Preskočiť na obsah
  |  

Americkú ambasádu v Bratislave nasvietili dúhou na počesť sobotného pochodu LGBT hrdosti

Americkú ambasádu v Bratislave nasvietili dúhou na počesť sobotného pochodu LGBT hrdosti. Nasvietenie časti budovy ambasády na Hviezdoslavovom námestí pribudlo ku gigantickej dúhovej vlajke, ktorá z okna zastupiteľstva odvisla už minulý rok.

Ambasáda USA na Slovensku sa svojou výzdobou v piatok večer pochválila na sociálnych sieťach. "Oslavy Pride sú dôležitou pripomienkou, že KAŽDÝ — bez ohľadu na to, ako sa identifikuje alebo koho miluje — má právo na rešpekt, dôstojnosť a rovnosť", napísali na facebooku.

Americké zastupiteľstvo zároveň vyhlásilo, že "LGBTQI+" komunita čelí opakujúcim sa verbálnym aj fyzickým útokom, preto je potrebné opakovať svoju podporu "hlasnejšie ako kedykoľvek predtým".

Dúhový Pride sa v Bratislave uskutoční v sobotu 20. júla. Podujatie sa bude konať zväčša na Námestí Slobody, kde sú na programe koncerty a príhovory. Súčasťou Pridu, ktorý sa po novom označuje za "festival", bude aj pochod mestom. Témou tohtoročného podujatia je "slovenská kultúra".

Nad podujatím prevzali záštitu primátor Bratislavy Matúš Vallo a predseda bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.

  |  

Bidenove príznaky covidu sa výrazne zlepšili, uviedol jeho lekár

Bidenove príznaky covidu sa výrazne zlepšili, uviedol jeho lekár, naďalej však berie lieky. Uviedol to v piatok jeho lekár Kevin O'Connor.

"Jeho slabý a suchý kašeľ a zachrípnutie sú aj naďalej jeho hlavnými príznakmi, od včera sa však významne zlepšili," povedal O'Connor. Prezidentov pulz, krvný tlak, frekvencia dýchania a telesná teplota dosahujú normálne hodnoty. "Jeho úroveň nasýtenia krvi kyslíkom v bežnom prostredí je aj naďalej vynikajúca," uviedol a dodal, že prezidentove pľúca sú čisté.

Prezident Biden mal pozitívny test na covid v noci na štvrtok. Dostal dávku lieku Paxlovid a zostal v izolácii vo svojom dome v Rehoboth Beach v štáte Delaware. V súvislosti s ochorením Biden zrušil účasť na konferencii organizácie UnidosUS, ktorá zastupuje záujmy ľudí latinskoamerického pôvodu.

(reuters, afp, tasr)

  |  

Mexický prezident sa chystá reagovať na Trumpove plány na uzavretie hraníc

Mexický prezident sa chystá reagovať na Trumpove plány na uzavretie hraníc. Plánuje poslať americkému kandidátovi na prezidenta list ako reakciu na jeho plány, že v prípade volebného víťazstva dokončí múr na hraniciach USA a Mexika.

"Môjmu priateľovi Donaldovi Trumpovi pošlem list, pretože si myslím, že nie je dostatočne informovaný o téme migrácie i o tom, aké je dôležité udržiavať hospodársku integráciu medzi USA, Mexikom a Kanadou," povedal López Obrador. Takisto mu chce objasniť, že migranti nie sú pašeráci drog, ale ľudia hľadajúci si poctivú prácu.

Trump vo svojom štvrtkovom prejave počas zjazdu Republikánskej strany v Milwaukee prisľúbil najrozsiahlejšiu deportačnú operáciu v dejinách svojej krajiny, píše AP. Nezákonne prekračovanie hranice s Mexikom množstvom ľudí označil za inváziu. "Skoncujem s krízou nezákonnej imigrácie zatvorením našich hraníc a dokončením múru," povedal.

Trump počas pôsobenia v úrade prezidenta v roku 2019 oznámil, že hranice uzavrie na dlhé obdobie, ak mexické úrady nezastavia migrantov. López Obrador však uviedol, že ekonomiky USA a Mexika sú natoľko prepojené, že by nevydržali uzavretie hraníc ani na jeden mesiac.

(afp, ap, tasr)

  |  

Poľsko vyšetruje údajné podnecovanie vraždy lídra bieloruskej opozície Pavla Latušku

Poľsko vyšetruje údajné podnecovanie vraždy lídra bieloruskej opozície Pavla Latušku. V piatok to Latuška potvrdil pre poľské médiá.

Latuška pre PAP uviedol, že sa neobrátil na prokuratúru a nepodal ani trestné oznámenie. "Pochopil som to tak, že vyšetrovanie začali z úradnej povinnosti," povedal. Dodal, že od začiatku tohto roka poľské zložky zmarili "dve hrozby" voči jeho osobe.

Hovorca poľskej prokuratúry Przemyslaw Nowak potvrdil, že vyšetrovanie sa začalo v apríli. Zameriava sa na "podnecovanie istej osoby, aby zabila Pavla L., ku ktorému došlo v auguste 2022 v meste Piaseczno". Nabádať na vraždu mala podľa hovorcu osoba zapojená do činnosti cudzej rozviedky. V prípade zatiaľ nikto neobvinili.

Bieloruská opozícia Latušku viackrát spomínala ako budúceho kandidáta na prezidenta. Krajinu však v októbri 2020 opustil zo strachu pred prenasledovaním zo strany štátnych orgánov. V súčasnosti žije v exile v Európe. Bieloruský súd ho v roku 2023 v neprítomnosti odsúdil na 18 rokov väzenia.

(pap, tasr)

  |  

Tisíce Chorvátov podpísali petíciu proti návrhu na opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby

Tisíce Chorvátov podpísali petíciu proti návrhu na opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby. Chorvátsko oficiálne zrušilo brannú povinnosť v roku 2008, rok pred vstupom do Severoatlantickej aliancie.

Chorvátski predstavitelia však uvažujú o opätovnom zavedení povinnej služby od začiatku roka 2025, pričom sa odvolávajú na pretrvávajúce nepokoje vo svete. Podľa nového systému by ročne odviedli 18-tisíc mladých mužov, ktorí by slúžili tri mesiace.

"Vzhľadom na súčasnú geopolitickú a bezpečnostnú situáciu v Chorvátsku a vo svete je potrebné obnoviť základný vojenský výcvik," povedal v júni chorvátsky minister obrany Ivan Anušič. Právne predpisy súvisiace s týmto systémom však ešte nepredložili prezidentovi Zoranovi Milanovičovi ani predsedovi vlády Andrejovi Plenkovičovi a vyžadovali by si schválenie parlamentom.

Zámery silového rezortu odsúdili skupiny občianskej spoločnosti vrátane Centra pre ekonomické vzdelávanie, ktoré zorganizovalo predmetnú petíciu. Tú podpísalo už viac ako 5-tisíc jednotlivcov.

(afp, tasr)

  |  

Poľská strojárska firma odmieta obvinenia z výroby súčiastok pre drony Iránu

Poľská strojárska firma odmieta obvinenia z výroby súčiastok pre drony Iránu. Zároveň zdôraznila, že prebiehajúce vyšetrovanie sa týka iba preverenia potrebných vývozných povolení.

Súkromná rozhlasová stanica Radio Zet vo štvrtok informovala, že spoločnosť WSK Poznaň predala čerpadlá určené pre traktory iránskemu výrobcovi motorov Motorsazan Company. Podľa stanice však komponenty skončili namiesto toho v bezpilotných lietadlách, ktoré Irán poslal do Ruska.

"Článok, ktorý zverejnil vysielateľ Radio Zet naznačuje, že WSK Poznaň podporuje iránsky zbrojný priemysel a že sa komponenty vyrobené spoločnosťou používajú na výrobu bojových dronov Iránu," uviedla WSK. "Spoločnosť tieto informácie vyslovene odmieta," vyhlásila v reakcii.

WSK Poznaň ozrejmila, že prokuratúra vedie vyšetrovanie vývozu súčiastok, ktoré spoločnosť vyrobila a dodala do Iránu. Prípad sa však nezaoberá tým, či ukrajinská strana našla komponenty alebo čerpadlá spoločnosti. Rovnako tak nespomína ani dodávky iránskym výrobcom dronov, informovala spoločnosť a zároveň doplnila, že jej čerpadlá nie sú ani vhodné do takýchto vojenských zariadení. Aj poľská prokuratúra vo štvrtok uviedla, že firmu WSK Poznaň vyšetruje pre podozrenie z vyvážania výrobkov dvojakého použitia bez príslušných povolení. O bezpilotných lietadlách alebo Iráne sa nezmienila.

(reuters, tasr)