Preskočiť na obsah
  |  

Putin: Moskva a Pchjongjang budú úzko spolupracovať v snahe prekonať sankcie vedené USA

Putin: Moskva a Pchjongjang budú úzko spolupracovať v snahe prekonať sankcie vedené USA. Tiež sa poďakoval Severnej Kórei za podporu jeho konania na Ukrajine.

Ruský prezident, ktorý príde do KĽDR prvýkrát od roku 2000, v texte vyhlásil, že krajiny budú naďalej „rozhodne odmietať“ ambície Západu „brániť vytvoreniu multipolárneho svetového poriadku založeného na vzájomnom rešpektovaní spravodlivosti“.

Rusko a KĽDR podľa Putina vytvoria bližšie nešpecifikované obchodné a platobné systémy „ktoré nekontroluje Západ“ a sú proti sankciám, ktoré sú podľa neho „jednostranné a nelegálne reštriktívne opatrenia“. KĽDR čelí sankciám uvaleným Bezpečnostnou radou OSN pre jej jadrové zbrane a raketové programy, Rusko je zase terčom západných sankcií pre vojnu na Ukrajine.

Ruský vodca tiež vyhlásil, že Moskva a Pchjongjang rozšíria aj spoluprácu v oblasti turizmu, kultúry a vzdelávania.

(sita)

  |  

Kreslo pre Leyenovú stále nie je isté. Orbán hovorí o ignorovaní pravice

Lídri krajín Európskej únie sa na neformálnom samite v Bruseli na prvýkrát nedohodli na pokračovaní Ursuly von der Leyenovej v pozícii predsedníčky Európskej komisie ani na obsadení ďalších vrcholných únijných funkcií.

S týmto záverom prišiel pred novinárov po skončení viac ako štvorhodinového pondelkového rokovania český premiér Petr Fiala a rovnako odchádzajúci predseda Európskej rady Charles Michel.

Michel pondelkové rokovania označil za dobré. "Ide to správnym smerom, myslím si. Dnešok však dohodu nepriniesol," povedal a pripomenul, že cieľom zhromaždenia nebolo prísť k definitívnej dohode. Účastníci mali podľa jeho vyjadrení absolvovať hlbokú výmenu názorov.

„Je potrebné to nechať odležať, myslím, že nie sme ďaleko (od dohody),“ uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa portugalského premiéra Luísa Montenegra nie sú rokovania zablokované.

Slovensko na pondelkovom mimoriadnom samite namiesto premiéra Roberta Fica, ktorý sa v domácom prostredí zotavuje po atentáte, zastupoval prezident Peter Pellegrini.

Dohoda vraj nie je ďaleko

Konečné dohody budú chcieť prezidenti a premiéri členských krajín docieliť na samite budúci týždeň. Samit Európskej rady sa koná v Bruseli 27. - 28. júna, uvádza táto inštitúcia na svojej oficiálnej webovej stránke. Lídri únijných krajín dávajú najavo, že zhoda nie je ďaleko.

Neformálna večera začala s oneskorením, ešte pred ňou totiž obsadenie najvyšších postov v EÚ riešili jednotliví vyjednávači za Európsku ľudovú stranu (EPP), teda poľský premiér Donald Tusk a grécky premiér Kyriakos Mitsotakis, a za frakciu socialistov a demokratov (S&D) nemecký a španielsky premiér Pedro Sánchez.

Orbán: Vôľa európskeho ľudu bola zabudnutá

Po rokovaní maďarský premiér Viktor Orbán kritizoval ochotu ľudovcov z EPP nájsť dohodu na obsadení najvyššej únijnej funkcie so sociálnymi demokratmi a liberálnou frakciou Renew namiesto toho, aby sa ľudovci obrátili na pravicové strany. „Vôľa európskeho ľudu bola dnes v Bruseli zabudnutá,“ uviedol Orbán s tým, že pravicové strany vo voľbách posilnili.

Frakcie ľudovcov, sociálnych demokratov a liberálov však stále majú v Európskom parlamente väčšinu, čo neplatí pre teoretickú koalíciu ľudovcov a pravicových frakcií Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a Identity a demokracie. Počty členov frakcií však nie sú definitívne a skoro 90 europoslancov figurujú ako nezaradení. Medzi nimi sú aj zástupcovia Orbánovej strany Fidesz.

Únijní prezidenti a premiéri debatovali o celkom štyroch funkciách. O funkciu predsedníčky Európskej komisie sa opäť uchádza jej doterajšia šéfka von der Leyenová z EPP. Hlavným kandidátom socialistov na čelo Európskej rady, teda únijných samitov, je bývalý portugalský premiér António Costa a novou šéfkou únijnej diplomacie by sa najskôr mala stať estónska premiérka Kaja Kallasová. Predsedníčkou Európskeho parlamentu by chcela zostať Roberta Metsolaová z Malty.

Pri hlasovaní o šéfovi Komisie sa na Rade hlasuje kvalifikovanou väčšinou. Musia byť splnené dve podmienky, že za návrh hlasuje 55 percent členských štátov, to znamená 15 z 27 členských krajín a návrh podporia členské štáty, ktoré zastupujú najmenej 65 percent celkového počtu obyvateľov EÚ.

(echo24/tod/tasr)

  |  

V roku 2023 bolo na území Slovenska trestne stíhaných 1 500 cudzincov

V roku 2023 bolo na území Slovenska trestne stíhaných 1 500 cudzincov, informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka. Podľa neho ide o medziročný nárast na úrovni 16,19 percenta.

Najčastejšie stíhanými cudzincami v roku 2023 boli podľa generálneho prokurátora občania Ukrajiny (438), Českej republiky (250), Maďarska (116) a Poľska (83).

(fb, tasr)

  |  

ČR: Polícia pri tragickom výbuchu v Libavej predpokladá ako príčinu nedbanlivosť

ČR: Polícia pri tragickom výbuchu v Libavej predpokladá ako príčinu nedbanlivosť. Vo veci preverujú podozrenie z usmrtenia z nedbanlivosti a ublíženia na zdraví z nedbanlivosti.

Česká ministerka obrany Jana Černochová v pondelok poprela špekulácie, že by za výbuchom bola sabotáž zo strany cudzej moci alebo by to nejako súviselo s medzinárodnou situáciou. Prvotné vyšetrovanie podľa jej slov neukázalo žiadne takéto podozrenie.

K explózii došlo v pondelok dopoludnia počas plánovaného výcviku pyrotechnikov vo vojenskom výcvikovom priestore Libavá neďaleko Olomouca. Pri výbuchu zahynul jeden vojak, zranilo sa ďalších osem vojakov a jeden občiansky zamestnanec. Žiaden zo zranených nie je v ohrození života.

(tasr)

  |  

Čert a európsky úradník nikdy nespí

Čert a európsky úradník nikdy nespí. Je krátko po voľbách, konštituuje sa nový Európsky parlament, médiá budú zahltené správami o vzniku nových orgánov EÚ. Ideálny čas na „reinkarnáciu“ Regulácie na prevenciu a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí.

Návrh Regulácie pochádza ešte z roku 2022. Jeho obsahom je, okrem iného, aj povinnosť skenovať správy posielané medzi používateľmi a hľadať v nich známky takejto kriminálnej aktivity. Ak bude nájdená, systém by ju mal nahlásiť priamo na príslušné policajné oddelenie. V roku 2023 Európsky parlament už túto iniciatívu zamietol. V stredu sa však bude hlasovať opäť.

Boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí je určite chvályhodnou záležitosťou. Je však v rámci tejto aktivity nutné obetovať všetky zásady súkromia a slobody demokratickej spoločnosti?

Čo sa teda bude diať, ak návrh v stredu prejde? Prečítajte si v článku Martina Chabadu:

  |  

KDH odovzdalo Pellegrinimu list. Žiada, aby vetoval novelu, ktorá ruší nezávislosť NIHO

KDH odovzdalo Petrovi Pellegrinimu list. Žiada, aby vetoval zákon, do ktorého sa takzvaným prílepkom dostali zmeny, ktoré zrušia nezávislosť úradu NIHO.

"Je písaný tendenčne tak, aby ministerka mohla bez udania dôvodu odvolať súčasného riaditeľa Michala Staňáka, ktorý spolu so svojim tímom Slovensku ušetril vyše 150 miliónov eúr a dosadiť tam svojho človeka. V kuluároch sa už hovorí aj meno nástupcu. Má sa ním stať pán Tomáš Tesař," napísalo hnutie na sociálnej sieti.

KDH vyzýva prezidenta, aby novelu vrátil do parlamentu.

(facebook)