Po náleze Ústavného súdu k novele Trestného zákona a konzultáciách s Európskou komisiou vláda navrhla zmeniť trestné sadzby niektorých trestných činov podľa štandardov európskej smernice o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú v stredu schválila vláda.
Ústavný súd minulý týždeň rozhodoval o novele Trestného zákona prijatej tento rok vo februári, keď malú časť kritizovanej novely vyhlásil za protiústavnú. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) v stredu po rokovaní vlády povedal, že aktuálne schválené zmeny v Trestnom zákone sa majú prijať v parlamente v zrýchlenom režime ešte predtým, ako nadobudne účinnosť nález Ústavného súdu.
V praxi to znamená, že parlament by sa mal podľa ministra zísť ešte do konca júla. Verí, že na rokovanie príde dostatok poslancov. Národná rada je schopná sa uznášať, ak sa v rokovacej sále prezentuje aspoň 76 poslancov zo 150. Koalícia ako celok má 79 zákonodarcov.
Minister Susko zhrnul, že v aktuálne schválenej vládnej novele Trestného zákona v kvalifikovaných skutkových podstatách, ktoré sa týkajú škody nad 100-tisíc eur, upravili hranicu trestnej sadzby na štyri roky, respektíve päť rokov. Ďalšia zmena sa týka zásad ukladania trestu odňatia slobody a upravuje sa spätná účinnosť premlčacích dôb vo vzťahu k tým paragrafom, ktoré sa týkajú poškodzovania finančných záujmov EÚ.
Trestné sadzby sa zvýšia pri marení výkonu správy daní. Týka sa to uvedenia nepravdivých, skresľujúcich údajov, pozmenenia, znehodnotenia dokladov, nesplnenia si zákonom uloženej oznamovacej povinnosti alebo pri nesplnení si povinností uložených zákonom pri daňovej kontrole.
Rovnako stúpnu trestné sadzby pri trestných činoch nepriamej korupcie a pri prijatí a poskytnutí nenáležitej výhody.
V prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie sa navrhuje povinný trest odňatia slobody uplatňovať v prípade, ak horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona bude prevyšovať šesť rokov.
„Tieto zmeny sme navrhli po konzultácii s Európskou komisiou, aby sme vopred eliminovali akékoľvek možnosti napádania Slovenskej republiky aj zo strany našej opozície a aj z iných strán,“ poznamenal minister Susko.
Predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling v reakcii na vládny návrh novely Trestného zákona vyhlásil, že ide o už o štvrtú zmenu zákona, ktorý má pomáhať zločincom a mafiánom na Slovensku.
„Hoci sa Robert Fico tešil, ako uspel na Ústavnom súde SR, teraz musel priznať, že jeho zákon nie je v súlade ani s ústavou a s námietkami Európskej komisie. Športovou terminológiou síce podľa nich zápas vyhrali, akurát práve hrajú predĺženie s Európskou komisiou a ústavným súdom. Tak gratulujem,“ uviedol Gröhling na sociálnej sieti.
Dodal, že vláda opravuje vlastnoručne pokazené a „vyhovárajú sa opäť raz na opozíciu“. „Babráckosť a nekompetentnosť sú vizitkou tejto vlády,“ zakončil Gröhling.
Ústavný súd minulý týždeň v stredu rozhodol, že novela Trestného zákona ako celok nie je protiústavná, ale len niektoré jej časti. Týkali sa trestov prepadnutia majetku alebo spätného otvárania dohôd o vine a treste s takzvanými kajúcnikmi.
Ústavný súd sa nedotkol rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Túto časť novely Ústavný súd ani vo februári nepozastavil. V uplynulých mesiacoch mal Brusel výhrady k zmenám v Trestnom zákone a aj k zrušeniu špeciálnej prokuratúry. Vláde kládol otázky, ako zabezpečí ochranu európskych peňazí po zániku špeciálnej prokuratúry.
Parlament schválil novelu Trestného zákona 8. februára tohto roka v skrátenom legislatívnom konaní. Na Ústavnom súde ju napadli prezidentka Zuzana Čaputová a dve skupiny opozičných poslancov.