Preskočiť na obsah
  |  

Europoslanci žiadajú odňatie hlasovacích práv Maďarska v EÚ

Europoslanci žiadajú odňatie hlasovacích práv Maďarska v EÚ po "mierových misiách" Viktora Orbána v Rusku a Číne. Podľa nich prax ukázala, že verbálne odsúdenie tejto situácie nemá žiadny účinok.

Dovedna 63 poslancov europarlamentu odobratie hlasovacích práv Maďarska žiada v liste adresovanom pre predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, predsedu Európskej rady Charlesa Michela a predsedníčku Európskeho parlamentu Robertu Metsolovú.

Europoslanci tvrdia, že tento list je posledným pokusom "ovládnuť darebácke predsedníctvo Rady v Budapešti." Argumentujú tým, že Orbán už "spôsobil značné škody využívaním a zneužívaním úlohy Predsedníctvo Rady.”

(politico)

  |  

Šimečka: Koalícia musela priznať, že novelu Trestného zákona mala zle

Koalícia musela priznať, že novelu Trestného zákona mala zle, povedal predseda PS a podpredseda Národnej rady SR Michal Šimečka. Odmieta zvaľovanie viny na opozíciu či vyjadrenia o tom, že "huckala" Európsku komisiu.

Šimečka označil za kľúčové postaviť dnes hrádzu nie liberalizmu, ale amaterizmu tejto vlády.

(tasr)

  |  

Sporu medzi Slovenskom a Maďarskom pre Vodné dielo Gabčíkovo svitá nádej na riešenie

Sporu medzi Slovenskom a Maďarskom pre Vodné dielo Gabčíkovo svitá nádej na riešenie, aj keď pomaly. Konštatoval to server telex.hu. Podľa toho sa rokovania v posledných mesiacoch zintenzívnili, keď sa obe strany stretli už trikrát za posledné mesiace.

Princípy, na základe ktorých možno túto vec riešiť, môžu byť podľa vládneho splnomocnenca Maďarska Gábora Czepeka predložené obom vládam ešte tento tok, najneskôr však začiatkom budúceho roka. Podotkol, že Maďarsko potrebuje strategických partnerov, a preto sa obrátilo na Slovensko v záujme doriešenia sporu.

Ďalšie rokovanie bude v Gabčíkove ešte tento mesiac. Priaznivý vývoj bilaterálnych maďarsko-slovenských vzťahov môže vytvoriť dobrý základ pre dlhoočakávanú dohodu, zdôraznil maďarský rezort. Medzinárodný súdny dvor vyniesol v roku 1997 rozsudok v tomto spore o výstavbe a využívaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.

Potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977, nástupníctvo Slovenska po ČSFR a vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupňa Čunovo) za oprávnené. Súd rozhodol, že obe strany v záujme zosúladenia ekonomického rozvoja s ochranou životného prostredia by mali spolu opätovne preskúmať účinky využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie.

Osobitne mali nájsť uspokojivé riešenie, čo sa týka objemu vody vstupujúceho do starého koryta Dunaja a do ramien situovaných na obidvoch brehoch rieky.

(tasr, telexhu)

  |  

Do závislosti na alkohole skĺzla počas materskej

Do závislosti na alkohole skĺzla počas materskej. Michaela Duffková je azda najznámejšia abstinujúca alkoholička v Českej republike. Jej blog Zápisník alkoholičky dokonca vyšiel knižne.

Na Slovensko v týchto dňoch prichádza do kín aj film zrealizovaný podľa tejto predlohy. V rozhovore pre Štandard prezradila, prečo sa rozhodla s touto skúsenosťou podeliť, ako aj to, že "spoločnosť alkohol toleruje do tej chvíle, pokiaľ sa človek nedostane do problémov. Potom to už veľmi striktne odsudzuje."

Čo zohralo úlohu, že zo spoločenského popíjania sa stala závislou? Prečítajte si v rozhovore redaktorky Sone Koželovej:

  |  

Gašpar: V pléne ste nad novelou vytvárali čierne mraky, tie viedli strelca k atentátu na premiéra

V pléne ste nad novelou vytvárali čierne mraky, tie viedli strelca v Handlovej k atentátu na premiéra, povedal v pléne NR SR policajný exprezident Tibor Gašpar (Smer) smerom k opozícii.

Gašpar tvrdí, že pôvodne by so žiadnou novelou neprišiel, pretože úpravu zo strany Smer považuje za dostatočnú.

"Kto chce a pozná náš trestný zákon, v mnohých veciach sme nadštandardní," pokračoval Gašpar s dôvetkom, že z niektorých vystúpení poslankyne Juríkovej (PS) mal pocit, že v pléne stojí advokát Európskej komisie.

"Otázka je, kde sú naše národnoštátne záujmy a suverenita. My nemusíme ísť dogmaticky až za rámec toho, čo požaduje únia," dodal policajný exprezident a poprosil opozíciu, aby nezavádzala verejnosť. Tvrdí, že ju jej poslanci vykreslili ako prepad do pekla.

"Skúsme sa držať faktov a potom hovoriť," uzavrel.

  |  

Metsolovú opätovne zvolili za predsedníčku Európskeho parlamentu

Európsky parlament si zvolil v utorok v Štrasburgu za svoju predsedníčku maltskú europoslankyňu Robertu Metsolovú z Európskej ľudovej strany.

Metsolová získala 562 hlasov, čím dosiahla potrebnú absolútnu väčšinu platných hlasov. Jej jedinou vyzývateľkou bola španielska europoslankyňa Irene Monterová za frakciu Ľavica. Tá získala od poslancov 61 hlasov. Na zvolenie bolo potrebných 312 hlasov.

Metsolová europoslancom poďakovala za ich hlasy. "S veľkou pokorou a cťou prijímam túto pozíciu. Bude to parlament pre každého," uviedla v úvode svojho prejavu. Viackrát spomenula, že Európa by mala byť pre všetkých.

Metsolová pôsobila vo funkcii predsedníčky EP aj od začiatku roka 2022, do tejto funkcie ju zvolili po smrti vtedajšieho predsedu Davida Sassoliho. Vo veku 43 rokov sa vtedy stala najmladšou predsedníčkou EP a len treťou ženou, ktorá stojí na jeho čele.

Maltská politička sa prvýkrát dostala ako poslankyňa do europarlamentu v roku 2013. Kandidátka najväčšej politickej frakcie v europarlamente bola považovaná za favoritku volieb predsedu EP. Bude súčasťou predsedníctva EP, ktoré tvoria aj 14 podpredsedovia a piati kvestori, ktorých voľba bude nasledovať ešte počas utorka a stredy.

Metsolová získala v júnových eurovoľbách na Malte až 80 percent hlasov svojej strany a tretinu všetkých odovzdaných hlasov, čím sa zapísala do histórie maltských volieb. Celkovo získala až 87 473 prednostných hlasov.

Pred zvolením do EP pôsobila ako právnička špecializujúca sa na európske právo. Pracovala ako atašé pre právnu a justičnú spoluprácu a vedúca oddelenia pre spravodlivosť a vnútorné veci pri Stálom zastúpení Malty pri Európskej únii a ako právna poradkyňa v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS).

Predseda EP sa volí na dva a pol roka s možnosťou znovuzvolenia, to znamená na polovicu volebného obdobia europarlamentu. Podľa informácií na stránkach EP reprezentuje europarlament navonok a vo vzťahu k ostatným inštitúciám EÚ.

Dohliada taktiež na prácu Parlamentu a jeho orgánov, ako aj na rozpravy v pléne a dodržiavanie rokovacieho poriadku. Pri otvorení každého zasadnutia Európskej rady vyjadruje predseda stanovisko a záujmy jedinej priamo volenej inštitúcie EÚ týkajúce sa bodov v programe rokovania a ďalších tém. Po prijatí rozpočtu EÚ v Parlamente ho predseda podpisuje, čím sa rozpočet stáva platným. Tiež podpisuje všetky legislatívne akty prijaté v rámci riadneho legislatívneho postupu, približuje úlohy predsedu oficiálna stránka EP.

(tasr)