ruských diplomatických misií a ich rodinných príslušníkov len na územie štátu, v ktorom sú akreditovaní,“ uvádza sa v liste. Podľa ministrov by toto opatrenie výrazne zúžilo priestor pre operácie ruských agentov.

„Rusko roky podniká v Európe rozsiahle operácie s množstvom obetí a poškodených dôležitých materiálov,“ uvádzajú ministri. Zároveň vyzývajú Borrella, aby urýchlene predložil konkrétny návrh reštriktívnych opatrení.

V súvislosti s možnými odvetnými krokmi Moskvy ministri uvádzajú, že budú znesiteľnejšie než možné škody, ktoré môžu ruskí „diplomati-agenti“ napáchať naprieč Európou.

(reuters, tasr)

  |  

Video: Ukrajinská armáda po prvý raz zasiahla najmodernejšiu ruskú komunikačnú stanicu

Video: Ukrajinská armáda po prvý raz zasiahla najmodernejšiu ruskú komunikačnú stanicu, ktorú Rusko používa len od roku 2018. Mobilná digitálna rádiostanica R-416GM zabezpečovala spojenie medzi operačným veliteľstvom a jednotkami v teréne, ich spojenie bolo následne prerušené.

O zničení systému informoval pluk Špeciálnych síl Ukrajiny na Facebooku. „Treba poznamenať, že táto stanica R-416GM je prvou, ktorú ukrajinská armáda počas vojny zničila,“ doplnil pluk.

Účet na sociálnej sieti však nešpecifikoval, kedy ani kde pluk rádiosystém zničil.

(fb)

  |  

Čína hrozí Európskej únii žalobou pred Svetovou obchodnou organizáciou

Čína hrozí Európskej únii žalobou pred Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) v súvislosti so sankčnými clami na čínske elektromobily.

„Čína si vyhradzuje právo podať sťažnosť pred Svetovou obchodnou organizáciou a prijme všetky potrebné opatrenia, aby chránila legitímne práva a záujmy čínskych firiem,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva obchodu Che Ja-tung.

Sankčné clá by podľa hovorcu ministerstva nielen „narušili vzájomne výhodnú spoluprácu“ v oblasti elektromobility, ale narušili by aj globálny automobilový priemysel a dodávateľský reťazec.

Dodal, že pripravované clá EÚ zrejme porušujú pravidlá WTO a sú „aktom obchodného protekcionizmu“.

(dpa, tasr)

  |  

Orbán o 200-miliónovej pokute z EÚ: Pre Brusel sú dôležitejší migranti než vlastní občania

Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v Luxemburgu nariadil Maďarsku zaplatiť pokutu vo výške 200 miliónov eur a ďalší jeden milión eur za každý deň omeškania pre nedodržanie rozsudku v súvislosti s azylovou politikou EÚ. Vyplýva to zo štvrtkovej tlačovej správy súdu.

Ešte v decembri 2020 SDEÚ rozhodol, že Maďarsko nedodržalo pravidlá práva Únie, najmä pokiaľ ide o konania týkajúce sa poskytovania medzinárodnej ochrany a návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

Keďže sa Európska komisia (EK) domnievala, že Budapešť stále nevyhovela tomuto rozsudku, podala novú žalobu o nesplnení povinnosti, smerujúcu k uloženiu finančných sankcií.

SDEÚ dal EK za pravdu a vo svojom rozsudku konštatoval, že Maďarsko neprijalo väčšinu opatrení potrebných na vykonanie rozsudku z roku 2020.

"Toto nesplnenie povinnosti, ktoré spočíva v úmyselnom vyhýbaní sa uplatňovania spoločnej politiky Únie ako celku, predstavuje bezprecedentné a mimoriadne závažné porušenie práva Únie," konštatoval SDEÚ vo vyhlásení.

Správanie sa Maďarska predstavuje významnú hrozbu pre jednotu práva Únie, ktorá sa závažným spôsobom dotýka tak súkromných záujmov, najmä záujmov žiadateľov o azyl, ako aj verejného záujmu, uviedol súd v tlačovej správe.

Maďarsko podľa súdu prenáša zodpovednosť na ostatné členské štáty Únie. Tým porušuje zásadu solidarity a spravodlivého rozdelenia medzi krajinami EÚ.

Orbán hovorí o neslýchanom rozhodnutí

Maďarský predseda vlády Viktor Orbán vo štvrtok vyjadril s touto pokutou nesúhlas, pričom rozhodnutie označil za neslýchané a neprijateľné.

"Rozhodnutie SDEÚ udeliť Maďarsku pokutu 200 miliónov eur plus jeden milión denne za ochranu hraníc Európskej únie je neslýchané a neprijateľné. Zdá sa, že pre bruselských byrokratov sú dôležitejší nezákonní migranti než ich vlastní občania EÚ," napísal Orbán v angličtine na sociálnej sieti X.

Ako funguje podávanie žaloby

Žalobu za nesplnenie povinnosti smerujúcu proti členskému štátu, ktorý si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, môže podať EK alebo iný členský štát. Ak SDEÚ konštatuje nesplnenie povinnosti, dotknutý členský štát musí čo najskôr dosiahnuť súlad s rozsudkom.

Ak sa Eurokomisia naďalej domnieva, že členský štát nevykonal rozsudok, môže podať novú žalobu s návrhom na uloženie peňažných sankcií. V prípade neoznámenia opatrení na prebratie smernice EK však SDEÚ môže na návrh tejto inštitúcie uložiť sankcie v rámci prvého rozsudku.

  |  

Maďarský premiér Viktor Orbán vyjadril nesúhlas s pokutou, ktorú Súdny dvor EÚ udelil Maďarsku

Maďarský premiér Viktor Orbán vyjadril nesúhlas s pokutou, ktorú Súdny dvor EÚ udelil Maďarsku za nedodržanie rozsudku v súvislosti s azylovou politikou EÚ. Označil ju za neprijateľnú.

„Rozhodnutie SDEÚ udeliť Maďarsku pokutu 200 miliónov eur plus jeden milión denne za ochranu hraníc Európskej únie je neslýchané a neprijateľné. Zdá sa, že pre bruselských byrokratov sú dôležitejší nezákonní migranti než ich vlastní občania EÚ,“ napísal Orbán v angličtine na sieti X.

(x, afp, tasr)

  |  

Ako veľmi nás ohrozuje digitalizácia?

Ako veľmi nás ohrozuje digitalizácia? Na jednej strane sa môžeme utešovať tým, že máme všetko pod kontrolou a nakoniec nám technológie pomôžu. Na strane druhej už však dnes vidíme, že napríklad umelá inteligencia je niekde úplne inde, než boli predtým mobilné telefóny či osobné počítače.

Vidíme pokračovanie dlhodobých trendov, najmä automatizácie rutinných činností a presun zamestnanosti z poľnohospodárstva a priemyslu do služieb. Viac ohrozené sú aj profesie v oblasti s rýchlo sa meniacim dopytom, pretože je lacnejšie vypínať a zapínať stroj než najímať a prepúšťať, či si držať zamestnancov. Dá sa tomu však brániť, píše Dominik Stroukal.

Viac v jeho článku: