Začína sa samit NATO. Možnou témou je aj likvidovanie striel smerujúcich na Poľsko

V utorok sa vo Washingtone začal samit NATO, ktorý potrvá do 11. júla. Spojenci absolvujú tri hlavné zasadnutia na úrovni hláv štátov a vlád.

Prvé rokovanie bude v stredu (10. júla) venované predovšetkým téme posilňovania kolektívnej obrany. Vo štvrtok bude pracovný program pokračovať rokovaním za účasti predstaviteľov Austrálie, Nového Zélandu, Japonska, Južnej Kórey a Európskej únie. Samit uzavrie zasadnutie Rady NATO-Ukrajina.

Hlavnou témou rokovaní je vojna na Ukrajine.

Nová protivzdušná obrana

Spojenci chcú počas samitu oficiálne oznámiť nový balík vojenskej pomoci, ktorého ťažiskom by mali byť ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

Diskutovať by sa malo aj o spoločnej a dlhodobej aliančnej podpore, ktorá by mala aj v budúcom roku predstavovať približne 40 miliárd eur. Odchádzajúci generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg, ktorého od 1. októbra 2024 nahradí bývalý holandský premiér Mark Rutte, predtým navrhol, aby táto suma „zostala minimálna aj v nasledujúcich rokoch“, ale pred samitom nedošlo k dohode.

USA: Možnou témou je aj zachytávanie striel smerujúcich na Poľsko

Jednou z tém počas summitu by mohlo byť aj zachytávanie ruských striel nad územím Ukrajiny, ktoré letia v smere na Poľsko. Uviedol to hovorca amerického rezortu diplomacie Matthew Miller.

Členská krajina NATO má podľa Millera možnosť predložiť návrh kedykoľvek. „Majú schopnosť urobiť tak a diskutovať o tom s ďalšími hlavami štátov,“ povedal. „Som si istý, že je to niečo, o čom by sa dalo diskutovať,“ doplnil.

Miller reagoval na návrh poľského premiéra Donalda Tuska z jeho pondelkového stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo Varšave, píše PAP.

Tusk uviedol, že tento návrh vychádza z Poľska, stále sa o ňom rokuje a vyžaduje si podporu ďalších členských krajín. So Zelenským podpísali v pondelok vo Varšave aj bilaterálnu bezpečnostnú dohodu.

„Tento bezprecedentný dokument zahŕňa opatrenie na zostreľovanie ruských striel a dronov vo vzdušnom priestore Ukrajiny, ktoré sú odpálené smerom na Poľsko,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X. „Sme odhodlaní zaviesť ho do praxe,“ dodal. Jeho krajina bude s Poľskom takisto spolupracovať v oblasti bojových lietadiel, ktoré už Poľsko poskytlo, i na možnom transfere ďalších.

Záštitu nad pomocou pre Ukrajinu prevezme NATO

Rozoberať sa bude aj väčšia angažovanosť Severoatlantickej aliancie pri pomoci Ukrajine. Dodávky západných zbraní pre napadnutý štát doteraz riadila takzvaná kontaktná skupina pre Ukrajinu pod vedením Spojených štátov.

Teraz sa tieto aktivity majú dostať priamo pod záštitu NATO, čo sa má definitívne schváliť vo Washingtone. Po novom bude podporu Ukrajine riadiť koordinačné centrum na americkej vojenskej základni v nemeckom Wiesbadene.

Logistické centrá vzniknú v krajinách východného krídla aliancie. Pravdepodobne pôjde o niektoré letiská v Poľsku a do úvahy pripadá aj Česká republika, odkiaľ sa na Ukrajinu posiela veľká časť obrnenej techniky a opravujú sa tam napríklad tanky. NATO prevezme vedúcu úlohu aj pri výcviku ukrajinských vojakov.

Tieto zmeny majú podľa amerických médií nastať pre nadchádzajúce prezidentské voľby v USA. Existuje obava, že ak by ich vyhral Donald Trump, pomoc pre Ukrajinu by oklieštil.

Vstup Ukrajiny do NATO je tabu

Pozvánky do NATO sa Volodymyr Zelenskyj zrejme nedočká ani tento rok. Predpokladá sa, že spoza veľkej mláky si neodnesie ani žiadny časový plán svojej cesty do Aliancie.

Podľa diplomatických zdrojov, s ktorými mal možnosť hovoriť britský denník The Telegraph, sú proti dôležité štáty ako Nemecko a Spojené štáty americké.

Aj americký prezident Joe Biden v rozhovore pre časopis Time tento rok poukázal na „významnú korupciu“ u nášho východného suseda, pričom vylúčil podporu „NATOizácie Ukrajiny“. Štáty sa chcú vyhnúť aj tomu, aby došlo k aktivácii článku 5 o kolektívnej obrane a oni museli Ukrajinu brániť proti Rusku.

Kremeľ bude samit veľmi pozorne sledovať

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Severoatlantická aliancia označuje Rusko za nepriateľa a usiluje sa ho poraziť. Moskva bude preto podľa jeho slov „čo najpozornejšie“ sledovať vyjadrenia na rokovaniach a rozhodnutia, ktoré budú prijaté a „položené na papier“.

Pellegrini je proti vyslaniu našich vojakov na Ukrajinu

Slovenskú republiku bude na samite zastupovať prezident Peter Pellegrini. Zúčastnia sa na ňom aj podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák a minister zahraničných vecí Juraj Blanár (obaja Smer).

Pellegrini vopred oznámil, že Slovensko bude konštruktívnym partnerom a nebude blokovať žiadne rozhodnutia, ktoré by mali byť prijaté.

Zdôraznil však, že ak by malo dôjsť k plánom nasadenia vojakov NATO na Ukrajine, aj keď by išlo len o výcvikový personál, SR tam žiadneho svojho vojaka nevyšle. Dodal, že ak by mali slovenskí inštruktori niekde vo vzťahu k ukrajinským vojakom pôsobiť, tak len na území SR.

V reakcii na otázku k článku 5 Severoatlantickej zmluvy – teda či by Slovensko v prípade jeho aktivácie vyslalo svojich vojakov na pomoc členskej krajine NATO – odpovedal, že je to logické. Podotkol však, že armáda musí byť vyzbrojená „tak, ako má byť,“ aby pri ochrane spojenca mohla aj niečo urobiť.

„Tých modernizačných programov je podpísaných veľmi veľa, ale zatiaľ techniku, s ktorou by sa dalo ísť bojovať, slovenská armáda veľmi nemá,“ dodal Pellegrini s tým, že je to podľa neho limitujúci prvok.

Pellegrini počas nedávnej návštevy u poľského náprotivka Andrzeja Dudu poukázal na rozdielnosť názorov oboch prezidentov v otázke prístupových rokovaní Ukrajiny a jej členstva v NATO. „Pán prezident Duda je za skorší začiatok prístupových rokovaní Ukrajiny, my skôr nabádame k zdržanlivosti. Aby to viac neeskalovalo napätie,“ vyhlásil Pellegrini.

Vo videu zverejnenom na sociálnej sieti označil členstvo Ukrajiny za najdôležitejšiu otázku samitu. „Tam sa veľmi, veľmi precízne hľadá tá formulácia, alebo tie slová, tak aby od vilniuského samitu došlo k nejakému posunu,“ povedal. Slovensko podľa Pellegriniho súhlasí, aby do textu bolo doplnené, že rozhodnutie každej krajiny, ktorá má právo rozhodovať sa o svojej budúcnosti a požiadať o členstvo v hocijakej organizácii, je vždy závislé od rozhodnutia členských štátov danej organizácie. Vyjadril presvedčenie, že sa to pri rokovaní o finálnej verzii textu podarí udržať.

Pellegrini má počas samitu absolvovať aj bilaterálne rokovanie s ukrajinským prezidentom. Podľa vlastných slov by ho zaujímal Zelenského reálny pohľad na to, ako sa bude situácia na fronte v najbližších týždňoch a mesiacoch vyvíjať a ako v skutočnosti prebieha dodávanie pomoci. „Budeme ale hovoriť aj o tom, aké sú vzťahy medzi Slovenskom a Ukrajinou, ako Slovensko pomáha zabezpečovať energeticky samotnú Ukrajinu,“ povedal.

Slovensko sa podľa prezidenta zúčastní aj na vytvorení nového finančného balíka v hodnote 40 miliárd eur pre Ukrajinu a bude doňho prispievať svojou čiastkou. Spresnil, že do tejto čiastky sa môžu započítať rôzne aktivity, ktoré SR pre Ukrajinu už vykonalo alebo vykonáva.

(tasr, reuters, afp, est)