Preskočiť na obsah
  |  

Východné krídlo NATO by malo vynakladať aspoň desať percent HDP na obranu

Východné krídlo NATO by malo vynakladať aspoň desať percent HDP na obranu, ak skutočne považujú Rusko za hrozbu, povedal bývalý námestník ministra obrany USA Elbridge Colby v rozhovore pre denník Politico.

Colby, jeden z popredných spojencov exprezidenta Donalda Trumpa, vyhlásil, že stredná a východná Európa by mali v prípade republikánskeho víťazstva v novembrových voľbách očakávať od Spojených štátov „oveľa menej“.

„Spojené štáty majú záväzok prísť na pomoc krajinám NATO, ktoré sú napadnuté. To nie je to isté ako povedať, že by sme mali vrhnúť celú našu armádu [na východné krídlo],“ povedal.

„Nemyslím si, že je až také pôsobivé, že Litva vynakladá tri percentá, Estónsko vynakladá tri percentá. Na ich mieste by som dával aspoň desať, ak to myslia vážne s tým, akú hrozbu predstavujú Rusi,“ vyhlásil. „Myslím si, že Európania musia pochopiť, že musia vybudovať svoje armády tak skoro, ako je ľudsky možné.“

„Môj osobný názor je, že by sme mali vyčleniť značné dostupné sily na obranu východnej časti NATO, ktoré neznižujú našu schopnosť [brániť] prvú ostrovnú reťaz, v tomto prípade Taiwan,“ dodal s poukázaním na bezpečnostnú iniciatívu v Juhočínskom mori.

(politico)

  |  

Pápež František vyjadril znepokojenie nad útokmi v Kyjeve a v Pásme Gazy

Pápež František vyjadril "vážny zármutok" nad pondelkovým raketovým útokom na detskú nemocnicu v Kyjeve a hlboké znepokojenie nad stupňovaním násilia na Ukrajine a v Pásme Gazy.

Pondelkový útok na nemocnicu v Kyjeve bol pravdepodobne spôsobený priamym zásahom ruskej strely, uviedla Monitorovacia misia Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR). Ruské útoky na ukrajinské hlavné mesto Kyjev si vyžiadali najmenej 27 obetí a 117 zranených.

Najmenej 16 ľudí zahynulo a viac ako 50 utrpelo zranenia pri sobotňajšom izraelskom útoku na školu poskytujúcu úkryt pre vysídlené palestínske rodiny, ktorá sa nachádza v Pásme Gazy v utečeneckom tábore Nusajrát.

(tasr, afp, reuters)

  |  

Nemecký minister obrany Boris Pistorius požiadal o vyčlenenie ďalších štyroch miliárd eur pre Ukrajinu

Nemecký minister obrany Boris Pistorius požiadal o vyčlenenie ďalších štyroch miliárd eur pre Ukrajinu. Podľa denníka Spiegel smeroval túto žiadosť na ministra financií Christiana Lindnera, ten medzitým vyzval spolkovú vládu na šetrenie.

V súčasnom spolkovom rozpočte je vyčlenených približne sedem miliárd eur, ktoré už Kyjev využil. Na nové dodávky zbraní pre rok 2024 údajne zostáva už len 200-tisíc eur, tvrdí Spiegel.

(spiegel, ukrajinska pravda)

  |  

Exvyšetrovateľovi NAKA Pavlovi Ďurkovi vzniesol vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby ďalšie obvinenie

Exvyšetrovateľovi NAKA Pavlovi Ďurkovi vzniesol vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby ďalšie obvinenie, a to pre zneužitie právomoci verejného činiteľa. Ako prvá o tom informovala TV Markíza.

„Podľa informácií vyšetrovateľa mal obvinený P.D. úmyselne zabrániť osobe P.V. v užívaní práva na osobnú slobodu garantovanú Ústavou SR,“ uviedla pre Markízu hovorkyňa Úradu inšpekčnej služby Andrea Dobiášová.

Nové stíhanie prichádza v čase, keď policajti okolo Jána Čurillu čakajú na rozhodnutie prokurátora v prvom prípade obvinení. Štyria elitní vyšetrovatelia mali spolu s bývalým povereným šéfom policajnej inšpekcie pripravovať nepodložené stíhanie ľudí z inšpekcie aj SIS. Údajným motívom čurillovcov mala byť snaha, aby inšpekcia nezačala stíhať ich.

Kľúčovým dôkazom majú byť odposluchy z kancelárií vyšetrovateľov v budove Policajného prezídia. Zachytávajú debatu pri spisovaní uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci, ktoré sa týkalo podozrení voči ľuďom z inšpekcie a SIS. Podozrivý bol tím vyšetrovateľky Diany Santusovej.

Vyšetrovateľov NAKA a exšéfa inšpekcie zadržali ľudia z inšpekcie v septembri 2021. Pätica policajtov skončila na istý čas aj vo vyšetrovacej väzbe. Neskôr bratislavský krajský súd rozhodol o ich prepustení a skonštatoval, že na stíhanie dôvod nevidí.

(tvnoviny)

  |  

Čína kritizovala NATO za jeho kroky v ázijsko-tichomorskej oblasti

Čína kritizovala NATO za jeho kroky v ázijsko-tichomorskej oblasti a požiadala Alianciu, aby prehodnotila svoje kroky. Peking nesúhlasí s „hanobením“ zo strany NATO a odmieta, aby Aliancia Čínu využívala ako zámienku na zásahy v oblasti Ázie a Tichého oceána, povedal hovorca rezortu diplomacie Lin Ťien.

„Takzvaná bezpečnosť NATO je na úkor bezpečnosti iných krajín a jeho kroky prinášajú mimoriadne vysoké bezpečnostné riziko pre svet a oblasť (juhovýchodnej Ázie),“ povedal Ťien.

NATO podľa neho nepretržite rozširuje svoju moc za svoje hranice a vyvoláva konfrontácie, pričom Čína buduje vo svete mier a prispieva ku globálnemu rozvoju.

Jednou z tém samitu NATO vo Washingtone má byť aj ďalší postup voči Číne a posilnenie spolupráce NATO v indo-tichomorskej oblasti.

Okrem 32 členských štátov budú prítomní aj lídri Austrálie, Japonska, Nového Zélandu a Južnej Kórey.

(afp, dpa, tasr)

  |  

Szijjártó: Dokumenty svedčia o tom, že NATO spustí misiu na podporu Ukrajiny

Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó tvrdí, že NATO spustí misiu na poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine. Na Facebooku skonštatoval, že o tom svedčia návrhy dokumentov na prebiehajúcom aliančnom samite vo Washingtone.

Šéf maďarskej diplomacie ubezpečil, že jeho krajina považuje účasť na stretnutí v hlavnom meste USA za pokračovanie svojej mierovej misie, ktorá zahŕňala nedávne návštevy premiéra Viktora Orbána v Kyjeve, Moskve a Pekingu, kde sa hovorilo o možnosti prímeria a začatí rokovaní.

„To je presne to, čo budeme obhajovať na samite NATO: na bojisku neexistuje žiadne riešenie. Ako je možné, že to po dva a pol roku nevidíme?! Návrhy rozhodnutí na nasledujúce tri dni ukazujú úplný nedostatok pochopenia: NATO sa chystá začať misiu na podporu Ukrajiny. My z toho budeme vylúčení: nebudeme dodávať zbrane, nebudeme dodávať vojakov, nebudeme sa podieľať na financovaní [tejto misie, pozn. red.],“ povedal politik.

Podľa Szijjártóa sa situácia bude zhoršovať, zbraní je vraj čoraz viac a vojnová propaganda sa údajne zintenzívňuje. "Hrozí vážne nebezpečenstvo eskalácie," doplnil minister.

Jubilejný samit

Pripomeňme, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg minulý týždeň zdôraznil, že podpora Ukrajiny bude jednou z hlavných tém samitu, ktorý potrvá od 9. do 11. júla pri príležitosti 75. výročia podpísania Washingtonskej zmluvy, zakladajúceho aktu Aliancie.

Spojenci sa na júnovom stretnutí na úrovni ministrov obrany v Bruseli dohodli, že Aliancia prevezme vedúcu úlohu v koordinácii medzinárodnej vojenskej pomoci Ukrajine na obranu pred ruskou inváziou ako aj pri výcviku ukrajinských vojakov.

Kremeľ stretnutie pozorne sleduje

Kremeľ bude podľa vlastných slov samit veľmi pozorne sledovať, keďže Severoatlantická aliancia označuje Rusko za nepriateľa a usiluje sa ho poraziť. Uviedol to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Moskva bude podľa Peskova "čo najpozornejšie" sledovať vyjadrenia na rokovaniach a rozhodnutia, ktoré budú prijaté a "položené na papier".