To vyzývalo na to, aby bola „územná celistvosť“ Ukrajiny základom pre akúkoľvek dohodu na ukončenie vojny, podpísalo v nedeľu osemdesiat krajín z približne sto zúčastnených.
Charta OSN a „rešpektovanie územnej celistvosti a suverenity... môžu a budú slúžiť ako základ pre dosiahnutie komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine,“ uvádza sa v záverečnom komuniké.
Na dosiahnutie trvalého riešenia je podľa záverečného vyhlásenia, ktoré vydali na záver dvojdňového samitu, potrebný dialóg medzi všetkými stranami.
"Sme presvedčení, že dosiahnutie mieru si vyžaduje účasť a dialóg medzi všetkými stranami," uvádza sa v dokumente. "Opätovne potvrdzujeme náš záväzok... dodržiavať zásady zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti všetkých štátov vrátane Ukrajiny v rámci ich medzinárodne uznaných hraníc," píše sa ďalej vo vyhlásení.
Saudská Arábia, India, Juhoafrická republika, Thajsko, Indonézia, Mexiko a Spojené arabské emiráty sa podľa švajčiarskej vlády zúčastnili na samite, avšak nepodpísali záverečné vyhlásenie, píše Reuters. Naopak Turecko, ktoré sa snaží byť sprostredkovateľom medzi Ruskom a Ukrajinou, vyhlásenie podpísalo. Rusko ani Čína sa na samite nezúčastnili.
Brazília, ktorá bola na zozname účastníkov uvedená ako pozorovateľ, tiež nebola medzi signatármi.
Švajčiarska prezidentka: Otvorenou otázkou je, ako do mierového procesu zapojiť Rusko
Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová povedala, že stanoviská zúčastnených krajín boli veľmi rozdielne, no bolo to po prvý raz, čo sa o mierovom procese hovorilo na medzinárodnej konferencii na vysokej úrovni a so širokou podporou.
Doplnila, že skutočnosť, že „veľká väčšina“ účastníkov súhlasila s konečným dokumentom, „ukazuje, čo môže diplomacia dosiahnuť“.
Zároveň upozornila, že cesta k mieru bude ešte dlhá a náročná, no podľa jej slov sa musí odvíjať v súlade s Chartou OSN. Dodala, že otvorenou otázkou zostáva, ako do tohto procesu zapojiť Rusko.
Agentúra DPA doplnila, že cieľom víkendového podujatia vo Švajčiarsku bolo iniciovať mierový proces, bol to však aj pokus Západu zapojiť do mierového úsilia na základe medzinárodného práva ďalšie štáty z Južnej Ameriky, Ázie či Afriky.
Hovorilo sa aj o výmene zajatcov či jadrovej bezpečnosti
Dokument, ktorý zavŕšil dvojdňovú konferenciu zhruba sto delegácií v rezorte Bürgenstock, sa sústredil aj na otázky jadrovej bezpečnosti, potravinovej bezpečnosti a výmeny vojnových zajatcov.
Veľká väčšina krajín podporila výzvu na úplnú výmenu zajatých vojakov a návrat všetkých ukrajinských detí, ktoré boli deportované a nezákonne vysídlené, späť na Ukrajinu. Kyjev totiž obviňuje Moskvu z únosu takmer 20-tisíc detí z oblastí na východe a juhu krajiny.
Témou samitu bola aj globálna potravinová a jadrová bezpečnosť. Vo vyhlásení sa uvádza, že prístup k prístavom v Čiernom a Azovskom mori je rozhodujúci pre globálne zásobovanie potravinami.
Krajiny zároveň vyzvali na plnú zvrchovanú kontrolu Ukrajiny nad Záporožskou jadrovou elektrárňou na juhu krajiny. Elektráreň už od začiatku vojny kontrolujú ruské sily.
Zelenskyj: Rusko nie je pripravené diskutovať o spravodlivom mieri
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na stretnutí privítal „prvé kroky k mieru“ a uviedol, že spoločné komuniké zostáva „otvorené pre pristúpenie každého, kto rešpektuje Chartu OSN“.
Rusko podľa neho nie je pripravené diskutovať o spravodlivom a trvalom mieri. Hlava Ukrajiny to uviedla na nedeľnej tlačovej konferencii. Zelenskyj dodal, že ak by Rusko stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny, bol by otvorený každým mierovým rokovaniam.
"Rusko nechce mier, to je fakt," povedal Zelenskyj. "Rusko s nami môže začať rokovať už zajtra, na nič nečakať, ak sa stiahne z nášho legálneho územia," zdôraznil.
Prezident Ukrajiny, ktorá už vyše dvoch rokov odoláva ruskej invázii, povedal, že súčasná úroveň vojenskej pomoci zo Západu nestačí na to, aby Kyjev vyhral vojnu. "Pomoc existuje. Existujú rozsiahle balíky. Stačí to na víťazstvo? Nie. Je to neskoro? Áno," povedal.
Zároveň oznámil, že účastníci samitu sa dohodli na pokračovaní v práci v osobitných skupinách "na konkrétnych myšlienkach, návrhoch a vývoji, ktoré môžu obnoviť bezpečnosť v rôznych aspektoch". Keď budú podľa neho pripravené tzv. akčné plány pre mier, otvorí sa cesta k druhému samitu.
Ukrajinský prezident tiež vyhlásil, že Čína nie je napriek svojim úzkym väzbám s Ruskom nepriateľom Ukrajiny. "Čína by nám mohla pomôcť," povedal Zelenskyj a vyzval Peking, aby sa seriózne zaoberal vypracovaním mierových návrhov.
Leyenová: Vieme, že mier na Ukrajine sa nedosiahne jedným krokom
Kanadský premiér Justin Trudeau na spoločnej tlačovej konferencii oznámil, že Kanada plánuje v nasledujúcich mesiacoch zorganizovať stretnutie ministrov zahraničných vecí s cieľom pokročiť v práci zameranej na dôsledky vojny na Ukrajine na životy ľudí.
Samit sa podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej správne volá „Cesta k mieru“, pretože mier sa nedá dosiahnuť len tak.
"Vieme, že mier na Ukrajine sa nedosiahne jedným krokom, bude to cesta," povedala von der Leyenová.
„Nebolo to mierové vyjednávanie, pretože (ruský prezident, pozn. red.) Putin to s ukončením vojny nemyslí vážne. Trvá na kapitulácii. Trvá na odstúpení ukrajinského územia – dokonca aj územia, ktoré dnes neokupuje. Trvá na odzbrojení Ukrajiny a ponechá ju zraniteľnú voči budúcej agresii. Žiadna krajina by nikdy neprijala tieto poburujúce podmienky,“ vyjadrila sa odkazujúc na piatkové podmienky Vladimira Putina pre prímerie.
Slovensko podporilo záverečné komuniké
Slovensko sa pripojilo k 80 krajinám, ktoré podporili záverečné komuniké mierového samitu o Ukrajine vo Švajčiarsku. Ten bol podľa slovenského rezortu diplomacie významným krokom na ceste k hľadaniu trvalého mierového riešenia.
"Potvrdzuje sa, že cesta k dosiahnutiu komplexného, spravodlivého a trvalého mieru vedie cez diplomatické rokovania a dialóg, nie cez zabíjanie," uviedol Blanár.
Aj samotné Slovensko je pritom ako sused Ukrajiny podľa ministra pripravené naďalej konštruktívne prispievať k mierovému úsiliu presadzujúc svoje národno-štátne záujmy.
Blanár: Do rokovaní treba zapojiť aj Rusko
Podľa šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára je samit vo Švajčiarsku výnimočný tým, že sa na ňom zúčastňujú hlavy štátov a premiéri na rozdiel od predchádzajúcich podobných stretnutí, ktoré boli na úrovni politických a bezpečnostných poradcov.
Blanár tiež vyjadril nádej, že mierové rokovania o konflikte na Ukrajine budú pokračovať za účasti všetkých dôležitých krajín vrátane Ruska.
"Pevne verím, že tento samit bude naozaj konštruktívny a bude vytvárať priestor pre ďalší pokračujúcu summit, ktorý bude konečne viesť k mierovému rokovaniu so všetkými dôležitými partnermi, ktorí sú potrební za stolom, a to sú krajiny globálneho Juhu, ale predovšetkým Ruská federácia," povedal Blanár vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Facebook.
Minister zahraničných vecí na prebiehajúcom samite vo Švajčiarsku zastupuje slovenského premiéra Roberta Fica.
Švajčiarsko: Ďalší samit o Ukrajine je možný pred voľbami v USA
Ďalší summit o Ukrajine, ktorý by nadviazal na rozhovory vo Švajčiarsku z tohto víkendu, by sa mohol uskutočniť ešte pred novembrovými prezidentskými voľbami v Spojených štátoch. Uviedol to v nedeľu švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis.
Oficiálne vyhlásenie sa však nezmieňuje o prípadnom ďalšom summite. Kde by sa takéto podujatie konalo, je tiež nejasné. Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová uviedla, že jej krajina je pripravená hostiť ďalšie stretnutia, ak si to účastníci budú želať.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v závere rozhovorov povedal, že druhý summit by mal rýchlo nasledovať. Prípravy by podľa neho trvali len niekoľko mesiacov, nie rokov. Niektoré krajiny už signalizovali, že by boli takéto podujatia ochotné hostiť, dodal.
Agentúra Reuters v sobotu informovala, že medzi hlavných kandidátov na zvažovanú druhú konferenciu patrí Saudská Arábia, ktorú vo Švajčiarsku zastupoval minister zahraničných vecí.
(tasr, sita, ap, reuters, afp, sak, dpa)
