Preskočiť na obsah
  |  

Druhý pilier napreduje. Vyplácanie od vlani ovplyvňujú predčasné dôchodky

Investície v druhom pilieri vlani zaknihovali úspešný rok. Správcovia začiatkom tohto roka informovali, že na účtoch mali sporitelia už takmer 14 miliárd eur a medziročne stúpol aj počet účastníkov, ktorý presiahol 1,8 milióna ľudí.

Odvtedy však prešla takmer polovica roka a predbežné výsledky naznačujú, že pozitívne trendy pokračujú. „Rok 2023 patril medzi rekordné roky, čo sa týka zhodnotenia dôchodkových fondov a tento trend sa prelial aj do roku 2024,“ otvoril v utorok výročnú konferenciu šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) Miroslav Kotov.

Sporiteľov pribudlo a v garantovaných a negarantovaných fondoch majú ku koncu mája 2024 viac ako 15 miliárd eur.

Kým v konzervatívnych fondoch sa aktuálne zhodnocuje takmer 5,7 miliardy, v tých rizikovejších, ktoré zároveň ponúkajú vyšší potenciálny výnos, je zainvestovaných približne o 4 miliardy viac.

O vývoji za posledný rok, ako aj o prieskume v súvislosti s očakávaniami Slovákov spojenými so životom v penzii, sa dozviete v článku:

  |  

Vláda: Dôvody na skrátené legislatívne konanie sú dané čistejšie ako kedykoľvek inokedy

„Dôvody na skrátené legislatívne konanie sú dané čistejšie ako kedykoľvek inokedy práve potrebou ochrany všetkých tých, ktorí sa aktívne podieľajú na verejnom živote,“ reagoval zastupujúci vicepremiér Robert Kaliňák (Smer) na kritiku „Lex atentát“ zo strany opozície.

Zopakoval, že súbor noviel má pomôcť k upokojeniu, zmenšeniu trecích plôch či zníženiu rizika napätia na zhromaždeniach.

Tibor Gašpar (Smer) poukázal na aktuálnu situáciu v spoločnosti. Podčiarkol potrebu ochrany verejných činiteľov. Pripomenul, že vyhrážkam čelia aj viacerí poslanci. Mimoriadne okolnosti preto podľa neho môžu stále pretrvávať, preto treba zmeny prijať.

Apeloval aj na predchádzanie eskalácii napätia a obhajoval dôvody na skrátené legislatívne konanie. Deklaroval, že vláda nechce občanom obmedzovať práva. Má však podľa neho záujem zabezpečiť ľuďom právo na pokojné protesty a zvýšiť na nich bezpečnosť.

Ján Mažgút (Smer) rovnako odmieta, že by mal Lex atentát obmedzovať práva občanov. Citoval dôvodovú správu, podľa ktorej sa upravujú niektoré podmienky zhromažďovania, a to v súlade s medzinárodným dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Richard Glück (Smer) pripomenul, že v krajine spáchali atentát na premiéra a pýta sa, kedy inokedy je dôvod na zrýchlené prijatie zmien.

(tasr)

  |  

Ukrajina by mohla od Talianska dostať rakety dlhého doletu Storm Shadow

Ukrajina by mohla od Talianska dostať rakety dlhého doletu Storm Shadow. Podľa talianskeho denníka Il Fatto Quotidiano to uviedli nemenované zdroje.

Podľa tých by mal deviaty balík talianskej pomoci zahŕňať okrem spomínaných rakiet aj ďalší systém protivzdušnej obrany SAMP/T. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent. Dodanie systému SAMP/T talianska vláda verejne potvrdila.

(sita)

  |  

Úsek diaľnice D1 Turany – Hubová s tunelmi Korbeľka a Havran je o krok bližšie k výstavbe

Úsek diaľnice D1 Turany – Hubová s tunelmi Korbeľka a Havran je o krok bližšie k výstavbe, potvrdila hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková. Rezort dokončil posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) so zameraním na vodu, námietkam aktivistov voči výnimke nevyhoveli.

Odvolacie konanie voči výnimke z vodnej EIA, ktorú udelil Okresný úrad v Žiline, viedlo Ministerstvo životného prostredia SR. „OÚ Žilina v konaní postupoval v súlade s vodným zákonom, zaoberal sa všetkými pripomienkami v rámci správneho konania a rozhodol v súlade s platnými legislatívnymi predpismi na úseku štátnej vodnej správy a správnym poriadkom,“ konštatuje v rozhodnutí envirorezort.

Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer) v máji ohlásil, že verejné obstarávanie na zhotoviteľa plánujú vyhlásiť v lete. Odhadovaná suma za výstavbu zhruba 13-kilometrového úseku diaľnice D1 predstavuje 1,9 miliardy eur.

Suma v sebe okrem nákladov na samotnú výstavbu zahŕňa aj všetky ostatné náklady, teda kompenzačné opatrenia, výkup pozemkov či prípravu staveniska. Ministerstvo už na diaľničný úsek podalo žiadosť o vydanie územného rozhodnutia. Ide o poslednú nerozostavanú časť diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami.

(tasr)

  |  

Najmenej päť turistov už zomrelo v Grécku, medzi nimi aj moderátor televízie

Najmenej päť turistov už zomrelo v Grécku, medzi nimi aj moderátor televízie. Niekoľko ďalších ľudí je nezvestných. Všetci turisti, ktorí zomreli alebo sú nezvestní, majú viac než 55 rokov.

Podľa gréckych médií sa niektoré z obetí vydali von do tepla krátko po tom, čo zjedli obed a vypili nejaký alkohol. Iní zase nemali mapu či smartfón, alebo sa nachádzali v ťažko dostupnom teréne. Grécky kardiológ Thomas Giannoulis pritom upozornil na to, že mnohí turisti podceňujú prechádzku na priamom slnku a negatívny vplyv na ich organizmus.

Grécko pritom aktuálne sužuje mimoriadne teplé počasie, počas prvého júnové týždňa teplomery atakovali 43 stupňov Celzia. V čase horúčav sa tak zvyšuje riziko dehydratácie či prehriatia organizmu. "Toto nebezpečenstvo stúpa s vekom osoby," upozornil Giannoulis.

(tasr, dpa)

  |  

Sympatie Poliakov voči Ukrajincom klesajú

Sympatie Poliakov voči Ukrajincom klesajú, napísal v utorok denník Rzeczpospolita. Noviny citovali zo štúdie tímu pod vedením Roberta Staniszewského z Varšavskej univerzity a Univerzity ekonomických a humanitných vied vo Varšave.

Podľa nej pozitívny postoj Poliakov k pomoci poskytovanej Ukrajincom a k nim samotným sa rozplýva. "V tomto prieskume nás prekvapil výrazný pokles vo všetkých otázkach, s výnimkou školského vzdelávania ukrajinských detí, ktoré je trvalo vysoké," uviedol Staniszewski. "Možnosť chodiť do školy podporuje 82 percent opýtaných," dodal.

Väčšina respondentov však bola proti ukrajinským základným učebným osnovám. Polovica z nich tvrdí, že ukrajinské deti by sa mali riadiť poľskými učebnými osnovami, zatiaľ čo 40 percent bolo za novú verziu určenú oboma krajinami. Prieskum ukázal, že hlavným dôvodom rastúcej negativity voči východným susedom je ich "náročný prístup".

Staniszewski pre portál povedal, že čoraz viac ľudí si všíma kultúrne rozdiely medzi oboma národmi. Respondenti podľa jeho slov po prvýkrát poukázali na "východnú mentalitu a sovietsku kultúru" Ukrajincov, ktorá sa prejavuje "v nedostatočnej starostlivosti o spoločné dobro".

Znížil sa aj počet ľudí presvedčených, že Poľsko by malo podporovať Ukrajinu. "Určite" tomu verí len 31 percent opýtaných, zatiaľ čo v januári 2023 to bolo 62 percent. Nesúhlas s takouto pomocou vzrástol na 19 percent. Väčšina účastníkov prieskumu (72 percent) uviedla, že Poľsko by sa malo starať o svoje vlastné záujmy, najmä o vývoz potravín.

(tasr, pap)