Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína sa ohradila voči vyjadreniam generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga

Čína sa ohradila voči vyjadreniam generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, ktorý ju obvinil z eskalovania vojny na Ukrajine podporou Ruska. Aliancia by sa podľa Pekingu mala skôr venovať sebareflexii ako očierňovaniu a útokom.

Stoltenberg v pondelok počas návštevy Washingtonu vyhlásil, že NATO by malo od Číny vyžadovať finančnú kompenzáciu za jej pomoc Rusku. Americkí predstavitelia v tejto súvislosti hovoria, že Peking masívne zvýšil export s cieľom pomôcť prebudovať zbrojný sektor Moskvy.

"Odporúčame (Aliancii), aby prestala hádzať vinu a rozsievať nezhody, neprilievala olej do ohňa a nevyvolávala konfrontáciu, ale radšej urobila niečo praktické pre politické urovnanie krízy," uviedol v utorok hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

Peking tak spochybňuje tvrdenia Západu, že prispieva k vojenskému ťaženiu Moskvy. Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7 v uplynulý piatok vyjadrili znepokojenie nad vývozom materiálov dvojakého použitia a komponentov pre zbrane čínskymi firmami do Ruska, ktoré sa podľa nich následne používajú vo vojne na Ukrajine.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Britský herec padol počas predstavenia z pódia, zo zranení sa už zotavuje v nemocnici

Britský herec, ktorý stvárnil Gandalfa, padol počas predstavenia z pódia, zo zranení sa zotavuje v nemocnici. Nešťastná udalosť sa stala v pondelok večer počas bojovej scény, keď 85-ročný Ian McKellen stratil rovnováhu a spadol.

Herec stvárňuje postavu Johna Falstaffa v predstavení Player Kings, ktoré je adaptáciou prvej a druhej časti hry Henrich IV. od Williama Shakespearea. Divadlo okrem pondelkového predstavenia zrušilo aj predstavenie v utorok. Na pódiu by sa mal opäť objaviť v stredu.

Ian McKellen sa zapísal do povedomia širokej verejnosti nielen ako predstaviteľ Gandalfa vo filmových trilógiách Pán Prsteňov a Hobit, ale aj ako Magneto vo filmových adaptáciách komiksov X-Men od štúdia Marvel. Okrem množstva filmov sa herec často objavuje aj v divadle. Debutoval v roku 1961 a v shakespearovských hrách stvárnil napríklad postavy Richarda III., kráľa Leara či Macbetha.

(tasr, reuters, guardian)

Minúta  |  

Thajský Senát schválil zákon o manželstve párov rovnakého pohlavia

Thajský Senát schválil zákon o manželstve párov rovnakého pohlavia. Thajsko sa tak stalo prvým štátom juhovýchodnej Ázie, ktorý povoľuje uzatváranie homosexuálnych manželstiev. Zákon získal podporu 130 z 152 senátorov.

Zákon pôjde teraz na schválenie panovníkovi Vatčirálongkónovi. Účinnosť nadobudne 120 dní po svojom zverejnení v kráľovskom vestníku. Thajsko je už roky známe svojou živou LGBTQ+ kultúrou a toleranciou. Legalizácia manželstiev osôb rovnakého pohlavia bola v Thajsku dlhodobým procesom - napriek tomu, že ju v prieskumoch koncom minulého roka podporilo až 96,6 percenta respondentov.

Napriek akceptácii LGBTQ+ v Thajsku totiž vo všeobecnosti platí, že tamojšia spoločnosť do značnej miery vyznáva konzervatívne hodnoty. Svedčia o tom aj skúsenosti členov komunity LGBTQ+, ktorí tvrdia, že v každodennom živote sú často vystavovaní diskriminácii. Aj preto zástancovia práv ľudí LGBTQ+ označili schválenie návrhu zákona Senátom za "monumentálny krok vpred".

(tasr, ap)

Minúta  |  

Putin: Moskva a Pchjongjang budú úzko spolupracovať v snahe prekonať sankcie vedené USA

Putin: Moskva a Pchjongjang budú úzko spolupracovať v snahe prekonať sankcie vedené USA. Tiež sa poďakoval Severnej Kórei za podporu jeho konania na Ukrajine.

Ruský prezident, ktorý príde do KĽDR prvýkrát od roku 2000, v texte vyhlásil, že krajiny budú naďalej „rozhodne odmietať“ ambície Západu „brániť vytvoreniu multipolárneho svetového poriadku založeného na vzájomnom rešpektovaní spravodlivosti“.

Rusko a KĽDR podľa Putina vytvoria bližšie nešpecifikované obchodné a platobné systémy „ktoré nekontroluje Západ“ a sú proti sankciám, ktoré sú podľa neho „jednostranné a nelegálne reštriktívne opatrenia“. KĽDR čelí sankciám uvaleným Bezpečnostnou radou OSN pre jej jadrové zbrane a raketové programy, Rusko je zase terčom západných sankcií pre vojnu na Ukrajine.

Ruský vodca tiež vyhlásil, že Moskva a Pchjongjang rozšíria aj spoluprácu v oblasti turizmu, kultúry a vzdelávania.

(sita)

Minúta  |  

Kreslo pre Leyenovú stále nie je isté. Orbán hovorí o ignorovaní pravice

Lídri krajín Európskej únie sa na neformálnom samite v Bruseli na prvýkrát nedohodli na pokračovaní Ursuly von der Leyenovej v pozícii predsedníčky Európskej komisie ani na obsadení ďalších vrcholných únijných funkcií.

S týmto záverom prišiel pred novinárov po skončení viac ako štvorhodinového pondelkového rokovania český premiér Petr Fiala a rovnako odchádzajúci predseda Európskej rady Charles Michel.

Michel pondelkové rokovania označil za dobré. "Ide to správnym smerom, myslím si. Dnešok však dohodu nepriniesol," povedal a pripomenul, že cieľom zhromaždenia nebolo prísť k definitívnej dohode. Účastníci mali podľa jeho vyjadrení absolvovať hlbokú výmenu názorov.

„Je potrebné to nechať odležať, myslím, že nie sme ďaleko (od dohody),“ uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa portugalského premiéra Luísa Montenegra nie sú rokovania zablokované.

Slovensko na pondelkovom mimoriadnom samite namiesto premiéra Roberta Fica, ktorý sa v domácom prostredí zotavuje po atentáte, zastupoval prezident Peter Pellegrini.

Pellegrini: Slovensko podporí na post šéfa NATO Rutteho. Na oplátku chceme protivzdušnú obranu

Mohlo by Vás zaujímať Pellegrini: Slovensko podporí na post šéfa NATO Rutteho. Na oplátku chceme protivzdušnú obranu

Dohoda vraj nie je ďaleko

Konečné dohody budú chcieť prezidenti a premiéri členských krajín docieliť na samite budúci týždeň. Samit Európskej rady sa koná v Bruseli 27. - 28. júna, uvádza táto inštitúcia na svojej oficiálnej webovej stránke. Lídri únijných krajín dávajú najavo, že zhoda nie je ďaleko.

Neformálna večera začala s oneskorením, ešte pred ňou totiž obsadenie najvyšších postov v EÚ riešili jednotliví vyjednávači za Európsku ľudovú stranu (EPP), teda poľský premiér Donald Tusk a grécky premiér Kyriakos Mitsotakis, a za frakciu socialistov a demokratov (S&D) nemecký a španielsky premiér Pedro Sánchez.

Špión v mobile: Rada EÚ bude 19. júna hlasovať o návrhu na sledovanie súkromnej komunikácie

Mohlo by Vás zaujímať Špión v mobile: Rada EÚ bude 19. júna hlasovať o návrhu na sledovanie súkromnej komunikácie

Orbán: Vôľa európskeho ľudu bola zabudnutá

Po rokovaní maďarský premiér Viktor Orbán kritizoval ochotu ľudovcov z EPP nájsť dohodu na obsadení najvyššej únijnej funkcie so sociálnymi demokratmi a liberálnou frakciou Renew namiesto toho, aby sa ľudovci obrátili na pravicové strany. „Vôľa európskeho ľudu bola dnes v Bruseli zabudnutá,“ uviedol Orbán s tým, že pravicové strany vo voľbách posilnili.

Frakcie ľudovcov, sociálnych demokratov a liberálov však stále majú v Európskom parlamente väčšinu, čo neplatí pre teoretickú koalíciu ľudovcov a pravicových frakcií Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a Identity a demokracie. Počty členov frakcií však nie sú definitívne a skoro 90 europoslancov figurujú ako nezaradení. Medzi nimi sú aj zástupcovia Orbánovej strany Fidesz.

Únijní prezidenti a premiéri debatovali o celkom štyroch funkciách. O funkciu predsedníčky Európskej komisie sa opäť uchádza jej doterajšia šéfka von der Leyenová z EPP. Hlavným kandidátom socialistov na čelo Európskej rady, teda únijných samitov, je bývalý portugalský premiér António Costa a novou šéfkou únijnej diplomacie by sa najskôr mala stať estónska premiérka Kaja Kallasová. Predsedníčkou Európskeho parlamentu by chcela zostať Roberta Metsolaová z Malty.

Pri hlasovaní o šéfovi Komisie sa na Rade hlasuje kvalifikovanou väčšinou. Musia byť splnené dve podmienky, že za návrh hlasuje 55 percent členských štátov, to znamená 15 z 27 členských krajín a návrh podporia členské štáty, ktoré zastupujú najmenej 65 percent celkového počtu obyvateľov EÚ.

(echo24/tod/tasr)

Minúta  |  

V roku 2023 bolo na území Slovenska trestne stíhaných 1 500 cudzincov

V roku 2023 bolo na území Slovenska trestne stíhaných 1 500 cudzincov, informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka. Podľa neho ide o medziročný nárast na úrovni 16,19 percenta.

Najčastejšie stíhanými cudzincami v roku 2023 boli podľa generálneho prokurátora občania Ukrajiny (438), Českej republiky (250), Maďarska (116) a Poľska (83).

(fb, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.