Preskočiť na obsah
  |  

Austrálsky premiér Anthony Albanese odmietol kritiku Ruska po zadržaní manželského páru

Austrálsky premiér Anthony Albanese odmietol kritiku Ruska po zadržaní manželského páru pre podozrenie zo špionáže pre Moskvu.

Rusko obvinilo Austráliu z podnecovania „protiruskej paranoje“ potom, čo austrálska federálna polícia v piatok informovala o zadržaní manželského páru narodeného v Rusku. Kira Korolevová (40) a jej 62-ročný manžel Igor, ktorí sú držiteľmi ruského pasu, sú obvinení z prístupu k materiálom súvisiacim s národnou bezpečnosťou austrálskej armády. V prípade usvedčenia im hrozí až 15 rokov väzenia.

Albanese uviedol, že Rusko musí prestať zasahovať do vnútorných záležitostí iných suverénnych krajín. „Rusko môže dostať odkaz, aby sa stiahlo. Rusko sa zapája do špionáže tu a na celom svete,“ povedal.

Obvinená žena pracovala ako technička informačných systémov austrálskych obranných síl. Počas dlhodobej dovolenky v roku 2023 absolvovala neohlásenú cestu do Ruska.

Žena počas pobytu v Rusku údajne povedala svojmu manželovi, ako sa prihlásiť do jej oficiálneho pracovného účtu v Austrálii. Polícia tvrdí, že jej manžel sa dostával k požadovaným materiálom a následne ich posielal svojej manželke do Ruska.

Žena sa stala austrálskou občiankou v roku 2016 a jej manžel v roku 2020. Manželia sa v piatok samostatne dostavili na magistrátny súd v Brisbane a obaja budú vo väzbe až do ďalšieho pojednávania v septembri.

Austrálsky premiér kritizoval Kremeľ aj za prebiehajúci konflikt na Ukrajine. „Odkaz Rusku znie: čo keby ste odišli z Ukrajiny a zastavili nezákonnú a nemorálnu vojnu, do ktorej ste zapojení,“ vyhlásil. „Je to krajina, ktorá nerešpektuje medzinárodné právo, a malo by sa na ňu pozerať s opovrhnutím, ktoré k nej mám.“

(afp, reuters, tasr)

  |  

K predpisom WHO by sa mala medzirezortná pandemická skupina stretnúť v auguste

K medzinárodným zdravotným predpisom WHO by sa mala medzirezortná pandemická skupina stretnúť v auguste, avizovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) po stredajšom rokovaní vlády.

„Čakáme teraz, pokiaľ nám prídu komplexné znenia medzinárodných zdravotníckych predpisov a na základe toho bude opätovne zvolaná rozšírená pracovná skupina,“ povedala.

Slovenská republika sa na júnovom stretnutí členských krajín Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve verbálne disasociovala, teda dištancovala od prijatia balíka revidovaných článkov Medzinárodných zdravotných predpisov (IHR).

(tasr)

  |  

Spojené kráľovstvo prispeje sumou dva milióny libier na podporu sudánskych utečencov

Spojené kráľovstvo prispeje sumou dva milióny libier (2,38 milióna eur) na podporu sudánskych utečencov, ktorí utekajú pred stupňujúcim sa násilím v regióne Dárfúr na západe Sudánu, oznámila v piatok britská ministerka pre rozvoj.

Podľa Úradu pre zahraničné veci, Spoločenstvo národov a rozvoj (FCDO) utiekli zo Sudánu v dôsledku násilia, ktoré vypuklo po prevrate v apríli minulého roka, už približne viac ako dva milióny ľudí, pričom do susednej Líbye denne prichádza zo Sudánu vyše 1 200 osôb.

Ministerka pre rozvoj Annaliese Doddsová uviedla, že finančné prostriedky pôjdu na humanitárnu pomoc v ťažko dostupnom regióne Kufra na východe Líbye, kde podľa odhadov OSN potrebuje podporu 45-tisíc utečencov. "Spojené kráľovstvo je odhodlané poskytnúť život zachraňujúcu pomoc najzraniteľnejším ľuďom na svete vrátane detí, ktoré utekajú pred násilím vo vojnou zmietanom Sudáne," vyhlásila Doddsová.

"Spolu s našimi medzinárodnými partnermi táto podpora v Líbyi poskytne vysídleným utečencom veľmi potrebnú vodu a núdzové zdravotnícke, hygienické a sanitárne služby," dodala. Toto rozhodnutie odráža záväzok vlády spolupracovať s medzinárodnými partnermi pri riešení humanitárnych kríz, ktoré vedú ľudí k úteku z domovov, a posilniť podporu utečencov v ich domovských regiónoch, tvrdí FCDO.

Sudánska vojna sa začala v apríli minulého roka, keď napätie medzi armádou a polovojenskými jednotkami rýchlej podpory prerástlo do otvorených bojov v celej krajine. Podľa OSN si konflikt vyžiadal už viac ako 14-tisíc mŕtvych a najmenej 33-tisíc zranených.

1 EUR = 0,84029 GBP

(tasr, dpa)

  |  

V okrese Poprad platí od štvrtka čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru

V okrese Poprad platí od štvrtka čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru. Vyhlásilo ho Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Poprad.

Platí na pozemkoch s porastom, lesných pozemkoch a v ich ochrannom pásme, teda 50 metrov od hranice lesného pozemku.

Zo zverejnenej vyhlášky vyplýva, že obmedzenia potrvajú až do odvolania a týkajú sa územného obvodu okresu Poprad. V čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru je každý povinný dodržiavať zásady protipožiarnej bezpečnosti.

Zakazuje sa najmä fajčiť a používať otvorený plameň, vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov, či zakladať oheň v priestoroch alebo miestach, kde hrozí nebezpečenstvo jeho šírenia. Zároveň sa nesmú spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve.

Povinnosti v súvislosti s prevenciou proti požiarom majú aj vlastníci, správcovia či užívatelia lesných pozemkov. Tí sú podľa vyhlášky okrem iného povinní hliadkovať v území, zabezpečiť protipožiarne náradie na určenom mieste, vybaviť pracovné stroje hasiacimi prístrojmi a udržiavať existujúce prejazdové cesty.

(tasr)

  |  

Hrabko: Robert Fico nikdy nemal ústavnú väčšinu, aj tak menil ústavu

Ani jedna z predchádzajúcich vlád Roberta Fica (Smer-SD) nemala v parlamente ústavnú väčšinu, napriek tomu dokázali v Národnej rade (NR) SR presadiť viacero ústavných zmien. V TASR TV na to poukázal publicista Juraj Hrabko.

Premiér Fico možnosť nových zmien v ústave spomínal 5. júla na bratislavskom hrade Devín vo svojom prejave počas celonárodných osláv výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie.

Na zmenu ústavy je však potrebných najmenej 90 poslaneckých hlasov, ktoré aktuálna vládna koalícia k dispozícii nemá. "Na to, aby vládna koalícia presadila ústavnú zmenu, potrebuje niektorú z mimovládnych strán," konštatoval Hrabko. V minulosti podľa neho Fico opakovane dokázal väčšinu potrebnú na odsúhlasenie ústavnej zmeny dosiahnuť rokovaniami s opozíciou. "Nevylučujem to ani teraz," poznamenal Hrabko.

Na to, aby bola možnosť zmeny ústavy reálna, premiér podľa Hrabka potrebuje opozičné strany rozdeliť, vniesť medzi ne politický konflikt a následne niektorú alebo niektoré z nich získať pre podporu ústavnej zmeny. V tomto zmysle podľa neho koncipoval aj svoj prejav na Devíne. "Z jeho uhla pohľadu to bol dobrý prejav. Povedal všetko čo chcel, čo si zaumienil," dodal Hrabko.

Väčšina novely trestných kódexov je v súlade s Ústavou SR, niektoré časti však nie. Vyplýva to z rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR, o ktorom informoval jeho predseda Ivan Fiačan 3. júla. "Rozhodnutie treba akceptovať, lebo rozhodol ten, kto právomoc rozhodnúť má, teda Ústavný súd SR," konštatoval Hrabko.

Na sklamané reakcie časti opozície reagoval slovami, že ÚS SR "nie je Ježiško, aby plnil politikom ich priania". Na druhej strane, ÚS SR podľa neho rozhodnutím neodstránil z noviel nedostatky súvisiace s niektorými výhradami Európskej únie, čoho dôkazom je príprava ďalšej novely trestných kódexov.

Vláda totiž 10. júla odobrila návrh zmien v Trestnom zákone, ktorý zohľadňuje výsledky konzultácií s Európskou komisiou (EK). Rýchlosť konania vlády podľa Hrabka naznačuje, že nejde iba o preventívne opatrenie, ale reakciu na bezprostredne hroziaci problém. "Koná tak rýchlo, aby bola novela publikovaná v Zbierke zákonov ešte skôr ako rozhodnutie ÚS," upozornil Hrabko.

Otázkou podľa neho je, či sa vládnej koalícii podarí dať v letných mesiacoch dokopy nadpolovičnú väčšinu poslancov potrebných na schválenie novely.

(tasr)

  |  

Svetová populácia dosiahne vrchol v polovici 80. rokov tohto storočia, a to na úrovni približne 10,3 miliardy ľudí

Svetová populácia dosiahne vrchol v polovici 80. rokov tohto storočia, a to na úrovni približne 10,3 miliardy ľudí. Potom mierne klesne na stupeň oveľa nižší, než sa očakávalo pred desiatimi rokmi, uviedla OSN v správe Svetové populačné vyhliadky do roku 2024.

Súčasný počet 8,2 miliardy ľudí sa počas nasledujúcich 60 rokov zvýši na toto maximum a do konca storočia klesne na 10,2 miliardy.

Počet obyvateľov sveta v roku 2100 bude o šesť percent nižší – teda o 700 miliónov ľudí menej, ako sa predpokladalo v júni 2013, vyplýva z predmetnej správy.

„Demografická situácia sa v uplynulých rokoch výrazne zmenila,“ povedal Li Ťün-chua, námestník generálneho tajomníka OSN pre hospodárske a sociálne záležitosti.

Neočakávaný populačný vrchol podľa neho vyplýva z viacerých faktorov, medzi ktoré patrí nižšia pôrodnosť v niektorých najväčších krajinách sveta, najmä v Číne.

Toto nižšie maximum zrejme nastane skôr, ako sa doteraz počítalo, čo je podľa Liho nádejné znamenie, keďže svet bojuje proti globálnemu otepľovaniu – nižší počet ľudí, ktorí majú menšiu celkovú spotrebu, by znamenal menší tlak na životné prostredie.

„Pomalší rast populácie však neodstráni potrebu znížiť priemerný vplyv pripadajúci na činnosť každého jednotlivca,“ varoval Li.

V správe sa uvádza, že viac ako štvrtina – konkrétne 28 percent svetovej populácie – v súčasnosti žije v jednej zo 63 krajín alebo oblastí, kde počet obyvateľov už dosiahol svoj vrchol, vrátane Číny, Ruska, Japonska a Nemecka.

V priebehu nasledujúcich 30 rokov by sa k tejto skupine malo pripojiť takmer 50 ďalších krajín vrátane Brazílie, Iránu a Turecka. Rast populácie však bude pokračovať vo viac ako 120 krajinách aj po roku 2054. Medzi tieto krajiny patria India, Indonézia, Nigéria, Pakistan a Spojené štáty, uviedla OSN.

Celosvetový nárast priemernej dĺžky života – prerušený covidovou pandémiou – sa obnovil a v roku 2024 bude priemerná dĺžka života 73,3 roka. V roku 2054 to bude v priemere 77,4 roka, uvádza sa v správe.

Svetová populácia tak bude čoraz viac „šedivieť“. Koncom 70. rokov 21. storočia sa predpokladá, že počet ľudí vo veku 65 a viac rokov dosiahne 2,2 miliardy a prekoná počet ľudí mladších ako 18 rokov, predpokladá štúdia.

(afp, tasr)