Hizballáh zverejnil dronové zábery izraelských vojenských základní na okupovaných Golanských výšinách na severe Izraela. Na konci videa vidno izraelské mesto, ktoré sa podľa šiitských milícií „objaví v nasledujúcom klipe“.
Hnutie ovládajúce juh a východ Libanonu vypustilo od začiatku vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas stovky dronov, z nich väčšina niesla výbušniny. Niektoré z nich však militanti používajú na špionáž. Pred niekoľkými týždňami zverejnili zábery objektov z Haify.
Izraelská armáda sa k videu zatiaľ nevyjadrila.
The Hezbollah terror group has published a new propaganda video showing drone footage of Israeli military bases in the Golan Heights.
The end of the video also shows an Israeli city, which Hezbollah says will be featured in an upcoming clip.
Ruskému veľvyslancovi sme povedali, že vrahovia detí sú odpad ľudstva, povedal český šéf diplomacie Jan Lipavský. Česko si v súvislosti s pondelkovým útokom Ruska na detskú nemocnicu v Kyjeve predvolalo ruského veľvyslanca Alexandra Zmejevského.
"Rozhodol som o predvolaní ruského veľvyslanca. Vrahovia, ktorí útočia na deti v nemocnici, sú odpadom ľudstva. Dostal pokyn to v Moskve odkázať," napísal Lipavský.
Protest Česka tlmočil Zmejevskému ministrov námestník Jan Marian. Po odchode z Černínskeho paláca ruský veľvyslanec podľa servera opakoval, že to nebola ruská, ale ukrajinská strela. Stretnutie na ministerstve podľa neho prebiehalo "ako obvykle".
Pondelkové ruské útoky na ukrajinské hlavné mesto Kyjev si vyžiadali najmenej 27 obetí a 117 zranených. Ukrajina celkovo hlási najmenej 37 úmrtí a 170 zranených v krajine. Jeden z náletov zasiahol aj detskú nemocnicu v hlavnom meste. Ukrajina označila útok na nemocnicu za cielený, pretože videozáznam podľa nej zachytáva riadenú raketu, ako sa blíži k budove. Rusko však tvrdí, že nemocnicu zasiahla strela z ukrajinského systému protivzdušnej obrany NASAMS.
Kostol sv. Víta v Rusovciach navštevovala princezná Štefánia, ktorá sa tam chodievala modliť. V súčasnosti sa z kostola stala štýlová kaviareň.
„Štefánia bola obľúbená, čo potvrdili viacerí obyvatelia Rusoviec, ktorí ju poznali. Na Mikuláša alebo Vianoce pozývala deti, rodičov do kaštieľa, kde im niečo pripravila, bola to výnimočná žena,“ povedal Bratislavskému Štandardu prevádzkar Sankt Vinktus Kaffee František Vajarský.
Viac informácií o belgickej princeznej Štefánie, ktorá podstatnú časť života strávila v Rusovciach a o málo známej sakrálnej stavbe, si prečítate v článku Jána Vidu:
Španielsky súd zastavil vyšetrovanie vodcu katalánskych separatistov Carlesa Puigdemonta pre trestný čin terorizmu, naďalej ho však stíha za trestný čin sprenevery a je vyšetrovaný aj pre vlastizradu.
Puigdemont stále dúfa, že využije zákon o amnestii, ktorý 30. mája schválil španielsky parlament. Trestný čin vlastizrady pod tento zákon nespadá.
Líder strany Spoločne pre Katalánsko (JxCat) žije v exile od roku 2017 – od neúspešného pokusu o odtrhnutie Katalánska.
Španielsky Najvyšší súd 1. júla zamietol žiadosť o uplatnenie nového zákona o amnestii na Puigdemonta a ďalších protagonistov katalánskej nezávislosti s tým, že tento zákon nemožno použiť na niektoré z trestných činov, z ktorých sú obvinení.
V prelomovom rozhodnutí kritizujúcom španielsky parlament sudcovia napísali, že zákon o amnestii nemožno uplatniť na trestné činy sprenevery verejných prostriedkov pre osobný prospech, alebo keď ovplyvňujú finančné záujmy Európskej únie.
Hoci prokuratúra nepredložila dôkazy, že lídri separatistov používali hotovosť EÚ na financovanie svojich aktivít, súd tvrdí, že samotná ich snaha o nezávislosť ohrozuje finančné záujmy EÚ.
Ak by totiž bolo referendum o nezávislosti Katalánska v roku 2017 úspešné, ovplyvnilo by to územné rozmery EÚ a príspevok Španielska do rozpočtu bloku, vysvetlil súd.
Puigdemont podal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu. Aj iní katalánski lídri reagovali na tieto správy podráždene a rozsudok označili za dôkaz, že španielske súdnictvo je voči nim zaujaté.
České hnutie SPD sa pridá k nemeckej AfD v novej eurofrakcii Európa suverénnych národov. Podľa predsedu Slobody a priamej demokracie Tomia Okamuru by mala oficiálne vzniknúť v stredu, oznámil to pred začiatkom rokovania českej Poslaneckej snemovne.
„Po skúsenostiach z vyjednávania pred piatimi rokmi je dôležité, aby sme pri založení frakcie boli čo najskôr, aby sme pre nášho europoslanca vyrokovali čo najlepšie portfólio a mohli čo najlepšie obhajovať náš program,“ vysvetlil Okamura. SPD v eurovoľbách neobhájila doterajšie dva mandáty a má tak len jedného europoslanca.
Program frakcie je podľa Okamuru ideálny. „Je to, samozrejme, proti Green Dealu, aj proti migrácii, ale vyslovene aj proti islamizácii Európy. Je to aj o tom, že chceme, aby sa právomoci z Bruselu čo najviac vracali na národnú úroveň, aby rozhodovali národné štáty,“ priblížil program vznikajúcej frakcie šéf SPD.
Práve tu podľa svojich slov vidí rozdiel s už vzniknutou frakciou Patrioti pre Európu, ktorú spoluzaložilo hnutie ANO Andreja Babiša. Patrioti podľa Okamuru naivne veria, že EÚ pôjde reformovať zvnútra, zatiaľ čo ich frakcia chce vrátiť Európu k spolupráci suverénnych národov.
Vedúcou silou vo vznikajúcej frakcii je podľa Okamuru práve nemecká Alternatíva pre Nemecko, čo bol aj rozhodujúci dôvod, prečo sa SPD rozhodla pridať práve do tejto skupiny.
V Patriotoch je najsilnejšie zastúpené Francúzsko s 30 poslancami Národného zhromaždenia (RN). Francúzsko však podľa Okamuru v EÚ stráca vplyv. „Celú EÚ dnes vedie Nemecko, či už v téme migrácie alebo v téme Green Dealu. Ako to rozhodnú Nemci, tak to bude,“ dodal.
Hnutie SPD bolo predtým súčasťou frakcie Identita a demokracia. Tá sa však po voľbách rozpadla a viaceré strany z nej vrátane francúzskeho RN či talianskej Ligy sa pridali k Patriotom.
Fico opäť ponukol premiérovi Ukrajiny hospitalizáciu detských onkologických pacientov z Kyjeva na Slovensku. Denysovi Šmyhaľovi to povedal v telefonickom rozhovore.
Dohodli sa, že technický prevoz a následnú hospitalizáciu zabezpečia ministri zdravotníctva. Fico poďakoval Šmyhaľovi za prejavy podpory po atentáte na jeho osobu. "Premiéri sa ďalej dohodli, že vlády si v krátkom čase vymenia hodnotenie plnenia záväzkov prijatých na spoločnom rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády v Michalovciach a začnú prípravu ďalšieho spoločného rokovania vlád," priblížil Úrad vlády.
Ako doplnil, ukrajinský premiér pozval slovenskú vládu na rokovanie na území Ukrajiny, pričom ako predbežný termín bola určená druhá polovica septembra alebo začiatok októbra 2024. "Premiéri sa zhodli, že spoločné rokovanie vlád bude výbornou príležitosťou na otvorený a férový dialóg o celom okruhu otázok," uviedol úrad.
Fico zablahoželal Ukrajine k otvoreniu rokovaní o vstupe krajiny do EÚ. Slovenská vláda je podľa Úradu vlády pripravená poskytnúť ukrajinskej vláde technickú pomoc pri týchto negociáciách.
Prezident Peter Pellegrini odsúdil útok na detskú nemocnicu v Kyjeve. Urobil tak pred samitom NATO vo Washingtone.
„Je to veľká tragédia a veľké nešťastie pre všetky obete, zranených a ich rodiny. Takéto útoky nenaznačujú snahu Ruska sadnúť si za rokovací stôl. Ale ak sa o to nepokúsime, počet obetí bude narastať nielen na fronte, ale aj v radoch civilného obyvateľstva, a Ukrajina bude z mesiaca na mesiac čoraz viac decimovanou krajinou,“ povedal slovenský prezident.
Slovensko sa začiatkom júla zapojilo do celoeurópskej akcie proti obchodovaniu s ľuďmi. Akcia European Multidisciplinary Platform Against Criminal Threats (EMPACT) prebiehala pod záštitou Europolu, Interpolu a Frontexu v 40 krajinách Európy.
Výsledkom bolo odhalenie 1 374 možných obetí obchodovania s ľuďmi, z toho 153 detí. Zadržaných bolo 219 podozrivých osôb a začatých 276 nových vyšetrovaní.
"Na Slovensku polícia spolu s inšpektormi práce skontrolovala 53 podnikateľských subjektov a 222 osôb, z toho 61 cudzincov najmä z Vietnamu, Ukrajiny a Thajska. Počas týchto kontrol nebola identifikovaná žiadna obeť obchodovania s ľuďmi," uviedol hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.
Tento rok však podľa neho polícia eviduje deväť trestných stíhaní pre obchodovanie s ľuďmi, kde bolo zaznamenaných 17 obetí, z toho 12 detí. Ako priblížil, väčšina z nich bola sexuálne vykorisťovaná.
Orbán je so svojimi plánmi politicky izolovaný, odvaha mu však nechýba. Maďarský premiér krátko pred samitom NATO obehol Ukrajinu, Rusko a Čínu s ambíciou presadiť mierový plán.
S Ruskom rokoval v čase, keď čokoľvek podobné západní lídri považujú za tabu. Témou dňa majú byť predsa samit NATO v Spojených štátoch a vojenská podpora Ukrajiny. Nie rokovania s Rusmi a Číňanmi. Orbána už počas cesty mierne napomenuli aj v NATO, aj v EÚ. Opakovali, že nezastupuje Západ ani Európu.
Reálne to však vôbec nie je také čierno-biele, ako to vyzerá. O čo Orbánovi v jeho hre ide a kam mieri? Prečítajte si komentár Daga Daniša:
Moldavsko podpísalo s EÚ dohodu o spoločnom obstarávaní v oblasti zdravia. Stalo sa tak šiestym kandidátskym štátom a 38. štátom celkovo, ktorý pristúpil k tejto dohode.
Stalo sa tak počas pracovnej návštevy eurokomisárky pre zdravie a bezpečnosť potravín Stelly Kyriakidisovej v Kišiňove.
Na základe dohody môžu zúčastnené štáty spoločne nakupovať základné dodávky, ako sú lieky a zdravotnícke vybavenie.
Počas pandémie ochorenia COVID-19 dohoda umožnila zúčastneným krajinám získať osobné ochranné prostriedky, ihly a striekačky na očkovanie proti COVID-19, pľúcne ventilátory a lieky za rovnakých podmienok.
Eurokomisia začala konanie za nadmerný deficit voči siedmim členským štátom. Oznámila to Rade EÚ, pričom konanie bolo oprávnené pre Belgicko, Francúzsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovensko a Taliansko.
Komisia pripomenula, že túto správu vypracovala ako súčasť jarného balíka európskeho semestra z júna 2024 a podľa Zmluvy o fungovaní EÚ.
Ďalším krokom je, aby Rada EÚ rozhodla o existencii nadmerného deficitu v týchto členských štátoch a na návrh eurokomisie v rámci jesenného balíka európskeho semestra prijala svoje odporúčanie o postupe úpravy a navrhla lehotu na ukončenie nadmerného deficitu.
Frakcie ľudovcov, socialistov a liberálov sa dohodli na blokovaní skupiny Patrioti pre Európu do výborov Európskeho parlamentu, uviedli anonymné zdroje pre proeurópsky portál Euractiv.
Politické skupiny plánujú uplatniť „cordon sanitaire“ – výraz pre blokádu –, uviedol zdroj z frakcie Socialisti a demokrati (S&D). Dohodu potvrdil aj člen Európskej ľudovej strany (EPP). Spolu s frakciou Obnovme Európu (RE) majú spomenuté frakcie 400 kresiel zo 720.
Rovnako chcú predstavitelia blokovať frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), ktorá prejavila záujem o Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE).
Výbor sa zaoberá najmä otázkami právneho štátu vo viacerých štátoch vrátane Poľska, ktoré v skupine ECR zastupuje národno-konzervatívne Právo a spravodlivosť (PiS).
„Socialisti, liberáli, zelení, ľavica a časť Európskej ľudovej strany v žiadnom prípade nechcú, aby ECR získala tento výbor a my urobíme všetko pre to, aby sme ich zablokovali,“ povedal socialistický predstaviteľ.
„Chápeme, že EPP chce vyhovieť Meloniovej a udržať si ju blízko, ale LIBE – nie,“ dodal.
EPP doteraz uprednostnila Výbor pre zahraničné veci (AFET), Výbor pre kontrolu rozpočtu (CONT), Výbor pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE), Výbor pre rybárstvo (PECH) ako aj Výbor pre verejné zdravie (SANT).
S&D zasa podľa portálu prejavili záujem o Výbor pre medzinárodný obchod (INTA), Výbor pre hospodárske a menové veci (ECON), Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), tiež Výbor pre regionálny rozvoj (REGI) a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM).
Predsedov niektorých výborov by mali mať aj Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA) a Ľavica.
Každý výbor si koncom tohto mesiaca na ustanovujúcej schôdzi formálne zvolí predsedu a najviac štyroch podpredsedov, čím sa vytvorí predsedníctvo výboru. Kandidáti boli síce neformálne pridelení pomocou pomernej d'Hondtovej metódy, ale členovia výboru ich môžu ešte odmietnuť.
Vzhľadom na spomínaný cordon sanitaire sa však očakáva, že predsednícke pozície, neformálne pridelené Patriotom pre Európu, zostanú neobsadené a neskôr môžu byť pridelené iným skupinám.
Vážna dopravná nehoda obmedzila dopravu na Kysuciach. Pri odbočke na obec Oščadnica neďaleko Čadce sa zrazilo osobné auto s nákladným vozidlom. Vodič zrážku neprežil.
Úsek je prejazdný iba v jednom jazdnom pruhu v smere zo Žiliny do Čadce. „Dopravu v smere z Čadce do Žiliny odkláňame cez mesto Čadca a Krásno nad Kysucou," uviedla žilinská polícia a žiada vodičov o ohľaduplnosť a trpezlivosť.
Podľa informácií z operačného strediska Hasičského a záchranného zboru v Žiline na mieste nehody zasahujú šiesti hasiči z Čadce s dvomi kusmi techniky.
„Vodič osobného motorového vozidla značky Mitsubishi z doposiaľ nezistených príčin prešiel do protismeru, kde došlo k stretu s nákladným motorovým vozidlom, 52- ročný vodič osobného vozidla utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol,“ dodáva žilinská krajská policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková.
ŠTS sa opäť zaoberá prípadom Mariána Magáta, obžalovaného z pokračovacieho zločinu rozširovania extrémistického materiálu. Pôvodne mu prvostupňový súd uložil trest odňatia slobody na šesť rokov, obžalovaný i prokurátor sa však odvolali.
Najvyšší súd SR pôvodné rozhodnutie zrušil a uložil ŠTS doplniť a vykonať dokazovanie. Dozorujúci prokurátor Martin Nociar poukázal na to, že vo svojom odvolaní namietal zmenenú právnu kvalifikáciu, ako aj jednu časť oslobodzujúcej časti rozsudku. Zároveň potvrdil, že bude potrebné doplniť znalecké dokazovanie a vykonať listinné dôkazy.
Obhajca obžalovaného Martin Burian poznamenal, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu. Poukázal aj na to, že odvolací súd vo svojom uznesení vytkol najmä to, že nebolo relevantným spôsobom preukázané, že vyjadrenia na sociálnych sieťach, ktoré obžalovaný popieral, by aj skutočne písal. "On sa priznal k napísaniu mnohých vyjadrení na sociálnych sieťach, ale súčasne mnohé poprel, ktoré jednoducho nepísal," doplnil.
Samosudca ŠTS v januári uznal Magáta za vinného zo spáchania 43 skutkov, ktoré sa týkali najmä extrémistických trestných činov, za ktoré dostal šesťročný trest väzenia. Najvyšší súd však tento rozsudok neskôr zrušil a prípad vrátil naspäť na ŠTS. Trestných činov sa mal podľa obžaloby dopustiť v rokoch 2017 až 2021. Zadržali ho v januári 2022.
Frakcie ľudovcov, socialistov a liberálov sa dohodli na blokovaní skupiny Patrioti pre Európu do výborov Európskeho parlamentu, uviedli anonymné zdroje pre proeurópsky portál Euractiv.
Politické skupiny plánujú uplatniť „cordon sanitaire“ – výraz pre blokádu –, uviedol zdroj z frakcie Socialisti a demokrati (S&D). Dohodu potvrdil aj člen Európskej ľudovej strany (EPP). Spolu s frakciou Obnovme Európu (RE) majú spomenuté frakcie 400 kresiel zo 720.
Rovnako chcú predstavitelia blokovať frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) ktorá prejavila záujem o Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorne veci (LIBE).
Výbor sa zaoberá najmä otázkami právneho štátu vo viacerých štátoch vrátane Poľska, ktoré v skupine ECR zastupuje národne konzervatívne Právo a spravodlivosť (PiS).
Predstaviteľ S&D však uviedol, že progresívne sily urobia „maximum“, aby zabránili ECR získať tento výbor.
EPP doteraz uprednostnila Výbor pre zahraničné veci (AFET), Výbor pre kontrolu rozpočtu (CONT), Výbor pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE), Výbor pre rybárstvo (PECH), ako aj Výbor pre verejné zdravie (SANT).
S&D zasa podľa portálu prejavili záujem o Výbor pre medzinárodný obchod (INTA), Výbor pre hospodárske a menové veci (ECON), Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), ako aj Výbor pre regionálny rozvoj (REGI) a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM).
Predsedov niektorých výborov by mali mať aj Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA) a Ľavica.
Každý výbor si koncom tohto mesiaca na ustanovujúcej schôdzi formálne zvolí predsedu a najviac štyroch podpredsedov, čím sa vytvorí predsedníctvo výboru. Kandidáti boli síce neformálne pridelení pomocou pomernej d'Hondtovej metódy, ale členovia výboru ich môžu ešte odmietnuť.
Vzhľadom na spomínaný cordon sanitaire sa však očakáva, že predsednícke pozície, neformálne pridelené Patriotom pre Európu, zostanú neobsadené a neskôr môžu byť pridelené iným skupinám.
Indický premiér Naréndra Módí vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina na ukončenie vojny na Ukrajine. Dodal, že riešenie nemožno nájsť na bojisku, výzvu priamo adresoval ruskému lídrovi počas neformálneho stretnutia.
„India vždy volala po rešpektovaní Charty OSN vrátane územnej celistvosti a suverenity. Na bojisku neexistuje žiadne riešenie. Dialóg a diplomacia sú cestou vpred,“ povedal Módí Putinovi počas večere.
Vyšetrovanie prípadu korupcie portugalského premiéra Antónia Costu stále pokračuje, uviedla portugalská generálna prokuratúra. Prípad viedol ku Costovej rezignácii a demisii vlády, ohrozený by mohol byť aj jeho nástup do funkcie predsedu Európskej rady.
Costa (62) bol portugalským premiérom od roku 2015. Z premiérskeho postu rezignoval vlani v novembri z dôvodu vyšetrovania korupcie v jeho vládnom kabinete.
Expremiér poprel, že by z jeho strany došlo k pochybeniu. Dosiaľ nebol obvinený z protizákonného konania.
Odvolací súd v Lisabone a portugalská ombudsmanka skonštatovali, že vyšetrovanie bolo založené na špekuláciách, nie na dôkazoch.
Prokuratúra nepotrebuje na vyšetrovanie presvedčivé dôkazy a je povinná ho vykonať bez ohľadu na to, na koho padne podozrenie. „Nikto nestojí nad zákonom,“ dodala.
Aj napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu v Lisabone je vyšetrovanie otvorené a pokračuje, potvrdila generálna prokuratúra.
Od rezignácie Costu čelili prokurátori v Portugalsku kritike za to, že vyšetrovanie údajne viedli bez toho, aby mali k dispozícii presvedčivé dôkazy. Súd už zrušil obvinenia z korupcie voči niekoľkým osobám.
Východné krídlo NATO by malo vynakladať aspoň desať percent HDP na obranu, ak skutočne považujú Rusko za hrozbu, povedal bývalý námestník ministra obrany USA Elbridge Colby v rozhovore pre denník Politico.
Colby, jeden z popredných spojencov exprezidenta Donalda Trumpa, vyhlásil, že stredná a východná Európa by mali v prípade republikánskeho víťazstva v novembrových voľbách očakávať od Spojených štátov „oveľa menej“.
„Spojené štáty majú záväzok prísť na pomoc krajinám NATO, ktoré sú napadnuté. To nie je to isté ako povedať, že by sme mali vrhnúť celú našu armádu [na východné krídlo],“ povedal.
„Nemyslím si, že je až také pôsobivé, že Litva vynakladá tri percentá, Estónsko vynakladá tri percentá. Na ich mieste by som dával aspoň desať, ak to myslia vážne s tým, akú hrozbu predstavujú Rusi,“ vyhlásil. „Myslím si, že Európania musia pochopiť, že musia vybudovať svoje armády tak skoro, ako je ľudsky možné.“
„Môj osobný názor je, že by sme mali vyčleniť značné dostupné sily na obranu východnej časti NATO, ktoré neznižujú našu schopnosť [brániť] prvú ostrovnú reťaz, v tomto prípade Taiwan,“ dodal s poukázaním na bezpečnostnú iniciatívu v Juhočínskom mori.
Pápež František vyjadril "vážny zármutok" nad pondelkovým raketovým útokom na detskú nemocnicu v Kyjeve a hlboké znepokojenie nad stupňovaním násilia na Ukrajine a v Pásme Gazy.
Pondelkový útok na nemocnicu v Kyjeve bol pravdepodobne spôsobený priamym zásahom ruskej strely, uviedla Monitorovacia misia Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR). Ruské útoky na ukrajinské hlavné mesto Kyjev si vyžiadali najmenej 27 obetí a 117 zranených.
Najmenej 16 ľudí zahynulo a viac ako 50 utrpelo zranenia pri sobotňajšom izraelskom útoku na školu poskytujúcu úkryt pre vysídlené palestínske rodiny, ktorá sa nachádza v Pásme Gazy v utečeneckom tábore Nusajrát.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius požiadal o vyčlenenie ďalších štyroch miliárd eur pre Ukrajinu. Podľa denníka Spiegel smeroval túto žiadosť na ministra financií Christiana Lindnera, ten medzitým vyzval spolkovú vládu na šetrenie.
V súčasnom spolkovom rozpočte je vyčlenených približne sedem miliárd eur, ktoré už Kyjev využil. Na nové dodávky zbraní pre rok 2024 údajne zostáva už len 200-tisíc eur, tvrdí Spiegel.
Exvyšetrovateľovi NAKA Pavlovi Ďurkovi vzniesol vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby ďalšie obvinenie, a to pre zneužitie právomoci verejného činiteľa. Ako prvá o tom informovala TV Markíza.
„Podľa informácií vyšetrovateľa mal obvinený P.D. úmyselne zabrániť osobe P.V. v užívaní práva na osobnú slobodu garantovanú Ústavou SR,“ uviedla pre Markízu hovorkyňa Úradu inšpekčnej služby Andrea Dobiášová.
Nové stíhanie prichádza v čase, keď policajti okolo Jána Čurillu čakajú na rozhodnutie prokurátora v prvom prípade obvinení. Štyria elitní vyšetrovatelia mali spolu s bývalým povereným šéfom policajnej inšpekcie pripravovať nepodložené stíhanie ľudí z inšpekcie aj SIS. Údajným motívom čurillovcov mala byť snaha, aby inšpekcia nezačala stíhať ich.
Kľúčovým dôkazom majú byť odposluchy z kancelárií vyšetrovateľov v budove Policajného prezídia. Zachytávajú debatu pri spisovaní uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci, ktoré sa týkalo podozrení voči ľuďom z inšpekcie a SIS. Podozrivý bol tím vyšetrovateľky Diany Santusovej.
Vyšetrovateľov NAKA a exšéfa inšpekcie zadržali ľudia z inšpekcie v septembri 2021. Pätica policajtov skončila na istý čas aj vo vyšetrovacej väzbe. Neskôr bratislavský krajský súd rozhodol o ich prepustení a skonštatoval, že na stíhanie dôvod nevidí.
Čína kritizovala NATO za jeho kroky v ázijsko-tichomorskej oblasti a požiadala Alianciu, aby prehodnotila svoje kroky. Peking nesúhlasí s „hanobením“ zo strany NATO a odmieta, aby Aliancia Čínu využívala ako zámienku na zásahy v oblasti Ázie a Tichého oceána, povedal hovorca rezortu diplomacie Lin Ťien.
„Takzvaná bezpečnosť NATO je na úkor bezpečnosti iných krajín a jeho kroky prinášajú mimoriadne vysoké bezpečnostné riziko pre svet a oblasť (juhovýchodnej Ázie),“ povedal Ťien.
NATO podľa neho nepretržite rozširuje svoju moc za svoje hranice a vyvoláva konfrontácie, pričom Čína buduje vo svete mier a prispieva ku globálnemu rozvoju.
Jednou z tém samitu NATO vo Washingtone má byť aj ďalší postup voči Číne a posilnenie spolupráce NATO v indo-tichomorskej oblasti.
Okrem 32 členských štátov budú prítomní aj lídri Austrálie, Japonska, Nového Zélandu a Južnej Kórey.
Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó tvrdí, že NATO spustí misiu na poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine. Na Facebooku skonštatoval, že o tom svedčia návrhy dokumentov na prebiehajúcom aliančnom samite vo Washingtone.
Šéf maďarskej diplomacie ubezpečil, že jeho krajina považuje účasť na stretnutí v hlavnom meste USA za pokračovanie svojej mierovej misie, ktorá zahŕňala nedávne návštevy premiéra Viktora Orbána v Kyjeve, Moskve a Pekingu, kde sa hovorilo o možnosti prímeria a začatí rokovaní.
„To je presne to, čo budeme obhajovať na samite NATO: na bojisku neexistuje žiadne riešenie. Ako je možné, že to po dva a pol roku nevidíme?! Návrhy rozhodnutí na nasledujúce tri dni ukazujú úplný nedostatok pochopenia: NATO sa chystá začať misiu na podporu Ukrajiny. My z toho budeme vylúčení: nebudeme dodávať zbrane, nebudeme dodávať vojakov, nebudeme sa podieľať na financovaní [tejto misie, pozn. red.],“ povedal politik.
Podľa Szijjártóa sa situácia bude zhoršovať, zbraní je vraj čoraz viac a vojnová propaganda sa údajne zintenzívňuje. "Hrozí vážne nebezpečenstvo eskalácie," doplnil minister.
Jubilejný samit
Pripomeňme, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg minulý týždeň zdôraznil, že podpora Ukrajiny bude jednou z hlavných tém samitu, ktorý potrvá od 9. do 11. júla pri príležitosti 75. výročia podpísania Washingtonskej zmluvy, zakladajúceho aktu Aliancie.
Spojenci sa na júnovom stretnutí na úrovni ministrov obrany v Bruseli dohodli, že Aliancia prevezme vedúcu úlohu v koordinácii medzinárodnej vojenskej pomoci Ukrajine na obranu pred ruskou inváziou ako aj pri výcviku ukrajinských vojakov.
Kremeľ bude podľa vlastných slov samit veľmi pozorne sledovať, keďže Severoatlantická aliancia označuje Rusko za nepriateľa a usiluje sa ho poraziť. Uviedol to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Moskva bude podľa Peskova "čo najpozornejšie" sledovať vyjadrenia na rokovaniach a rozhodnutia, ktoré budú prijaté a "položené na papier".
Úrad komisára pre deti eviduje za prvý polrok 2024 o vyše 70 percent viac podnetov ako za rovnaké obdobie vlani. Za prvých šesť mesiacov tohto roka dostali 218 podnetov, vlani to bolo 133.
Podnety boli tematicky podobné tým minuloročným. Išlo napríklad o oblasť rodinného života, kde sa podnet týkali napríklad styku s oboma rodičmi, nezákonného premiestnenia detí za hranice či práv o dieťaťa na vypočutie v súdnom konaní. Ďalšie podnety sa týkali ochrany pred násilím, napríklad násilím na školách a v rodinách, šikanovania alebo zanedbávania starostlivosti.
Úrad dostal i podnety týkajúce sa základných ľudských práv, aj práva na vzdelanie, kde išlo napríklad o prístup ku vzdelaniu u detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Podnety sa týkali aj ochrany zdravia, napríklad prístupu k zdravotnej starostlivosti či informovaného súhlasu zákonných zástupcov.
Za celý rok 2023 obdržali dovedna 406 podnetov. "Tento nárast reflektuje aktívnu prácu regionálnych pobočiek, zvýšenú komunikáciu úradu o právach detí a tiež poukazuje na zvyšujúcu sa potrebu ich riešenia," uvádza Úrad komisára pre deti.
"Prepáčte, že som prežil, ale som späť," odkázal Robert Fico progresívnym liberálnym médiám a opozícii na sociálnej sieti. Premiér sa prvýkrát po atentáte zúčastnil v utorok na rokovaní vlády.
"Pomaly sa vraciam do pracovného tempa a dúfam, že čoskoro budem v poriadku, aby som mohol naplno vykonávať svoju funkciu, do ktorej ma zvolili občania Slovenskej republiky," povedal Fico.
Minister investícií Richard Raši priblížil, že Fico bol v poriadku a rokovanie vlády viedol tak, ako predtým.
V stredu sa uskutoční tradičné rokovanie vlády, ktoré bude podľa Úradu vlády opätovne viesť premiér. Tam podľa Rašiho predložia jeden veľmi dôležitý materiál, o ktorom viac povedať nechcel.
Vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne podávajú lekári hromadné výpovede. Dôvodom má byť práve skrátenie ambulantných služieb, ktoré sa od 1. júla zmenili z 22:00 na 20:00.
Šesť pediatrov z ústavných pohotovostných služieb (ÚPS) podalo hromadné výpovede, lebo v dôsledku skrátenia ambulantných služieb museli na ÚPS denne slúžiť o dve hodiny viac. Nemocniční pediatri pritom už vyčerpali na tento rok svoj časový fond, ktorý je sto hodín.
Nemocnica sa vyrovnáva aj s odchodom piatich lekárov z kardiocentra. Čo to pre pacientov znamená, a ako to ovplyvní celkový chod, si prečítate v rozhovore Márie Jakúbekovej:
V rámci „nových eurofondov“ z programu Slovensko 2021-2027 sa zatiaľ vyčerpalo 372 miliónov eur. Podľa ministra investícií Richarda Rašiho je to veľmi málo.
„Na utorkovej vláde sme si povedali, že čo majú ministerstvá naplánované, si musia splniť. Aj keď to bolo naplánované predchádzajúcim vedením,“ priblížil Raši po rokovaní vlády.
Ministri hovorili celkovo o troch základných číslach: „V roku 2025 musíme vyčerpať 1,5 miliardy eur, do konca roka 2026 ďalších 2,12 miliardy. Ak to nesplníme, peniaze budeme vracať.“
Predchádzajúce vedenie si podľa Rašiho naplánovalo vyčerpať tento rok 2,5 miliardy eur. Ak sa to tento rok nestihne, je veľký predpoklad, že v roku 2025 ani 2026 sa dovedna suma 3,62 miliardy eur neminie. „Ak sa peniaze do konca roka neminú, presunú sa v rámci revízie tam, kde sa budú dať minúť,“ priblížil minister.
Aj v rámci presunu peňazí musia však rešpektovať požiadavky Európskej komisie, a teda peniaze sa musia minúť aj na vzdelávanie či zelené a digitálne opatrenia.
Nemecký kancelár Olaf Scholz nemá žiadne obavy o zdravotnú spôsobilosť amerického prezidenta Joea Bidena. „Z mnohých rozhovorov s americkým prezidentom viem, že sa na tento samit pripravil veľmi dobre a precízne spolu s nami,“ dodal pred začiatkom samitu NATO vo Washingtone.
Rezorty splnili v rámci implementácie plánu obnovy 15 úloh zo 17, ktorých termín splnenia bol do 1. júla 2024. Jednu z nich nesplnilo Ministerstvo hospodárstva a ďalšiu Ministerstvo vnútra.
Vyplýva to z materiálu podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca, ktorý v utorok schválila vláda. Jednou z úloh rezortu hodpodárstva bolo vyhlásiť výzvu, ktorej účelom je zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov. Táto úloha je súčasťou siedmej žiadosti o platbu.
"V súvislosti s rizikom nesplnenia stanoveného cieľa plánu obnovy si dovoľujeme upozorniť, že výška sankcie z nesplnenie tohto cieľa podľa metodiky Európskej komisie prevyšuje samotnú alokáciu na dané opatrenie," uviedla Národná implementačná a koordinačná autorita s tým, že výzvu je potrebné vyhlásiť najneskôr do 15. júla tohto roka.
Ministerstvo vnútra nesplnilo úlohu vypracovať návrh výzvy na zriadenie centier zdieľaných služieb, ktorý mal byť hotový do 28. júna tohto roka. "Pôvodný termín ministerstvo nedokázalo splniť, nakoľko realizačná zmluva s audítorskou spoločnosťou Stengl, ktorá má pre rezort vnútra vykonať audit obcí a vypracovať návrh výzvy, bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 18. júna," vysvetlilo ministerstvo vnútra.
Na Slovensku má vzniknúť Národný archív obrazových vyšetrení. Umožniť má zdieľanie akýchkoľvek obrazových vyšetrení medzi zdravotníkmi aj medzi nimi a pacientami.
"Cieľom projektu je systematická archivácia vyšetrení a ich spárovanie s anamnézou či inými vyšetreniami daného pacienta, čím bude umožnené komplexné vyhodnotenie zdravotného stavu pacienta a nastavenie personalizovanej liečby na základe všetkých dostupných dát. Taktiež bude umožnený jednoduchší prístup k predchádzajúcim vyšetreniam pacienta, a tým pádom jednoduchšie posúdenie progresie v čase," ozrejmilo Ministerstvo zdravotníctva SR.
Zároveň bude možné budovať databázy a súbory, ktoré budú následne využívané napríklad na trénovanie umelej inteligencie ako nástroja na zabezpečenie pomoci pri diagnostike. Vláda v utorok určila ako prijímateľa peňazí na projekt Národné centrum zdravotníckych informácií.
Celkovo je na projekt vyčlenených z plánu obnovy viac ako 8,03 milióna eur. "Uvedené finančné zdroje predstavujú hornú hranicu rozpočtu, ktorý bude ďalej spresnený a až na základe skutočnej potreby bude stanovená potrebná výška finančných prostriedkov," ozrejmilo ministerstvo.
Ukrajina očakáva od samitu NATO pozvánku do aliancie a pevný časový rámec vstupu. Podľa medializovaných informácií sa tomu bránia aj dôležité štáty. Prezident Peter Pellegrini zdôraznil, že ak by malo dôjsť k plánom nasadenia vojakov NATO na Ukrajine, Slovensko žiadneho svojho vojaka nevyšle.
V utorok sa vo Washingtone začal samit NATO, ktorý potrvá do 11. júla. Spojenci absolvujú tri hlavné zasadnutia na úrovni hláv štátov a vlád.
Prvé rokovanie bude v stredu (10. júla) venované predovšetkým téme posilňovania kolektívnej obrany. Vo štvrtok bude pracovný program pokračovať rokovaním za účasti predstaviteľov Austrálie, Nového Zélandu, Japonska, Južnej Kórey a Európskej únie. Samit uzavrie zasadnutie Rady NATO-Ukrajina.
Hlavnou témou rokovaní je vojna na Ukrajine.
Nová protivzdušná obrana
Spojenci chcú počas samitu oficiálne oznámiť nový balík vojenskej pomoci, ktorého ťažiskom by mali byť ďalšie systémy protivzdušnej obrany.
Diskutovať by sa malo aj o spoločnej a dlhodobej aliančnej podpore, ktorá by mala aj v budúcom roku predstavovať približne 40 miliárd eur. Odchádzajúci generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg, ktorého od 1. októbra 2024 nahradí bývalý holandský premiér Mark Rutte, predtým navrhol, aby táto suma "zostala minimálna aj v nasledujúcich rokoch", ale pred samitom nedošlo k dohode.
USA: Možnou témou je aj zachytávanie striel smerujúcich na Poľsko
Jednou z tém počas summitu by mohlo byť aj zachytávanie ruských striel nad územím Ukrajiny, ktoré letia v smere na Poľsko. Uviedol to hovorca amerického rezortu diplomacie Matthew Miller.
Členská krajina NATO má podľa Millera možnosť predložiť návrh kedykoľvek. "Majú schopnosť urobiť tak a diskutovať o tom s ďalšími hlavami štátov," povedal. "Som si istý, že je to niečo, o čom by sa dalo diskutovať," doplnil.
Miller reagoval na návrh poľského premiéra Donalda Tuska z jeho pondelkového stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo Varšave, píše PAP.
Tusk uviedol, že tento návrh vychádza z Poľska, stále sa o ňom rokuje a vyžaduje si podporu ďalších členských krajín. So Zelenským podpísali v pondelok vo Varšave aj bilaterálnu bezpečnostnú dohodu.
"Tento bezprecedentný dokument zahŕňa opatrenie na zostreľovanie ruských striel a dronov vo vzdušnom priestore Ukrajiny, ktoré sú odpálené smerom na Poľsko," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X. "Sme odhodlaní zaviesť ho do praxe," dodal. Jeho krajina bude s Poľskom takisto spolupracovať v oblasti bojových lietadiel, ktoré už Poľsko poskytlo, i na možnom transfere ďalších.
Rozoberať sa bude aj väčšia angažovanosť Severoatlantickej aliancie pri pomoci Ukrajine. Dodávky západných zbraní pre napadnutý štát doteraz riadila takzvaná kontaktná skupina pre Ukrajinu pod vedením Spojených štátov.
Teraz sa tieto aktivity majú dostať priamo pod záštitu NATO, čo sa má definitívne schváliť vo Washingtone. Po novom bude podporu Ukrajine riadiť koordinačné centrum na americkej vojenskej základni v nemeckom Wiesbadene.
Logistické centrá vzniknú v krajinách východného krídla aliancie. Pravdepodobne pôjde o niektoré letiská v Poľsku a do úvahy pripadá aj Česká republika, odkiaľ sa na Ukrajinu posiela veľká časť obrnenej techniky a opravujú sa tam napríklad tanky. NATO prevezme vedúcu úlohu aj pri výcviku ukrajinských vojakov.
Tieto zmeny majú podľa amerických médií nastať pre nadchádzajúce prezidentské voľby v USA. Existuje obava, že ak by ich vyhral Donald Trump, pomoc pre Ukrajinu by oklieštil.
Vstup Ukrajiny do NATO je tabu
Pozvánky do NATO sa Volodymyr Zelenskyj zrejme nedočká ani tento rok. Predpokladá sa, že spoza veľkej mláky si neodnesie ani žiadny časový plán svojej cesty do Aliancie.
Podľa diplomatických zdrojov, s ktorými mal možnosť hovoriť britský denník The Telegraph, sú proti dôležité štáty ako Nemecko a Spojené štáty americké.
Aj americký prezident Joe Biden v rozhovore pre časopis Time tento rok poukázal na „významnú korupciu“ u nášho východného suseda, pričom vylúčil podporu „NATOizácie Ukrajiny“. Štáty sa chcú vyhnúť aj tomu, aby došlo k aktivácii článku 5 o kolektívnej obrane a oni museli Ukrajinu brániť proti Rusku.
Volodymyr Zelenskyj (vľavo) a Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
Kremeľ bude samit veľmi pozorne sledovať
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Severoatlantická aliancia označuje Rusko za nepriateľa a usiluje sa ho poraziť. Moskva bude preto podľa jeho slov "čo najpozornejšie" sledovať vyjadrenia na rokovaniach a rozhodnutia, ktoré budú prijaté a "položené na papier".
Pellegrini je proti vyslaniu našich vojakov na Ukrajinu
Slovenskú republiku bude na samite zastupovať prezident Peter Pellegrini. Zúčastnia sa na ňom aj podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák a minister zahraničných vecí Juraj Blanár (obaja Smer).
Pellegrini vopred oznámil, že Slovensko bude konštruktívnym partnerom a nebude blokovať žiadne rozhodnutia, ktoré by mali byť prijaté.
Zdôraznil však, že ak by malo dôjsť k plánom nasadenia vojakov NATO na Ukrajine, aj keď by išlo len o výcvikový personál, SR tam žiadneho svojho vojaka nevyšle. Dodal, že ak by mali slovenskí inštruktori niekde vo vzťahu k ukrajinským vojakom pôsobiť, tak len na území SR.
V reakcii na otázku k článku 5 Severoatlantickej zmluvy – teda či by Slovensko v prípade jeho aktivácie vyslalo svojich vojakov na pomoc členskej krajine NATO – odpovedal, že je to logické. Podotkol však, že armáda musí byť vyzbrojená "tak, ako má byť," aby pri ochrane spojenca mohla aj niečo urobiť.
"Tých modernizačných programov je podpísaných veľmi veľa, ale zatiaľ techniku, s ktorou by sa dalo ísť bojovať, slovenská armáda veľmi nemá," dodal Pellegrini s tým, že je to podľa neho limitujúci prvok.
Pellegrini počas nedávnej návštevy u poľského náprotivka Andrzeja Dudu poukázal na rozdielnosť názorov oboch prezidentov v otázke prístupových rokovaní Ukrajiny a jej členstva v NATO. „Pán prezident Duda je za skorší začiatok prístupových rokovaní Ukrajiny, my skôr nabádame k zdržanlivosti. Aby to viac neeskalovalo napätie,“ vyhlásil Pellegrini.
Vo videu zverejnenom na sociálnej sieti označil členstvo Ukrajiny za najdôležitejšiu otázku samitu. "Tam sa veľmi, veľmi precízne hľadá tá formulácia, alebo tie slová, tak aby od vilniuského samitu došlo k nejakému posunu," povedal. Slovensko podľa Pellegriniho súhlasí, aby do textu bolo doplnené, že rozhodnutie každej krajiny, ktorá má právo rozhodovať sa o svojej budúcnosti a požiadať o členstvo v hocijakej organizácii, je vždy závislé od rozhodnutia členských štátov danej organizácie. Vyjadril presvedčenie, že sa to pri rokovaní o finálnej verzii textu podarí udržať.
Pellegrini má počas samitu absolvovať aj bilaterálne rokovanie s ukrajinským prezidentom. Podľa vlastných slov by ho zaujímal Zelenského reálny pohľad na to, ako sa bude situácia na fronte v najbližších týždňoch a mesiacoch vyvíjať a ako v skutočnosti prebieha dodávanie pomoci. "Budeme ale hovoriť aj o tom, aké sú vzťahy medzi Slovenskom a Ukrajinou, ako Slovensko pomáha zabezpečovať energeticky samotnú Ukrajinu," povedal.
Slovensko sa podľa prezidenta zúčastní aj na vytvorení nového finančného balíka v hodnote 40 miliárd eur pre Ukrajinu a bude doňho prispievať svojou čiastkou. Spresnil, že do tejto čiastky sa môžu započítať rôzne aktivity, ktoré SR pre Ukrajinu už vykonalo alebo vykonáva.
Izrael podnikol letecký útok na pobrežné mesto Baníjás v Sýrii, uviedlo tamojšie ministerstvo obrany. Útok spôsobil škody, rezort nehlásil žiadne obete.
„Izraelský nepriateľ podnikol letecký útok od Stredozemného mora... zacielený na oblasť v blízkosti mesta Bánijás,“ uviedlo ministerstvo.
Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) ozrejmilo, že dve rakety mierili na najmenej dve budovy, z ktorých jedna patrila protivzdušnej obrane. Zároveň uviedlo, že na tomto mieste sídlili iránski vojenskí poradcovia.
Podľa SOHR išlo už o tretí útok v oblasti v priebehu tohto roka. V máji sýrske ministerstvo obrany uviedlo, že pri izraelskom útoku v Bánijáse prišlo o život dievča a ďalších desať civilistov utrpelo zranenia.
EÚ zmrazila 30 miliónov eur finančnej pomoci Gruzínsku, povedal veľvyslanec Únie v Tbilisi Pawel Herczyński v rozhovore pre denník Politico.
Zmrazenie pomoci z Európskeho mierového nástroja (EPF) je výsledkom pozastavenia prístupového procesu kaukazského štátu, ktorý sa po rozhodnutí členských štátov EÚ „bohužiaľ nateraz zastavil“.
„Je smutné vidieť, že vzťahy medzi EÚ a Gruzínskom sú na takom nízkom bode, hoci mohli byť na vrchole,“ dodal Herczyński.
Tento krok prichádza po rozsiahlom odsúdení zavedenia nového zákona vládnucou stranou Gruzínsky sen, ktorý označuje mimovládne organizácie a médiá podporované Západom za „zahraničných agentov“.
Gruzínsku bol pritom len v decembri minulého roka udelený štatút kandidátskej krajiny Únie.
Po francúzskych parlamentných voľbách „nikto nemôže oslavovať víťazstvo“, skonštatovala talianska premiérka Giorgia Meloniová po príchode do Washingtonu na samit NATO.
„Myslím si, že konštatovanie, ktoré som zaznamenala z niektorých kruhov, že RN prehralo, je trochu zjednodušené,“ vysvetlila. Podľa nej sa žiadny z troch hlavných politických táborov nepresadil, a nie je schopný vládnuť sám.
„Uvidíme, čo sa stane. Výsledkom druhého kola je, že voľby nevyhral nikto,“ dodala premiérka.
Útulok v Brezne je po búrke zdevastovaný a zatopený. Okrem toho sú všetky zvieratá vydesené.
„Autá sú rozbité, výbehy zatopené, rovnako aj do vnútorných priestorov tečie voda, strecha je rozbitá, všetky nové plachty sú zničené,“ uvádza Tuláčik na sociálnej sieti.
Vedenie útulku od skorých ranných hodín pracuje na odstránení škôd, ktoré spôsobila ničivá búrka. Behom pár minút prišli o všetko ich doterajšie úsilie.
Zároveň prosia ľudí o finančnú pomoc, ktorú je možné poskytnúť darom na číslo účtu: SK IBAN: SK16 1100 0000 0026 2105 4967, CZ účet: 2802702687/2010
Anglikánski kňazi budú môcť vstupovať do rovnakopohlavných „manželstiev“, britská Generálna synoda odhlasovala návrh na prijatie tejto úpravy. Podľa navrhovaných plánov pôjde o civilné sobáše, ktoré sa nebudú konať v kostoloch.
Synoda sa opäť zíde vo februári 2025, aby prediskutovala aj ďalšie návrhy, ako napríklad povolenie požehnávania párov rovnakého pohlavia – ktoré sa majú podobať cirkevnému sobášu.
V snemovni biskupov schválili tento plán v pomere 22:12, v korpuse kňazov prešiel tiež väčšinou 99 hlasov oproti 88. Medzi laikmi však bola podpora tesnejšia, len 95 hlasov za a 91 proti.
„Narodil som sa v anglikánskej cirkvi. Ale ak bude autobus modlitieb lásky a viery pokračovať rovnakým smerom, niekedy sa pýtam, či zomriem ako člen anglikánskej cirkvi alebo nie,“ povedal na margo hlasovania riaditeľ Evanjeliovej rady anglikánskej cirkvi kanonik John Dunnett.
