Koalícia zmierni lex atentát. V jeseni predstaví ďalšie bezpečnostné opatrenia

Tibor Gašpar Peter Pellegrini Tibor Gašpar. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Vládny návrh zákona o zlepšení bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, známy ako lex atentát, sa napokon zmierni pri sankcionovaní obcí. Rovnako bude možné robiť verejné protesty na námestiach či parkoch, kde sa tradične konali aj doteraz. Uviedol to v piatok poslanec Smeru a predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Tibor Gašpar. Šéf poslaneckého klubu Smeru Ján Richter zároveň avizoval, že na jeseň koalícia predloží lex atentát II. Má ísť o súbor opatrení na zmiernenie napätia v spoločnosti.

Kde chce teda koalícia ustúpiť? Ministerstvo vnútra podľa predloženého vládneho návrhu malo uložiť pokutu do 16 500 eur obci, ktorá bola políciou informovaná o dôvodoch zákazu zhromaždenia a nezakázalo ho, priebeh nebol pokojný alebo sa zhromaždenie rozpustilo, alebo keď sa väčšiemu počtu ľudí uložila pokuta za spáchanie priestupku proti zhromažďovaciemu právu.

Podľa pozmeňujúceho návrhu poslanca Gašpara sa ustanovenie o sankcii obcí vypustí. „Neexistuje argument, aby sa zakazovalo zhromaždenie,“ poznamenal Gašpar.

Taktiež sa z vládneho návrhu lex atentát vypustí časť o povinnosti internetových prevádzkovateľov poskytovať metadáta o identite ľudí, ktorí sa v online priestore vyjadrujú vulgárne. Pokiaľ ľudia schvaľujú trestný čin alebo vyzývajú na jeho spáchanie, bude podľa Gašpara naďalej povinnosťou prevádzkovateľov polícii poskytovať metadáta.

Neuhradenie pokuty nebude trestný čin

Problematickou časťou lex atentát bola aj zmena Trestného zákona, podľa ktorej má byť neuhradenie peňažnej sankcie trestným činom. Vládny návrh totiž hovoril o rozšírení skutkových podstát trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia aj o stav, kedy je osobe právoplatne uložená povinnosť uhradiť pokutu či inú formu peňažnej sankcie a osoba bez vážneho dôvodu túto povinnosť nesplní. Takejto osobe mohol hroziť trest väzenia až na dva roky. Aj táto časť vo vládnom návrhu napokon nebude.

Poslanec Gašpar informoval, že koalícia viedla rokovania o lex atentát aj s opozíciou, ale nie na všetkom sa zhodli. Konštatoval, že verejné zhromaždenia sa aj naďalej budú môcť uskutočniť na tradičných miestach, ako sú námestia a parky. Najčastejšia sa totiž používal argument, že napríklad na bratislavskom Námestí SNP by zhromaždenie nemohlo byť, ak by tam mal súkromné obydlie ústavný činiteľ alebo iná osoba, voči ktorej sa v súvislosti s jej prácou protestuje.

„Nejdeme zakazovať verejné zhromaždenie, nechávame rozhodovanie na samosprávach. toto sa v zákone nemení,“ poznamenal Gašpar.

Parlament o lex atentát rokuje v zrýchlenom režime. Aktuálne je zákon v druhom čítaní.

Kaliňák: Prijatím zákona sa atmosféra v spoločnosti upokojí

Podľa podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka dôjde prijatím lex atentát k deeskalácii atmosféry v spoločnosti.

„Myslím si, že prijatím zákona dôjde k deeskalácii atmosféry, ktorú mnohé konfliktné zhromaždenia, konfliktné diskusie medzi viacerými politickými stranami spôsobovali,“ povedal Kaliňák s tým, že aj to bola príčina radikalizácie, ktorá vyústila do atentátu.

Podčiarkol, že každý má právo na slobodné zhromažďovanie, ktoré nemá byť nikým rušené a protest sa nemá zmeniť na lynč toho, voči komu je zhromaždenie namierené. To podľa neho nie je účelom práva na zhromažďovanie. Reflektovať má na to aj predložená právna úprava a prispieť k zlepšeniu. Minister tiež poukázal na viaceré pozmeňujúce návrhy z výborov.

Lex atentát zasahuje do práv všetkých, hovorí SaS

Opozičná SaS  informovala, že je pripravená na konštruktívnu diskusiu o zákone lex atentát a že má pripravené aj zmeny. „Zákon však vo viacerých bodoch netriafa svoju podstatu, neadekvátne zasahuje do práv všetkých občanov a preto je nutné ho zmeniť,“  vyhlásila SaS. 

Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) uviedla, že na základe skúsenosti z Írska či Fínska strana navrhuje vytvorenie útvaru pri parlamente, ktorý bude vyhrážky voči poslancom sledovať, vyhodnocovať, bude poslancom nápomocný aj pri opatreniach na ich predchádzanie. „Pri policajnom zbore navrhujeme, aby mal svoju dvojičku, ktorá sa špecializuje na vyhrážky súvisiace s výkonom profesie od priestupkov po trestné činy. Dôsledné stíhanie páchateľov vyhrážok s hľadaním preventívnych opatrení je jednou z ciest, ako zvýšiť bezpečnosť,” priblížila. Dodala, že ak nájde podporu u poslancov, podá pozmeňujúci návrh SaS v pléne parlamentu

PS varuje pred chaotickým výkladom zákona pri zhromaždeniach

Poslanci Progresívneho Slovenska (PS) lex atentát nepodporia, pretože doživotná renta pre premiérov a šéfov parlamentu nemá byť ako odškodné. PS nepovažuje za dostatočné ani vypustenie niektorých bodov zo zákona, ktoré ohlásil Smer.

Poslankyňa PS Zuzana Mesterová povedala, že chcú jasnejšie upraviť body týkajúce sa zákazu zhromaždenia, ak by nastala kolízia dvoch skupín. Problematický je podľa nej aj bod, ktorý umožňuje zrušenie protestov, aj ak by namietali len dvaja či traja ľudia. Poznamenala, že vládny návrh nedáva obci konkrétne mantinely a jasný postup, ako v týchto prípadoch konať. Obáva sa nejasného a chaotického výkladu ustanovení v praxi.

Zákon nezlepšuje bezpečnostnú situáciu, povedal Janckulík z KDH

Lex atentát svojím obsahom nedokáže zvýšiť bezpečnostnú situáciu na Slovensku, povedal poslanec KDH Igor Janckulík. V pléne parlamentu počas rozpravy k vládnemu návrhu zákona navrhol vypustiť niektoré ustanovenia. Namieta najmä časti týkajúce sa obmedzenia práva na zhromažďovanie, zavedenie renty pre viacnásobných premiérov a predsedov parlamentu či pokuty pre obce v súvislosti s protestami

„Predložený vládny návrh, ktorý má zaviesť opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, považujeme za návrh, ktorý svojím obsahom nedokáže zvýšiť a zlepšiť bezpečnostnú situáciu na Slovensku,“ vyhlásil Janckulík.

(su, tasr)


Ďalšie články