Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko v produktivite práce stále zaostáva za EÚ

Slovensko v produktivite práce stále zaostáva za Európskou úniou, táto medzera sa však za uplynulé dve dekády výrazne zmenšila. Kým ešte v roku 2000 dosahovala produktivita slovenskej ekonomiky iba približne polovicu európskeho priemeru, do roku 2022 sa tento odstup znížil na 14 percent.

Ďalšie približovanie však bude stále ťažšie a SR bude musieť investovať do vzdelávania, výskumu aj zlepšovania podnikateľského prostredia, upozornil v aktuálnom komentári analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

"Podobne ako pri dobiehaní hrubého domáceho produktu (HDP), aj pri produktivite je táto "cieľová rovinka" najťažšia, keďže si už nevystačíme s dovezenými technológiami a know-how zo zahraničia," zdôraznil ekonóm.

Poukázal na to, že produktivita práce je jeden z najdôležitejších ukazovateľov konkurencieschopnosti krajiny voči zahraničiu. Hovorí o tom, koľko je ekonomika schopná vyprodukovať za určitý čas, napríklad za jednu odpracovanú hodinu, a teda ako úspešne vie využívať dostupné zdroje.

(tasr)

Minúta  |  

Odštartoval folklórny festival Východná

Odštartoval folklórny festival Východná, na otvorení sa zúčastnila aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Ide už o 69. ročník významného folklórneho festivalu na Slovensku.

„Folklór je dušou nášho národa, zrkadlom našich koreňov a dedičstvom, ktoré musíme s láskou a hrdosťou odovzdávať ďalším generáciám. Festival Východná je skvostom, ktorý každoročne pripomína silu a krásu našich tradícií a spája ľudí z rôznych kútov Slovenska i zahraničia," povedala ministerka.

Festival potrvá do 7. júla a návštevníkov čaká bohatý program, vystúpenia folklórnych súborov, remeselné trhy a mnoho sprievodných podujatí. „Východná tak opäť ožije pestrými farbami krojov, melódiami tradičných piesní a nezabudnuteľnou atmosférou, ktorá oslavuje dedičstvo našich predkov," uzavrelo ministerstvo.

(sita)

Minúta  |  

Pád auta v strmom lesnom poraste neprežila jedna osoba, dve sa zranili

Prevrátenie a pád osobného automobilu neprežila jedna osoba, ďalší dvaja účastníci nehody sa zranili. V oblasti Rakytov pod vrcholom Nevedomá vo štvrtok zasahovala Horská záchranná služba (HZS).

Posádke auta pomáhali horskí záchranári z Oblastného strediska Veľká Fatra, ktorých cez Operačné stredisko tiesňového volania požiadali o súčinnosť so záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému.

"Horskí záchranári sa po príchode na miesto podieľali na vyslobodení a transporte uviaznutej osoby. Žiaľ, u tejto osoby mohli príslušné zložky na mieste skonštatovať iba smrť," uviedla HZS. Telo následne odovzdali obhliadajúcemu lekárovi a Policajnému zboru SR.

"Ostatní účastníci nehody boli so zraneniami odovzdaní do starostlivosti rýchlej zdravotnej pomoci na prevoz do nemocničného zariadenia," dodala HZS.

(tasr)

Minúta  |  

Vyše 60 expertov vyzvalo NATO: Neposúvajte Ukrajinu smerom k členstvu v Aliancii

Desiatky expertov vyzvali v dokumente Severoatlantickú alianciu, aby neposúvala Ukrajinu smerom k členstvu v NATO. Účelom Aliancie totiž podľa nich nie je signalizovať úctu k iným krajinám, ale brániť vlastné územie a posilňovať bezpečnosť jej členov. Štandard prináša plné znenie tejto výzvy.

Na minuloročnom samite NATO sa Spojené štáty sústredili na zlepšenie obranných spôsobilostí Ukrajiny, nie na riešenie potenciálneho členstva krajiny v Severoatlantickej aliancii. Na nadchádzajúcom júlovom samite NATO niektorí presadzujú, aby Aliancia výrazne priblížila Ukrajinu k členstvu, napríklad definovaním prístupového procesu pre Kyjev alebo pozvaním krajiny do tohto procesu. Každý takýto krok by bol nerozumný.

Článok 5 NATO sa všeobecne považuje za časť zmluvy, ktorá zaväzuje členov Aliancie – v praxi predovšetkým Spojené štáty – ísť do vojny, aby odrazili útok na ktoréhokoľvek člena. Ak by Ukrajina po súčasnej vojne vstúpila do NATO, chápalo by sa to tak, že Spojené štáty a ich spojenci sa zaväzujú bojovať proti ruským silám za Ukrajinu, ak by Rusko opäť zaútočilo.

Vzhľadom na široký politický konsenzus prezident Biden od začiatku poľutovaniahodnej plnohodnotnej ruskej invázie pred dvoma rokmi vylúčil priame použitie americkej vojenskej sily. Ako administratíva uznáva, bezpečnosť a prosperita Spojených štátov nie sú súčasnou vojnou dotknuté do takej miery, ktorá by oprávňovala priamy vojenský zásah USA.

Je pravdou, že ako prezident Biden, tak aj bývalý prezident Trump varovali, že konflikt by mohol prerásť do "tretej svetovej vojny". Z rovnakého dôvodu, ako by Spojené štáty nemali ísť do vojny proti Rusku kvôli Ukrajine dnes, by sa nemali zaväzovať ísť do vojny proti Rusku kvôli Ukrajine v budúcnosti.

Niektorí tvrdia, že akt vstupu Ukrajiny do NATO by odradil Rusko od ďalšieho napadnutia Ukrajiny. To je však len zbožné želanie.

Odkedy Rusko začalo v roku 2014 obsadzovať Ukrajinu, spojenci NATO svojimi krokmi ukázali, že si nemyslia, že riziko konfliktu, hoci je značné, ospravedlňuje cenu vojny. Ak by Ukrajina vstúpila do NATO, Rusko by malo dôvod pochybovať o dôveryhodnosti bezpečnostných záruk NATO – a získalo by príležitosť otestovať a potenciálne rozbiť alianciu. Výsledkom by mohla byť priama vojna medzi NATO a Ruskom alebo rozpad samotného NATO.

Spomínané členstvo Ukrajiny v NATO robí medvediu službu Ukrajincom, ktorí statočne bojujú za svoju nezávislosť. Čím viac sa NATO priblíži k prísľubu, že Ukrajina vstúpi do aliancie, keď sa vojna skončí, tým väčšia bude motivácia pre Rusko pokračovať vo vojne a zabíjať Ukrajincov, aby zmarilo integráciu Ukrajiny do NATO.

Ukrajina stojí pred ťažkou voľbou, ktorá má obrovské dôsledky pre jej budúcnosť. Ukrajinci si zaslúžia, aby zvážili svoje strategické možnosti jasným pohľadom, nie cez ružové okuliare, ktoré im nasadili ľudia zvonka, ktorí nemajú podporu vo vlastných krajinách.

Výzvy, ktoré Rusko predstavuje, sa dajú zvládnuť aj bez vstupu Ukrajiny do NATO. Posunutie Ukrajiny smerom k členstvu v aliancii by mohlo problém ešte zhoršiť, keďže Ukrajina by sa stala dejiskom dlhotrvajúcej skúšky sily medzi dvoma poprednými svetovými jadrovými mocnosťami a nahrávalo by to naratívu Vladimira Putina, že na Ukrajine bojuje proti Západu, a nie proti ukrajinskému ľudu.

Účelom NATO nie je signalizovať úctu k iným krajinám. Jeho cieľom je brániť územie Aliancie a posilňovať bezpečnosť jej členov. Prijatie Ukrajiny by znížilo bezpečnosť Spojených štátov a spojencov NATO, čo by znamenalo významné riziko pre všetkých.

Výzvu podpísali:

James Acton, Carnegie Endowment for International Peace
Aisha Ahmadová, University of Toronto
Robert J. Art, Brandeis University
Emma Ashfordová, Stimson Center
Andrew Bacevich, Quincy Institute for Responsible Statecraft
Doug Bandow, Cato Institute
George Beebe, Quincy Institute for Responsible Statecraft
Daniel Bessner, University of Washington
Brian Blankenship, University of Miami
Rachel Bovardová, Conservative Partnership Institute
Dan Caldwell, Defense Priorities
Jasen J. Castillo, Bush School of Government, Texas A&M University
Ed Corrigan, Conservative Partnership Institute
Daniel Davis, Defense Priorities
Daniel R. DePetris, Chicago Tribune and Defense Priorities
Michael C. Desch, University of Notre Dame
Monica Duffy-Toftová, Fletcher School of Law and Diplomacy, Tufts University
Jeffrey Engel, Southern Methodist University
Benjamin Friedman, Defense Priorities
John Allen Gay, John Quincy Adams Society
Eugene Gholz, University of Notre Dame
Peter Goettler, Cato Institute
Kelly A. Greicová, Stimson Center
Mark Hannah, Institute for Global Affairs
Peter Harris, Colorado State University
David Hendrickson, Colorado College
John C. Hulsman, John C. Hulsman Enterprises
Van Jackson, Security in Context and Victoria University of Wellington
Jennifer Kavanaghová, Defense Priorities
Edward King, Defense Priorities
Charles Kupchan, Council on Foreign Relations and Georgetown University
Anatol Lieven, Quincy Institute for Responsible Statecraft
Jennifer Lindová, Dartmouth College
Justin Logan, Cato Institute
Lora Lumpeová, Quincy Institute for Responsible Statecraft
Sumantra Maitra, American Ideas Institute and Center for Renewing America
Daniel McCarthy, Modern Age
John Mearsheimer, University of Chicago
Arta Moeini, Institute for Peace and Diplomacy
Samuel Moyn, Yale University
Lindsey A. O’Rourkeová, Boston College
George Perkovich, Carnegie Endowment for International Peace
Paul R. Pillar, Georgetown University
Patrick Porter, Cato Institute and University of Birmingham
Barry Posen, Massachusetts Institute of Technology
Christopher Preble, Stimson Center
Daryl G. Press, Dartmouth College
William Ruger, American Institute for Economic Research
John Schuessler, Bush School of Government, Texas A&M University
Joshua Shifrinson, School of Public Policy, University of Maryland
Peter Slezkine, Middlebury Institute of International Studies at Monterey
Reid Smith, Stand Together
Marc Trachtenberg, University of California, Los Angeles
Kelley B. Vlahosová, Responsible Statecraft
Will Walldorf, Defense Priorities and Wake Forest University
Stephen M. Walt, Kennedy School of Government, Harvard University
Jim Webb, Former Senator and Notre Dame International Security Center
Stephen Wertheim, Carnegie Endowment for International Peace
Christian Whiton, Center for the National Interest
Gavin Wilde, Carnegie Endowment for International Peace
William Wohlforth, Dartmouth College

Inštitucionálna príslušnosť je uvedená len na účely identifikácie, jednotlivci sa podpísali výlučne ako súkromné osoby.

Minúta  |  

Šimkovičová zvažuje trestnoprávne kroky voči organizácií, ktorá ju podozrieva z rasizmu

Šimkovičová zvažuje trestnoprávne kroky voči organizácií, ktorá ju podozrieva z rasizmu. Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv (IĽP) na ňu totiž podal trestné oznámenie pre podozrenie z rasizmu a antisemitizmu za jej výroky v rozhovore pre portál topky.sk z 3. júla.

Organizácia upozornila na vyjadrenie ministerky, že Európa vymiera, nerodia sa nové deti, pretože tu je pretlak LGBTI. Šimkovičová dodala, že zvláštne je, že pri „bielej rase".

„Je nepochopiteľné, ako môže členka vlády SR hovoriť v takýchto intenciách o 'bielej rase', akoby židovské alebo rómske deti boli neželané, akoby Slovensko nebola republika svojich občanov a občianok, ale akési kmeňové spoločenstvo postavené na etnickej a rasovej príslušnosti,” uzavrel právnik IĽP Daniel Grejták.

„Výroky pána Weisenbachera a Grejtáka sú absolútne scestné. Hraničia s porušovaním ľudských a občianskych práv ministerky kultúry. Jednak bezprecedentným spôsobom napádajú ústavné právo občianky SR na slobodu prejavu a manipulujú verejnú mienku nekvalifikovanou právnou analýzou subjektívnej aj objektívnej stránky trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia," uviedlo ministerstvo kultúry.

Ako uviedlo ministerstvo kultúry, Šimkovičová žiadnym výrokom úmyselne ani z nedbanlivosti neporušila trestný zákon. „Je to človek so silným humánnym cítením a empatiou, preto zvažuje občianskoprávne aj trestnoprávne kroky voči neoprávneným zásahom do jej osobnej integrity," vyhlásilo ministerstvo.

(sita)

Minúta  |  

Blanár: Viac ako 1,6 milióna Slovákov žijúcich v zahraničí predstavuje dôležitú súčasť Slovenska

Viac ako 1,6 milióna Slovákov žijúcich v zahraničí predstavuje dôležitú súčasť Slovenska, uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD) pri príležitosti piatkového pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí.

"Pri mojich cestách v zahraničí sa už pravidelne stretávam aj so slovenskou krajanskou komunitou v danom štáte a nesmierne ma teší, že Slováci ani ďaleko od domova nezabúdajú na svoje korene. Šíria dobré meno našej vlasti a sú neoddeliteľnou súčasťou diplomacie, keďže dokážu pozitívne prispievať a obohacovať naše vzájomné vzťahy s krajinou, v ktorej žijú," vyhlásil Blanár.

Rezort diplomacie poukázal na to, že najviac zahraničných Slovákov žije podľa dostupných štatistík v zámorí - v Spojených štátoch amerických pôsobí 750-tisíc Slovákov, v Kanade 100-tisíc. V Česku je ich evidovaných 200-tisíc, v Maďarsku 75-tisíc a v Rakúsku 65-tisíc. V Srbsku ich žije 45-tisíc a v Rumunsku sa k slovenským koreňom hlási 13-tisíc obyvateľov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.