Preskočiť na obsah
  |  

V okrese Poprad platí od štvrtka čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru

V okrese Poprad platí od štvrtka čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru. Vyhlásilo ho Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Poprad.

Platí na pozemkoch s porastom, lesných pozemkoch a v ich ochrannom pásme, teda 50 metrov od hranice lesného pozemku.

Zo zverejnenej vyhlášky vyplýva, že obmedzenia potrvajú až do odvolania a týkajú sa územného obvodu okresu Poprad. V čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru je každý povinný dodržiavať zásady protipožiarnej bezpečnosti.

Zakazuje sa najmä fajčiť a používať otvorený plameň, vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov, či zakladať oheň v priestoroch alebo miestach, kde hrozí nebezpečenstvo jeho šírenia. Zároveň sa nesmú spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve.

Povinnosti v súvislosti s prevenciou proti požiarom majú aj vlastníci, správcovia či užívatelia lesných pozemkov. Tí sú podľa vyhlášky okrem iného povinní hliadkovať v území, zabezpečiť protipožiarne náradie na určenom mieste, vybaviť pracovné stroje hasiacimi prístrojmi a udržiavať existujúce prejazdové cesty.

(tasr)

  |  

Hrabko: Robert Fico nikdy nemal ústavnú väčšinu, aj tak menil ústavu

Ani jedna z predchádzajúcich vlád Roberta Fica (Smer-SD) nemala v parlamente ústavnú väčšinu, napriek tomu dokázali v Národnej rade (NR) SR presadiť viacero ústavných zmien. V TASR TV na to poukázal publicista Juraj Hrabko.

Premiér Fico možnosť nových zmien v ústave spomínal 5. júla na bratislavskom hrade Devín vo svojom prejave počas celonárodných osláv výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie.

Na zmenu ústavy je však potrebných najmenej 90 poslaneckých hlasov, ktoré aktuálna vládna koalícia k dispozícii nemá. "Na to, aby vládna koalícia presadila ústavnú zmenu, potrebuje niektorú z mimovládnych strán," konštatoval Hrabko. V minulosti podľa neho Fico opakovane dokázal väčšinu potrebnú na odsúhlasenie ústavnej zmeny dosiahnuť rokovaniami s opozíciou. "Nevylučujem to ani teraz," poznamenal Hrabko.

Na to, aby bola možnosť zmeny ústavy reálna, premiér podľa Hrabka potrebuje opozičné strany rozdeliť, vniesť medzi ne politický konflikt a následne niektorú alebo niektoré z nich získať pre podporu ústavnej zmeny. V tomto zmysle podľa neho koncipoval aj svoj prejav na Devíne. "Z jeho uhla pohľadu to bol dobrý prejav. Povedal všetko čo chcel, čo si zaumienil," dodal Hrabko.

Väčšina novely trestných kódexov je v súlade s Ústavou SR, niektoré časti však nie. Vyplýva to z rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR, o ktorom informoval jeho predseda Ivan Fiačan 3. júla. "Rozhodnutie treba akceptovať, lebo rozhodol ten, kto právomoc rozhodnúť má, teda Ústavný súd SR," konštatoval Hrabko.

Na sklamané reakcie časti opozície reagoval slovami, že ÚS SR "nie je Ježiško, aby plnil politikom ich priania". Na druhej strane, ÚS SR podľa neho rozhodnutím neodstránil z noviel nedostatky súvisiace s niektorými výhradami Európskej únie, čoho dôkazom je príprava ďalšej novely trestných kódexov.

Vláda totiž 10. júla odobrila návrh zmien v Trestnom zákone, ktorý zohľadňuje výsledky konzultácií s Európskou komisiou (EK). Rýchlosť konania vlády podľa Hrabka naznačuje, že nejde iba o preventívne opatrenie, ale reakciu na bezprostredne hroziaci problém. "Koná tak rýchlo, aby bola novela publikovaná v Zbierke zákonov ešte skôr ako rozhodnutie ÚS," upozornil Hrabko.

Otázkou podľa neho je, či sa vládnej koalícii podarí dať v letných mesiacoch dokopy nadpolovičnú väčšinu poslancov potrebných na schválenie novely.

(tasr)

  |  

Svetová populácia dosiahne vrchol v polovici 80. rokov tohto storočia, a to na úrovni približne 10,3 miliardy ľudí

Svetová populácia dosiahne vrchol v polovici 80. rokov tohto storočia, a to na úrovni približne 10,3 miliardy ľudí. Potom mierne klesne na stupeň oveľa nižší, než sa očakávalo pred desiatimi rokmi, uviedla OSN v správe Svetové populačné vyhliadky do roku 2024.

Súčasný počet 8,2 miliardy ľudí sa počas nasledujúcich 60 rokov zvýši na toto maximum a do konca storočia klesne na 10,2 miliardy.

Počet obyvateľov sveta v roku 2100 bude o šesť percent nižší – teda o 700 miliónov ľudí menej, ako sa predpokladalo v júni 2013, vyplýva z predmetnej správy.

„Demografická situácia sa v uplynulých rokoch výrazne zmenila,“ povedal Li Ťün-chua, námestník generálneho tajomníka OSN pre hospodárske a sociálne záležitosti.

Neočakávaný populačný vrchol podľa neho vyplýva z viacerých faktorov, medzi ktoré patrí nižšia pôrodnosť v niektorých najväčších krajinách sveta, najmä v Číne.

Toto nižšie maximum zrejme nastane skôr, ako sa doteraz počítalo, čo je podľa Liho nádejné znamenie, keďže svet bojuje proti globálnemu otepľovaniu – nižší počet ľudí, ktorí majú menšiu celkovú spotrebu, by znamenal menší tlak na životné prostredie.

„Pomalší rast populácie však neodstráni potrebu znížiť priemerný vplyv pripadajúci na činnosť každého jednotlivca,“ varoval Li.

V správe sa uvádza, že viac ako štvrtina – konkrétne 28 percent svetovej populácie – v súčasnosti žije v jednej zo 63 krajín alebo oblastí, kde počet obyvateľov už dosiahol svoj vrchol, vrátane Číny, Ruska, Japonska a Nemecka.

V priebehu nasledujúcich 30 rokov by sa k tejto skupine malo pripojiť takmer 50 ďalších krajín vrátane Brazílie, Iránu a Turecka. Rast populácie však bude pokračovať vo viac ako 120 krajinách aj po roku 2054. Medzi tieto krajiny patria India, Indonézia, Nigéria, Pakistan a Spojené štáty, uviedla OSN.

Celosvetový nárast priemernej dĺžky života – prerušený covidovou pandémiou – sa obnovil a v roku 2024 bude priemerná dĺžka života 73,3 roka. V roku 2054 to bude v priemere 77,4 roka, uvádza sa v správe.

Svetová populácia tak bude čoraz viac „šedivieť“. Koncom 70. rokov 21. storočia sa predpokladá, že počet ľudí vo veku 65 a viac rokov dosiahne 2,2 miliardy a prekoná počet ľudí mladších ako 18 rokov, predpokladá štúdia.

(afp, tasr)

  |  

Mesto Labrador City na východe Kanady evakuovali pre postupujúci lesný požiar

Mesto Labrador City na východe Kanady evakuovali pre postupujúci lesný požiar. Regionálna vláda provincie Newfoundland a Labrador uviedla, že príkaz na evakuáciu „vyplýva z extrémnej povahy požiaru“.

„Požiar má potenciál výrazne sa priblížiť k Labradoru West v priebehu nasledujúcich 24 až 48 hodín. Obyvateľov vyzývame, aby zostali ostražití,“ uviedla vláda provincie na sieti X.

V piatok večer bolo v Labradore 11 aktívnych požiarov a poveternostné podmienky zvýšili možnosť vzniku ohnísk počas víkendu, uviedla provincia.

Mesto Labrador, ktoré sa nachádza v blízkosti hraníc s frankofónnou provinciou Québec, malo pri sčítaní obyvateľstva v roku 2021 približne 9-tisíc obyvateľov.

(reuters, tasr)

  |  

Severná Kórea „čo najdôraznejšie odsudzuje“ vyhlásenie na nedávnom samite NATO

Severná Kórea „čo najdôraznejšie odsudzuje“ vyhlásenie na nedávnom samite NATO, uviedla štátna tlačová agentúra KCNA s odvolaním sa na hovorcu ministerstva zahraničných vecí KĽDR.

„Deklarácia zo samitu vo Washingtone, ktorá bola pripravená a zverejnená 10. júla, dokazuje, že USA a NATO, ktoré sa zmenili na nástroj konfrontácie, predstavujú najvážnejšiu hrozbu pre svetový mier a bezpečnosť,“ uviedol severokórejský rezort diplomacie.

Lídri členských štátov NATO vo vyhlásení okrem prísľubu „nezvratného“ členstva pre Ukrajinu zaujali dôraznejší postoj k čínskej podpore Ruska vo vojne na Ukrajine.

Severná Kórea dodala, že kroky USA zamerané na rozšírenie vojenských blokov s krajinami NATO a ázijskými partnermi vrátane Južnej Kórey a Japonska sú „zlomyseľnou príčinou vážneho ohrozenia regionálneho mieru, mimoriadne zhoršujú medzinárodné bezpečnostné prostredie a vyvolávajú celosvetové preteky v zbrojení“.

Vo vyhlásení zo samitu Aliancia vyzýva Čínu, aby prestala materiálne a politicky podporovať vojnové úsilie Ruska. Spoločenstvo tiež obvinilo Irán a Severnú Kóreu z podnecovania ruskej vojny na Ukrajine tým, že poskytujú Moskve priamu vojenskú podporu.

Južná Kórea a USA na okraj samitu NATO podpísali usmernenie o vytvorení integrovaného systému rozšíreného odradzovania pre Kórejský polostrov s cieľom brániť sa voči jadrovým a vojenským hrozbám zo strany KĽDR.

(kcna, reuters, tasr)

  |  

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretne s írskym premiérom Simonom Harrisom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretne s írskym premiérom Simonom Harrisom na letisku Shannon v západnej časti Írska. Pôjde o prvé bilaterálne stretnutie predsedu írskej vlády so Zelenským na írskej pôde.

Očakáva sa, že Harris počas diskusie o budúcnosti konfliktu vyjadrí sústrasť občanom, o ktorých Ukrajina prišla vo vojne – vrátane obetí bombardovania najväčšej ukrajinskej detskej nemocnice začiatkom tohto týždňa. Írsky premiér tiež vyjadrí plnú podporu Írska voči snahe Ukrajiny o členstvo v EÚ.

Harris, ktorý sa stal premiérom v apríli, ponúkne ďalšiu pomoc tisícom ukrajinských detí, ktoré boli od začiatku vojny násilne premiestnené do Ruska a Bieloruska, a zaradené do tamojších vzdelávacích programov.

Írsky premiér potvrdí členstvo Írska v medzinárodnej koalícii za návrat približne 20-tisíc detí. Obaja lídri sa naposledy stretli v júni na okraj mierového samitu o Ukrajine vo Švajčiarsku.

Zelenskyj sa zastaví na letisku Shannon v grófstve Clare na ceste z výročného samitu NATO vo Washingtone.

Írsko poskytlo Ukrajine nesmrtiacu vojenskú pomoc vo výške 250 miliónov eur v rámci európskeho mierového nástroja. Krajina prijala viac ako 108-tisíc Ukrajincov na základe smernice EÚ o dočasnej ochrane obyvateľov.

Príslušníci írskych obranných síl vycvičili 455 ukrajinských príslušníkov v odmínovaní, starostlivosti o obete a používaní nesmrtiacich odmínovacích systémov.

(dpa, tasr)