Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Rýchlostná cesta R3 pri Hornej Štubni je po dopravnej nehode uzavretá. Žilinská krajská polícia upozorňuje na obojsmerné uzatvorenie cesty.
Podľa informácií z Operačného strediska Hasičského a záchranného zboru v Žiline sa tu v skorých ranných hodinách zrazilo osobné auto s kamiónom. Na mieste zasahovalo osem hasičov z hasičskej stanice v Turčianskych Tepliciach s dvomi kusmi techniky.
(tasr)
Európski lídri sa v noci dohodli na novom rozložení moci v Európskej komisii a Európskej rade. Orbánov hlas proti von der Leyenovej nestačil, Meloniová sa zdržala.
Novou predsedníčkou Európskej komisie má byť druhýkrát Ursula von der Leyenová. Dohodli sa na tom podľa zdrojov portálu Politico európski politici. Proti von der Leyenovej hlasoval maďarský premiér Viktor Orbán, nepodporila ju podľa Politico ani talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá sa pri hlasovaní o nemeckej političke zdržala.
Slovensko rešpektovalo väčšinu členských štátov pri najvyšších pozíciách v EÚ, povedal prezident Peter Pellegrini po nominácii Ursuly von der Leyenovej za predsedníčku Európskej komisie, Antónia Costu za predsedu Európskej rady a Kaji Kallasovej za budúcu šéfku diplomacie EÚ. Robert Fico pred voľbami tvrdil, že von der Leyenovú viac nepodporí.
Portugalský socialista António Costa, ktorý bol deväť rokov premiérom svojho štátu, sa má stať novým prezidentom Rady EÚ, funkciu doteraz zastával Charles Michel. Novou šéfkou zahraničnej služby EÚ, čo je akoby spoločná ministerka pre zahraničné veci, sa má stať Kaja Kallasová, súčasná premiérka Estónska.
"Budeme skvelý tím," povedala Kallasová, ktorá zastáva pozíciu jastraba voči vojne Ruska a Ukrajiny. António Costa, ktorý bol v minulosti tvrdým kritikom Roberta Fica a Smeru, tiež povedal, že "je poctený" byť súčasťou "tímu".
Viktor Orbán hlasoval proti von der Leyenovej, ale podporil Kallasovú a Costu. Meloniová sa zdržala pri hlasovaní o von der Leyenovej a hlasovala proti Kallasovej a Costovi. Mala vyhlásiť, že je nahnevaná, že jej frakcia ECR, ktorá by mala byť treťou najsilnejšou v Európskom parlamente, bola pri rokovaniach vytlačená na okraj.
Meloniová môže hypoteticky dopadnúť ešte horšie, ak z jej frakcie odíde poľská strana Právo a spravodlivosť a vznikne nová frakcia suverenistov okolo Orbánovho Fideszu. Viac sme o téme písali tu. Zloženie frakcií ešte nie je definitívne.
Posledné slovo pri potvrdení novej Komisie aj funkcie pre von der Leyenovú bude mať napokon Európsky parlament. Neoficiálne má von der Leyenová väčšinu, ale médiá upozorňujú, že pri tajnom hlasovaní ju viaceré strany nemusia podporiť. Avizovali to napríklad poslanci Smeru.
Téme sa budeme ďalej venovať.
(fed, Politico, FB)
V Iráne sa v piatok začali prezidentské voľby. Obyvatelia krajiny si volia nástupcu Ebráhíma Raísího, ktorý 19. mája zahynul pri havárii vrtuľníka.
Volebné miestnosti sú otvorené od 8.00 hodiny miestneho času a hlasovať je možné do 18.00 hodiny. V krajine je približne 61 miliónov voličov. Prvé výsledky sa očakávajú v sobotu.
Rada strážcov, ktorá v Iráne dohliada na voľby, schválila do volieb šiestich kandidátov, medzi ktorými boli štyria konzervatívci. Dvaja z nich neskôr svoju kandidatúru stiahli. Očakáva sa súboj dvoch konzervatívnych uchádzačov, bývalého iránskeho jadrového vyjednávača Saída Džalílího a súčasného predsedu parlamentu Mohammada Bákera Kálíbáfa.
Ďalšími dvomi kandidátmi sú exminister vnútra Mostafá Púrmohammadí, ktorý je zároveň jediným kandidujúcim duchovným, a reformista Massúd Pezeškijána, ktorý má podporu bývalého umierneného prezidenta Hasana Rúháního.
(reuters, dpa, tasr)
Beňová: Smer s novou Babišovou frakciou nerokuje. Robert Fico údajne poveril europoslankyňu, aby rokovala len s európskymi socialistami. Monika Beňová to povedala Denníku N.
Podľa prvotných informácií mal Andrej Babiš, ktorý hodlá v europarlamente založiť novú frakciu, rokovať so Smerom o možnej spolupráci. Frakcia by mohla zahŕňať politické strany ANO, Fidesz, či Právo a spravodlivosť. Otázne je členstvo Smeru.
(dennikn)
Nemeckú katolícku cirkev v roku 2023 opustilo viac ako 400 tisíc ľudí, reálne hrozí, že sa zmení na menšinovú cirkev, uviedol vo štvrtok odborník na cirkevné právo Thomas Schüller.
Počet odídencov sa síce vlani v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížil, ale trend je výrazný. V roku 2022 opustilo katolícku cirkev v Nemecku vyše pol milióna ľudí, čo je dramaticky negatívny rekord. V roku 2023 to bolo niečo viac ako 402 tisíc ľudí, oznámila Nemecká biskupská konferencia so sídlom v Bonne.
Ku katolíckej cirkvi sa v Nemecku momentálne hlási 20,3 milióna ľudí. V roku 2024 by tento počet mohol prvýkrát klesnúť pod hranicu 20 miliónov. Podľa Schüllera je jedna vec istá: "Implózia katolíckej cirkvi na menšinovú je nezvratná." Potvrdzujú to aj štúdie. Štúdia Freiburskej univerzity z roku 2019 predpovedá, že počet členov katolíckej aj protestantskej cirkvi klesne do roku 2060 o polovicu, na necelých 23 miliónov.
"Čísla sú ukazovateľom reality. Čísla sú alarmujúce. Ukazujú, že cirkev je v rozsiahlej kríze," povedal predseda DBK a limburský biskup Georg Bätzing. Podľa neho sú reformy tiež nevyhnutné, ale platí pre ne nasledovné: "Samotné reformy krízu cirkvi nevyriešia, ale bez reforiem sa kríza ešte prehĺbi, a práve preto sú zmeny potrebné."
(dpa, tasr)
V USA obvinili náčelníka, ktorý velil zásahu pri streľbe na škole v Uvalde v súvislosti s vedením zásahu pri masovej streľbe na škole v Uvalde v americkom štáte Texas z roku 2022, ktorá si vyžiadala 21 obetí vrátane 19 detí.
Pete Arredondo bol obvinený z opustenia a ohrozenia dieťaťa a umiestnený do väznice, uviedli väzenské úrady. Ďalšie detaily neboli známe. V súvislosti so zásahom bol obvinený aj bývalý policajt Adrian Gonzales.
Masová streľba na základnej škole v Uvalde sa odohrala 24. mája 2022. Zahynulo pri nej 19 detí a dvaja učitelia. Polícia útočníka v tínedžerskom veku zastrelila. Po tragédii vyšlo najavo, že takmer 20 policajtov čakalo vyše hodiny pred prepojenými triedami, v ktorých sa strieľalo, a neurobili nič, zatiaľ čo v triedach boli mŕtve alebo zomierajúce deti.
(afp, tasr)
Biden a Trump sa stretli v prvej debate pred prezidentskými voľbami, v ktorých si zopakujú súboj spred štyroch rokov. Ani jeden z kandidátov nešetril kritikou a osobnými útokmi na adresu svojho oponenta.
Jednou z tém bola vojna na Ukrajine. Trump vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin by nikdy nenapadol Ukrajinu, ak by Spojené štáty mali skutočného prezidenta. Zároveň znovu zopakoval, že v prípade víťazstva vo voľbách by túto vojnu bol schopný vyriešiť a to dokonca ešte pred januárovou inauguráciou. Neprezradil však, ako to chce dosiahnuť.
Biden označil Putina za vojnového zločinca, ktorý má na svedomí životy tisícov ľudí. Upozornil, že vojenské ťaženie Ruska v prípade úspechu neskončí len na Ukrajine.
Debata sa nevyhla ani veku oboch kandidátov a ich spôsobilosti na vykonávanie prezidentských povinností. Trump vyzval Bidena, aby sa podrobil kognitívnemu testu. "Absolvoval som dva testy, kognitívne testy. Ako viete, obidva som zvládol, zverejnili sme ich. On sa nezúčastnil žiadnych. Chcel by som, aby si urobil jeden, len jeden, naozaj ľahký, napríklad prešiel prvých päť otázok. Nedokázal to," povedal.
Agentúra AP skonštatovala, že Biden podal v debate nevyrovnaný výkon, čím vykryštalizoval obavy mnohých Američanov, že vo veku 81 rokov je príliš starý na výkon funkcie prezidenta. Počas svojich vyjadrení sa často zastavoval.
Bolívijský prezident Luis Arce poprel obvinenie, že stál za pokusom o prevrat. Generál Juan José Zuňiga, ktorý prevrat viedol, tvrdí, že Arce ho o to požiadal v snahe o zvýšenie popularity.
Generál Zuňiga konal na vlastnú päsť, povedal bolívijský prezident na tlačovej konferencii: "Nie som politik, ktorý si chce získať popularitu krvou ľudí," dodal. Zároveň sa snažil upokojiť verejnosť slovami, že sa všetko vrátilo do normálu.
Bolívijský minister vnútra Eduardo del Castillo vo štvrtok oznámil, že v súvislosti s pokusom o prevrat polícia zadržala 17 ľudí vrátane aktívnych aj bývalých príslušníkov armády a civilistov. Generála Zuňigu zadržali ešte v stredu. Zadržaný bol aj šéf bolívijského námorníctva Juan Arnez Salvador. Podľa miestnej prokuratúry hrozí obom 20 rokov väzenia za trestné činy terorizmu a ozbrojenej vzbury
(afp, tasr)
Francúzske úrady zachránili v Lamanšskom prielive viac ako 150 migrantov, ktorí sa snažili dostať do Británie. Pri pokuse o prekročenie Lamanšského prielivu zahynulo tento rok už15 migrantov.
Prvá loď s migrantmi vyplávala z okolia francúzskej obce Gravelines neďaleko mesta Dunkerque a o pomoc požiadala po niekoľkých hodinách na mori. Záchranári vyslobodili z preťaženej lode 77 ľudí, ktorých previezli do francúzskeho mesta Calais, uviedol francúzsky námorný úrad.
Dodal, že z paluby druhého plavidla zachránili 76 ľudí a premiestnili ich do francúzskeho prístavného mesta Boulogne-sur-Mer. Zachránení migranti sa snažili dostať do Británie týždeň pred parlamentnými voľbami v Británii, ktoré sa uskutočnia 4. júla, pričom migrácia je jednou z hlavných tém predvolebnej kampane.
(afp, tasr)
Hizballáh vypálil rakety na vojenskú základňu na severe Izraela v rámci odvety za izraelské útoky na Libanon. Prihlásil sa aj k ďalším dvom útokom na pozície izraelských jednotiek.
Hizballáh spresnil, že na hlavnú základňu protivzdušnej a protiraketovej obrany severného velenia izraelskej armády zaútočil desiatkami rakiet Kaťuša. Podľa hnutia išlo o reakciu na izraelské útoky na juh Libanonu. Izraelská armáda vo vyhlásení uviedla, že zaznamenala približne 35 objektov vypustených z Libanonu. Dodala, že jej protivzdušná obrana zachytila väčšinu z nich a neboli hlásené žiadne zranenia.
Izrael tvrdí, že pri jeho vzdušných útokoch boli eliminovaní traja militanti Hizballáhu. Izraelský minister obrany Joav Galant varoval v stredu Libanon, že izraelská armáda ho môže v prípade akejkoľvek vojny s tamojším hnutím Hizballáh poslať späť do doby kamennej. Trval však na tom, že izraelská vláda preferuje diplomatické riešenie situácie na izraelsko-libanonských hraniciach.
(afp, tasr)
Počet obetí zrážky vlaku s autobusom pri Nových Zámkoch stúpol na sedem. Záchranári na sociálnej sieti uviedli, že ďalších päť osôb bolo zranených.
Na mieste nehody stále pokračuje zaisťovanie všetkých dôkazov, prítomný je aj znalec z odboru cestnej dopravy a tím vyšetrovateľov. Kynológovia so psami prehľadávajú okolie nehody.
Železničná spoločnosť Slovensko na sociálnej sieti informovala, že očakáva sprejazdnenie jednej traťovej koľaje približne o 04.00 h.
(tasr)
Na samite EÚ úspešní nominanti na najvyššie pozície nemali jednomyseľnú podporu. Tri dôležité pozície v inštitúciách EÚ budú zastávať Ursula von der Leyenová ako staronová predsedníčka Európskej komisie, portugalský expremiér António Costa ako nový predseda Európskej rady a estónska premiérka Kaja Kallasová vo funkcii šéfky diplomacie EÚ.
Hlasovanie v rámci summitu EÚ v Bruseli ukázalo, že traja uvedení politici nemali všeobecnú podporu. Talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorú rozhnevala predsamitová dohoda medzi ľudovcami, socialistami a liberálmi na troch uvedených kandidátoch, povedala, že sa zdrží hlasovania pri potvrdení druhého funkčného obdobia Von der Leyenovej a bude hlasovať proti nomináciám Kallasovej a Costu.
Maďarský premiér Viktor Orbán hlasoval proti zotrvaniu Von der Leyenovej na čele exekutívy EÚ, zdržal sa hlasovania pri Kallasovej, ale podporil Costu za predsedu Európskej rady. Slovenský prezident Peter Pellegrini zastupujúci na samite premiéra Roberta Fica, vo štvrtok zopakoval, že Slovensko má určité výhrady voči nomináciám Costu a Kallasovej.
Pri hlasovaní lídrov členských štátov o obsadení najvyšších pozícií v inštitúciách EÚ stačí nadpolovičná väčšina hlasov, nie je potrebná jednomyseľnosť.
(politico, tasr)
Francúzsky prezident Emmanuel Macron chce, aby sa eurokomisárom za Francúzsko opäť stal Thierry Breton, informuje francúzska agentúra AFP s odvolaním sa na svoje zdroje.
Breton je komisárom EÚ pre vnútorný trh od roku 2019 a bojuje najmä proti veľkým digitálnym platformám. Do jeho zodpovednosti patrí aj oblasť vesmíru a obrany.
V kolégiu komisárov musia byť podľa nariadení EÚ zástupcovia z každého z 27 členských štátov. Prezidentská kancelária odmietla špekulácie, že by francúzskeho kandidáta mal vyberať parlament, a trvá na tom, že na to má právo výlučne prezident.
(tasr, afp)
V Prešove by mal vzniknúť plavecký bazén, radnica už podnikla prvé kroky. Detaily predstavia koncom leta.
Chýbajúci bazén je téma, ktorá ožíva hlavne pred voľbami. Výstavbu sľubovali už komunisti v 70. rokoch minulého storočia či bývalý primátor Pavel Hagyari a exprimátorka Andrea Turčanová. Myšlienku opätovne vzkriesil súčasný primátor František Oľha.
Premenia sa plány na realitu? Bližšie informácie si prečítate v článku Jany Kočišovej Čižovej:
Na vyšetrenie obvinení z násilia v súvislosti s neúspešným pokusom o štátny prevrat v Bolívii vyzval vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk . Žiada aj spravodlivý súdny proces so zadržanými osobami.
Türk vo štvrtok vo svojom vyhlásení vyjadril znepokojenie zo stredajšieho vpádu bolívijskej armády do prezidentského paláca. "Je nevyhnutné, aby bolívijské orgány vrátane ozbrojených síl za každých okolností zabezpečili plné dodržiavanie ľudských práv, chránili ústavný poriadok a udržiavali mier," uviedol Türk a vyzval orgány na dôkladné a nestranné vyšetrovanie.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva uviedol, že dialóg a demokratické mechanizmy sú jediným spôsobom, ako vyriešiť napätie.
Veliteľ tamojšej armády Juan José Zuňiga v stredu nasadil vojakov a tanky do centra hlavného mesta La Paz, aby sa pokúsili vpadnúť do prezidentského paláca. Vojaci i vozidlá sa zo svojich pozícií po niekoľkých hodinách stiahli.
Minister vnútra Eduardo del Castillo vo štvrtok na tlačovej konferencii oznámil, že v súvislosti s pokusom o prevrat polícia zadržala 17 ľudí vrátane aktívnych aj bývalých príslušníkov armády a civilistov. Generála Zuňigu zadržali ešte v stredu. AFP informuje, že zadržaný bol aj šéf bolívijského námorníctva Juan Arnez Salvador. Podľa miestnej prokuratúry hrozí obom 20 rokov väzenia za trestné činy terorizmu a ozbrojenej vzbury.
(tasr, afp)
Hlavný architekt načrtol plány, ako bude vyzerať nová autobusová stanica v Košiciach. Petr Kropp zdôraznil, že podporuje jej modernizáciu a konzultácie prebehli aj s vedením spoločnosti Eurobus, ktorá predložila rozsiahlu štúdiu využitia areálu.
Zmeny by privítali aj cestujúci najmä kvôli bezpečnosti a pohodliu. Problémom podľa nich je deravá strecha a toalety, ktoré by tiež potrebovali rekonštrukciu.
Viac informácií o tom, aké výhody prinesie nová stanica i aké sú plány na jej modernizáciu, sa dočítate v článku od Natálie Mattovej:
Švédskeho chlapca, ktorý išiel s pištoľou pred izraelskú ambasádu v Štokholme, odsúdil súd na 11 mesiacov probačného dohľadu.
Tento rozsudok padol necelý mesiac po tom, ako švédske tajné služby obvinili Irán z náboru členov gangov s cieľom útočiť na izraelské ciele v tejto škandinávskej krajine.
Chlapca zadržali 16. mája, keď polícia zastavila na štokholmskom predmestí Tyresö taxík smerujúci na izraelské veľvyslanectvo. Zbraň mal pri sebe v bunde. Nasledujúcu noc zadržali ďalšieho 14-ročného chlapca po streľbe v blízkosti izraelského veľvyslanectva.
Mladík (15) povedal súdu, že dostal príkaz vyzdvihnúť v Tyresö neznámy predmet a zaniesť ho na určené miesto. Podľa vlastných slov si myslel, že má vyzdvihnúť drogy, a až cestou odtiaľ zistil, že nesie zbraň.
Taxík mu údajne zavolala istá žena a ani nevedel, že smeruje na ambasádu. Vyšetrovatelia však z údajov z jeho smartfónu zistili, že už predtým si na mape hľadal cestu na izraelské veľvyslanectvo.
(afp, tasr)
Marine Le Penová spochybnila autoritu prezidenta Emmanuela Macrona ako šéfa francúzskych ozbrojených síl. Pripomenula, že kontrolu nad rozpočtom na obranu má vláda a parlament, čím „zvyšuje stávky“ pred blížiacimi sa predčasnými parlamentnými voľbami.
Jej strana Národné zhromaždenie (RN) je v prieskumoch verejnej mienky na vysokej pozícii, očakáva sa, že volebný líder Jordan Bardella sa stane premiérom. Potenciálne spolužitie medzi ním a Macronom by podľa portálu Politico „spôsobil chaos vo francúzskej správe vecí verejných“.
RN trvá na tom, že bude presadzovať získanie vplyvu nad oblasťami tradične spájaných s prezidentom, od „výlučnej právomoci“ velenia až po menovanie eurokomisára.
„Šéf ozbrojených síl je pre prezidenta čestným titulom, pretože peňaženku drží v rukách premiér,“ povedala Le Penová v rozhovore pre regionálny denník Le Télégramme. „Jordan nemá v úmysle sa s ním hádať, ale stanovil si červené čiary. Pokiaľ ide o Ukrajinu, prezident nebude môcť vyslať vojská.“
Reagovala tak na možnosť vyslania francúzskych vojakov na Ukrajinu, ktorú Macron „nevylúčil“. Jeho spojenci zo straníckej koalície Spolu (Ensemble!) považujú Le Penovej vyjadrenia za podkopávanie ústavy.
„Ak tvrdíte, že ten, kto vymenúva ľudí do civilných a vojenských funkcií v štáte, ten, kto predsedá rade pre obranu, ten, ktorého ústava opisuje v plnom znení, že ‚je hlavou ozbrojených síl‘, (...) potom hlboko spochybňujete ústavu,“ povedal François Bayrou, líder francúzskej centristickej strany MoDem a Macronov hlavný spojenec.
Le Penová následne zmiernila rétoriku, potvrdila však svoje predchádzajúce vyjadrenie. „Bez toho, aby sme spochybňovali vyhradenú doménu prezidenta republiky, v otázkach vysielania vojsk do zahraničia má premiér prostredníctvom rozpočtovej kontroly prostriedky, ako tomu zabrániť,“ napísala na sieti X.
(politico)
Bulharský prezident Rumen Radev sa nezúčastní na nadchádzajúcom samite NATO vo Washingtone 9. až 11. júla. Dôvodom sú nezhody medzi ním a vládou vo veci politiky voči Ukrajine.
Prezidentská kancelária odôvodnila Radevovo odmietnutie viesť bulharskú delegáciu na samite NATO tým, že má výhrady voči niektorým ustanoveniam rámcových pozícií prijatých v stredu vládou týkajúcich sa záväzkov, ktoré Bulharsko preberá v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Vo vyhlásení prezidentská kancelária pripomenula, že Radev od prvého dňa vojny ostro odsúdil agresiu Ruska a ako najvyšší veliteľ armády vždy trval na posilnení odstrašujúceho a obranného potenciálu východného krídla NATO.
Radev, bývalý generál, bol v minulosti pilotom bojového lietadla a šéfom vzdušných síl svojej krajiny. Vojna na Ukrajine podľa neho nemá vojenské riešenie, preto opakovane kritizuje vojenskú podporu bulharskej vlády pre Kyjev.
(bta, dpa, tasr)
Počet obetí zrážky vlaku s autobusom pri Nových Zámkoch stúpol na šesť. Informovala o tom Petra Klimešová z oddelenia komunikácie a marketingu Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR.
(tasr)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval lídrov EÚ, aby splnili svoje sľuby a poskytli Kyjevu ďalšiu vojenskú pomoc. Zúčastnil sa na samite Únie v Bruseli.
„Splnenie každého sľubu je dôležité nielen z hľadiska ochrany životov, ale aj preto, aby sme zničili ilúziu Rusov, že vojnou niečo dosiahnu,! povedal Zelenskyj.
Poďakoval sa tiež krajinám, ktoré Kyjevu prisľúbili ďalšie vojenské vybavenie, zbrane a muníciu. Zdôraznil, že Kyjev „ich bezodkladne potrebuje na bojisku“, a apeloval aj na ďalšiu „bezodplatnú pomoc“ týkajúcu sa okrem iného posilnenia protivzdušnej obrany.
Zelenskyj podpísal v Bruseli 12-stranový bezpečnostný pakt s Európskou úniou platný na nasledujúcich desať rokov. V dohode sa stanovuje záväzok eurobloku pomáhať Ukrajine v deviatich oblastiach bezpečnostnej a obrannej politiky, chýbajú tu však konkrétne záväzky týkajúce sa novej pomoci zo strany EÚ.
Viaceré členské štáty sa k príliš konkrétnym prísľubom odmietli zaviazať. Namiesto toho sa tam uvádza len to, že do roku 2027 „by sa mohlo počítať“ s ďalšími ročnými tranžami podpory v približne rovnakej hodnote ako balík za päť miliárd eur určený na tento rok.
(ap, tasr)
Sýria plánuje od júla začať s postupnou demobilizáciou desiatok tisíc záložníkov. Pre sýrsku štátnu televíziu to uviedol generálmajor Ahmad Sulajmán z tamojšieho ministerstva obrany. Dodal, že demobilizácia bude pokračovať aj v budúcom roku.
Pred vypuknutím občianskej vojny v Sýrii v roku 2011 museli muži vo veku 18 a viac rokov vykonávať povinnú vojenskú službu v rozsahu od 18 mesiacov do dvoch rokov. Na konci služby sa stali záložníkmi.
Doba zaradenia do záloh sýrskej armády sa pre vojnu niekoľkokrát predĺžila a v súčasnosti je stanovená na šesť rokov. Do záloh sú zaradení aj branci, ktorí si odslúžili potrebný počet rokov.
V sýrskej armáde slúžia tri skupiny vojakov: tí, ktorí narukovali dobrovoľne, tí, ktorí boli odvedení v rámci povinnej vojenskej služby, a záložníci, ktorí službu ukončili, ale môžu byť do armády kedykoľvek povolaní opäť.
Odhaduje sa, že pred vypuknutím občianskej vojny mala sýrska armáda 300-tisíc príslušníkov. V roku 2015 však západní vojenskí experti vyslovili predpoklad, že v dôsledku úmrtí a dezercií počas konfliktu prišla o polovicu svojich vojakov.
Sulajmán povedal, že demobilizácia záložníkov bude mať tri fázy, ktoré sa začnú realizovať v júli a budú trvať do konca októbra 2025. Služba záložníkov bude v záverečnej fáze skrátená maximálne na dva roky, dodal sýrsky generál.
(afp, tasr)
Obete zrážky vlaku s autobusom pri Nových Zámkoch sa zatiaľ nepodarilo identifikovať, informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
Pri nehode prišlo podľa ministra o život päť ľudí z autobusu. Zranili sa aj ďalší najmenej štyria ľudia z autobusu a rušňovodič z vlaku, ktorí boli prevezení do nemocníc v Bratislave, Nitre, Komárne a Leviciach.
Stav dvoch z nich je vážny, do nemocnice boli prevezení vrtuľníkom. Jedným z nich je vodič autobusu. Ďalších troch zranených so stredne ťažkými zraneniami previezli do nemocníc sanitky.
(tasr)
V rámci zdravotnej evakuácie z Pásma Gazy odišlo do Egypta prvých 68 chorých a zranených detí a ich opatrovníkov, informoval izraelský Orgán pre koordináciu vládnych aktivít na palestínskych územiach (COGAT).
Evakuáciu vykonali „v koordinácii s predstaviteľmi Spojených štátov, Egypta a medzinárodnej komunity“, uviedol úrad.
Deti a ich spoločníci odišli z Pásma Gazy cez hraničný priechod Kerem Šalom. Pacienti budú môcť absolvovať liečbu v Egypte a ďalej v zahraničí.
(ap, sita)
Donald Trump vedie v prieskume New York Times o šesť percentuálnych bodov, väčšina voličov si myslí, že zaznamená „víťazstvo“ v plánovanej debate proti úradujúcemu americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi.
Prieskum denníka New York Times a Siena College zaznamenal radikálnu odchýlku oproti väčšine aktuálnych prieskumov, v ktorých republikánsky favorit vedie nanajvýš o jeden bod.
Voči kandidátom tretích strán – akým je aj Robert F. Kennedy mladší – vedie Trump o tri percentuálne body, ukázal prieskum. Až 60 percent opýtaných si myslí, že exprezident predvedie „veľmi dobrý“ alebo „celkom dobrý“ výkon vo štvrtkovej debate na televízii CNN. O Bidenovi to tvrdí len 46 percent respondentov.
Europarlament je rozdelený v otázke odkladu nariadenia o odlesňovaní, ktoré je súčasťou zákazu na dovoz tovaru. Ten by mal začať platiť koncom roka, ľudovci (EPP) sa vyjadrili v prospech odkladu, socialisti a zelení ho odmietajú.
Na základe nariadenia EÚ o deforestácii budú firmy a obchodníci, ktorí umiestňujú na trh eurobloku svoje produkty vrátane hovädzieho mäsa, kávy či palmového oleja, musieť preukázať, že ich dodávateľské reťazce neprispievajú k ničeniu lesov.
Vo vyhlásení Európskej ľudovej strany apeloval poslanec Peter Liese na Brusel, aby nariadenie odložil a obmedzil. Zákon pritom nazval „byrokratickým monštrom“.
Súčasné znenie nariadenia podľa neho neprospieva malým roľníkom po celom svete, a dokonca ani malým vlastníkom lesov v EÚ.
Zdroj blízky druhej najsilnejšej frakcii Socialistov a demokratov (S&D) povedal, že skupina absolútne odmieta odklad nariadenia o odlesňovaní. Eurokomisia má podľa neho povinnosť implementovať ho. Poslanci z frakcie Zelených s odkladom taktiež nesúhlasia.
(reuters, tasr)
Záujem voličov o hlasovanie v predčasných voľbách vo Francúzsku je veľký – svedčia o tom aj viac ako dva milióny splnomocnení, ktoré voličom neprítomným v deň volieb v mieste bydliska umožnia hlasovať v zastúpení nimi poverenou osobou.
Podľa francúzskeho ministerstva vnútra od 10. júna, keď boli vyhlásené predčasné voľby, bolo vydaných viac ako 2,1 milióna splnomocnení, čo je dvojnásobok počtu zaznamenaného v posledných parlamentných voľbách v roku 2022. Ministerstvo spresňuje, že tri štvrtiny týchto splnomocnení sa uskutočňujú cez internet.
Počet vydaných a osvedčených splnomocnení potvrdzuje predpoklady politológov o očakávanej mimoriadne vysokej účasti voličov v prvom kole volieb, ktoré sa uskutoční túto nedeľu.
Prieskum inštitútu Ifop zverejnený v stredu odhaduje účasť na 66 percent – v porovnaní so 47,8 percentami v roku 2022.
Ako pripomínajú francúzske médiá, právna lehota na zriadenie plnej moci nie je stanovená. Úrady odporúčajú urobiť tak čo najskôr, ak chce mať volič istotu, že jeho splnomocnenec bude zaregistrovaný.
Prvé kolo volieb sa bude konať v nedeľu 30. júna, druhé kolo je naplánované na 7. júla.
(bfm tv, tasr)
NR SR: Poslanci v závere 11. dňa 15. schôdze opäť diskutovali o novele zákona o Audiovizuálnom fonde (AVF). Do rozpravy je ešte prihlásených vyše 30 rečníkov.
Viacerí opoziční poslanci z klubu PS v rozprave zopakovali výhrady k návrhu legislatívy. Namietali tiež proces prijímania zákona. Prekáža im najmä pozmeňujúci návrh predložený na poslednú chvíľu, ktorý podľa nich mení celý zákon.
Jeden z predkladateľov zákona Roman Michelko (SNS) reagoval, že o zákone sa v pléne rokovalo v prvom a druhom čítaní vyše sedem hodín. V konaní opozície vidí obštrukciu. Deklaroval, že vo svojom stredajšom vystúpení vyvrátil všetky katastrofické scenáre aj „tendenčné“ interpretácie zákona.
Z návrhov zmien v AVF vyplýva, že o poskytnutí financií na podporu audiovizuálnej kultúry nemá po novom rozhodovať riaditeľ Audiovizuálneho fondu, ale rada. Počet členov rady sa má zvýšiť na 13, pričom piati členovia majú byť menovaní priamo ministrom kultúry bez návrhu.
(tasr)
Členovia mládežníckeho krídla vládnej strany Bratia Talianska mali skandovať fašistické heslá a šíriť medzi sebou antisemitské výroky, uvádza správa investigatívneho portálu Fanpage. Premiérka Giorgia Meloniova teraz čelí rozsiahlej kritike opozície.
Poľský premiér Donald Tusk bude rokovať vo Varšave s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským pred júlovým samitom NATO. Na stretnutí sa lídri dohodli na okraji samitu EÚ v Bruseli.
„Únia pochopila to, čo Poliaci vedia od začiatku tejto vojny: obrana Ukrajiny je obranou Európy. S prezidentom Zelenským sme sa dohodli na rokovaní vo Varšave, ktoré bude ešte pred samitom NATO,“ napísal poľský premiér na sieti X predtým, ako sa zúčastnil na zasadnutí Európskej rady.
Prezident Zelenskyj na Európskom samite podpísal bezpečnostný pakt s Európskou úniou. Za Úniu dohodu podpísali predseda Európskej rady Charles Michel a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Poľsko dokončuje návrh rovnakého paktu, ktorý bude čoskoro podpísaný, informoval Tusk.
(pap, reuters, tasr)
SHMÚ: Výstrahy prvého stupňa pred búrkami platia aj v piatok 28. júna, najmä na strednom a východnom Slovensku. Týkajú sa Banskobystrického, Košického, Prešovského a Žilinského kraja. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav na svojom webe.
Silné búrky môže sprevádzať prudký lejak s intenzitou zrážok až do 30 milimetrov za 30 minút. Meteorológovia upozorňujú aj na prípadný vietor, ktorý môže v nárazoch dosahovať rýchlosť do 85 kilometrov za hodinu. Vyskytnúť sa môžu aj krúpy.
(tasr)
Ukrajinská pohraničná stráž zadržala vyše 20 mužov v brannom veku, ktorí plánovali ujsť do Moldavska. Skupinu zadržali pri obci Kelmenci pri moldavských hraniciach v Černovickej oblasti na západe Ukrajiny.
Celkovo 24 takto dolapených mužov pochádza z rôznych častí Ukrajiny. V noci plánovali prejsť pešo do Moldavska cez takzvanú zelenú hranicu. Prevádzačom každý z nich zaplatil 12-tisíc eur.
(dpa, tasr)
Na každej cirkevnej škole boli dvaja-traja učitelia, ktorí nesúhlasili s cirkevným učením o LGBT témach, hovorí v rozhovore Renáta Ocilková, ktorá uplynulý školský rok prednášala o sexualite a identite muža a ženy tisíckam žiakov a učiteľov.
"Mnohé deti pristupujú k mojej prednáške s predsudkami. Stáva sa, že na ňu ani neprídu. Alebo prídu s dúhovými vlajkami a podobnými predmetmi," opisuje svoje skúsenosti so situáciou na cirkevných školách na Slovensku Ocilková.
Celý rozhovor si môžete prečítať tu:
Počet obetí štvrtkovej zrážky vlaku s autobusom pri Nových Zámkoch stúpol už na sedem. Ďalších minimálne päť osôb je zranených. Informovala o tom Petra Klimešová z oddelenia komunikácie a marketingu Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR.
Doprava na železničnej trati medzi Novými Zámkami a Dvormi nad Žitavou je po zrážke autobusu s vlakom čiastočne obnovená. Hovorkyňa ŽSR o tom informovala v piatok ráno. Doprava je podľa nej obnovená na jednej z dvoch traťových koľají. Na druhovej traťovej koľaji naďalej pokračuje vyšetrovanie príčin nehody.
K zrážke podľa polície došlo na Dvorskej ceste II/1503 pri Nových Zámkoch. Cesta bola úplne neprejazdná. Obchádzková trasa vedie po ceste I/75. Nehoda sa stala krátko po 17:00 hodine na prejazde so závorami a svetelnou signalizáciou, uviedla Vladimíra Bahýlová, hovorkyňa ŽSR, spoločnosti spravujúcej slovenskú železničnú sieť.
Zrážku priamo na mieste videla svedkyňa Renáta, informoval portál zoznam.sk. Autobus s ďalšími vozidlami stál pred spustenými rampami. “Hrozné niečo. Rampy sa zdvihli. Svietili biele svetlá. Autobus sa pohol a bum", povedala.
Na vine podľa nej bola signalizácia. “Jednoznačne bola na vine svetelná signalizácia. Jeden vlak išiel smerom do Nových Zámkov. Rampy boli dolu a svietili červené svetlá. Potom sa zdvihli rampy, biele svetlá a zrazu trúbenie vlaku a náraz", dodala.
Server tvnoviny.sk zverejnil video, na ktorom horí, k nebu stúpa čierny dym a cestujúci prechádzajú okolo koľají. Autobus patriaci spoločnosti Arriva je po zrážke vážne poškodený, náraz ho podľa slovenských médií roztrhol.
Lokomotívu zachvátili plamene. Podľa redaktorky RTVS išlo o vlak EuroCity smerujúci z Prahy do Budapešti. Do maďarskej metropoly mal podľa plánu prísť pred 18:30. Viezlo sa v ňom viac ako sto cestujúcich. Lokomotíva a rušňovodič patrili Českým dráham, vlaková súprava a sprevádzajúci personál ZSSK. Informoval o tom spravodajský potrál rtvs.
Zranených rozviezli do nemocníc v Leviciach, Komárne, Nitre a Bratislave. V Nových Zámkoch po stredajšej prietrži mračien nemocnica totiž nefungovala. Jedného zo zranených v kritickom stave prevážali vrtuľníkom do nemocnice na bratislavských Kramároch. Mal mať vážne poranenie v oblasti hrudníka, bol však pri vedomí.
Podľa dosiaľ neoverených informácií nehodu zapríčinila nefungujúca zvuková a svetelná signalizácia na priecestí. Tá má byť nefunkčná už tri dni, poruchu signalizácie pravdepodobne spôsobil dážď.
Na mieste nehody stále pokračuje zaisťovanie všetkých dôkazov, prítomný je aj znalec z odboru cestnej dopravy a tím vyšetrovateľov. Kynológovia so psami prehľadávajú okolie nehody.
Foto: KR PZ v Nitre/TASR
Šesťkilometrový úsek Nové Zámky - Dvory nad Žitavou je súčasťou trate Bratislava - Štúrovo dlhej 135 kilometrov. Jazdia po nej aj medzištátne vlaky medzi Maďarskom, Slovenskom, Českom a Nemeckom či Poľskom.
Na mieste nehody bol aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a policajný viceprezident pre vnútorný poriadok a bezpečnosť Rastislav Polakovič.
Minister vyjadril sústrasť pozostalým a poďakoval sa všetkým zasahujúcim zložkám. "So zármutkom som prijal správu o tragickej zrážke vlaku s autobusom pri Nových Zámkoch. Vyjadrujem úprimnú sústrasť pozostalým. Zraneným prajem čo najrýchlejšie zotavenie," napísal minister.
Obete dopravnej nehody zrážky vlaku s autobusom pri Nových Zámkoch sa zatiaľ nepodarilo identifikovať. Potvrdil to minister vnútra Šutaj Eštok.
Minister pôvodne informoval, že o život prišlo päť ľudí z autobusu. Dodal, že sa zranili aj ďalší najmenej štyria ľudia z autobusu a rušňovodič z vlaku, ktorí boli prevezení do nemocníc v Bratislave, Nitre, Komárne a Leviciach. Stav dvoch z nich bol vážny (z nich pravdepodobne pochádza šiesta obeť, o ktorej informovali neskôr), do nemocnice boli prevezení vrtuľníkom. Jedným z nich je vodič autobusu. Ďalších troch zranených so stredne ťažkými zraneniami previezli do nemocníc sanitky.
"Je mi veľmi ľúto vyhasnutých ľudských životov a v myšlienkach som s pozostalými po obetiach," uviedol minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru).
Sústrasť pozostalým vyjadrila aj ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková i predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík (obaja Hlas). „S hlbokým zármutkom myslím na obete a ich rodiny, ktorým vyjadrujem úprimnú sústrasť,“ uviedol.
Prezident Peter Pellegrini tiež vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým obetí nehody vlaku a autobusu pri Nových Zámkoch. Poďakoval sa tiež lekárom a záchranárskym tímom za odvedenú prácu.
"Aj popri rokovaní európskeho samitu v Bruseli s hlbokým zármutkom sledujem smutné informácie z vlasti o tragickej zrážke vlaku a autobusu pri Nových Zámkoch. Je mi veľmi ľúto všetkých obetí a ich rodinám vyslovujem úprimnú sústrasť. Zraneným želám čo najskoršie uzdravenie a ďakujem lekárom i záchranárskym tímom za odvedenú prácu. Kiež by sa takéto katastrofy Slovensku v budúcnosti vyhýbali," napísal prezident na sociálnej sieti.
(tasr, sita, im)
Národná rada nezvolila ani v opakovanej voľbe žiadneho kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR. Z piatich uchádzačov nezískal žiaden potrebný počet hlasov. Vykoná sa preto nová voľba.
Parlament mal zvoliť dvoch kandidátov na ústavného sudcu. Z nich si jedného vyberie prezident a vymenuje ho do funkcie. Miesto ústavného sudcu sa vlani uvoľnilo po odchode sudkyne Jany Laššákovej.
O post sa uchádzali Anton Dulak, Martina Jánošíková, Michaela Králová, Zuzana Pitoňáková a Lívia Trellová.
(tasr)
Parlament odvolal Michala Šipoša a Máriu Kolíkovú z vedúcich pozícií výborov národnej rady. Návrhy na odvolanie podali koaliční poslanci, oba návrhy podporilo 76 zo 79 hlasujúcich poslancov.
Šipoš (Slovensko-Za ľudí-KÚ) podľa navrhovateľov zneužil kompetenciu predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a prerušil schôdze výborov, čím znemožnil jeho ďalšiu činnosť.
Tvrdia, že zneužil pravidlá rokovania výboru na vlastnú obštrukciu. Jeho konanie považujú koaliční poslanci za účelové neprofesionálne konanie.
Kolíková (SaS) ako šéfka výboru na kontrolu činnosti SIS podľa koaličných poslancov postupovala nad rámec svojich kompetencií, keď svojvoľne a bez predchádzajúceho súhlasu výboru adresovala podnet Generálnej prokuratúre SR.
Prekáža im tiež, že mala bezdôvodne zrušiť zasadnutie výboru a nezabezpečila jeho rokovanie. Kritizujú aj to, že Kolíková mala verejne spochybniť činnosť SIS.
(tasr)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…