Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lídri Ruska a Palestíny sa stretli v Moskve. Putina znepokojuje počet civilných obetí v Gaze

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že Moskva je znepokojená vysokým počtom civilných obetí v Pásme Gazy. Povedal to počas stretnutia s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom v Moskve, na ktorom potvrdil ruskú podporu v otázke palestínskej štátnosti. O stretnutí informovali agentúra AFP a portál Moscow Times.

„Obávame sa predovšetkým civilných strát,“ vyjadril sa ruský prezident o pokračujúcej vojne v Pásme Gazy. Podľa Putina možno dlhotrvajúci a stabilný mier v regióne dosiahnuť jedine implementovaním všetkých rezolúcií, ktoré v tejto otázke prijala OSN.

Potrebné je taktiež vytvorenie plnohodnotného palestínskeho štátu. „Robíme všetko pre podporu Palestíny a palestínskeho ľudu,“ dodal ruský prezident.

Abbás Putinovi odkázal, že „Rusko je jedným z najbližších priateľov palestínskeho ľudu“. Obaja lídri viedli rokovania krátko po víkendovom útoku Izraela na Gazu, pri ktorom podľa palestínskych úradov zahynulo 93 ľudí vrátane 11 detí. Izrael tvrdí, že pri útoku zneškodnil 31 militantov.

Abbás plánoval navštíviť Moskvu už v novembri 2023. Pre prebiehajúci konflikt v Pásme Gazy však stretnutie odložili.

AFP pripomína, že Moskva sa roky snažila udržiavať vyvážené vzťahy so všetkými kľúčovými aktérmi na Blízkom východe. Od začiatku vojny v Pásme Gazy a útoku Ruska na Ukrajinu však Moskva upevňuje vzťahy s protivníkmi Izraela – militantným palestínskym hnutím Hamas a Iránom.

Kremeľ taktiež ostro kritizoval zabitie vodcu Hamasu Ismáíla Haníju v Teheráne. Hamas z jeho smrti obviňuje Izrael, ktorý to oficiálne nepotvrdil ani nevyvrátil.

V Pásme Gazy vládne od roku 2007 hnutie Hamas. Abbásov konkurenčný sekulárny a nacionalistický Fatah zase ovláda Palestínsku samosprávu, ktorá má čiastočnú kontrolu nad Izraelom okupovaným Západným brehom Jordánu.

(tasr)

Minúta  |  

Korupčné kauzy Kováčika pridelili jeho bývalému podriadenému. Ten musel konať

Prokurátor Bohdan Čeľovský pod Dušanom Kováčikom pracoval na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) 15 rokov. Po tom, ako generálny prokurátor Maroš Žilinka pozastavil výkon funkcie prokurátorovi Michalovi Šúrekovi, bolo treba prerozdeliť kauzy, ktoré dozoroval.

Podľa zistení portálu Aktuality.sk tri kauzy Kováčika - ktorého spoza mreží na základe dovolania ministra spravodlivosti Borisa Suska prepustili pred pár dňami - pristáli na stole práve Čeľovskému.

Ten pre portál potvrdil, že na ÚŠP pod Kováčikom pôsobil od roku 2006. "Až do jeho zadržania som mal s Dušanom Kováčikom korektné pracovné vzťahy, ktoré boli bez konfliktov. Mám za to, že nemôžem objektívne vykonávať prokurátorský dozor," vysvetlil s tým, že nadriadenému preto okamžite predložil záznam o pocite zaujatosti. "Po mojom oznámení námietky by mal môj nadriadený rozhodnúť," dodal.

Tiež mu pridelili korupčný prípad, v ktorom bol bývalý prokurátor ÚŠP Kováčik v roku 2022 právoplatne odsúdený za prijatie úplatku vo výške 50-tisíc eur. V tomto prípade bol pritom Čeľovský jedným zo svedkov.

Politické rozhodnutie o prepustení Kováčika je nebezpečný precedens

Mohlo by Vás zaujímať Politické rozhodnutie o prepustení Kováčika je nebezpečný precedens

V kauze známej pod názvom Očistec vidí pritom prokurátor zaujatosť aj voči niekdajšiemu policajnému prezidentovi Tiborovi Gašparovi. "Vzhľadom na jeho neustále nepravdivé útoky na ÚŠP ako kolektív, ktorý mal dlhodobo porušovať ľudské práva a dokonca páchať trestnú činnosť, som k nemu nadobudol výrazne negatívny až nepriateľský vzťah," zhodnotil.

Bohdan Čeľovský pracoval na ÚŠP dovedna 18 rokov. Posledne riadil oddelenie zločineckých skupín, extrémizmu a terorizmu. Po novele Trestného zákona a zrušení ÚŠP ho presunuli na prieskumné oddelenie generálnej prokuratúry, kde sa venuje aj dovolaniam či návrhom na postup podľa paragrafu 363.

(max)

Minúta  |  

Odvolaná šéfka Baletu SND Nina Poláková je opäť vo svojej funkcii

O riaditeľskú funkciu Polákovú pripravil dnes už bývalý generálny riaditeľ Slovenského národného divadla (SND) Matej Drlička pre "napätie v súbore". Jej návrat na pozíciu od utorka 13. augusta, ktorú zastávala od februára 2022, potvrdil rezort kultúry.

"Jej odvolanie 8. júla 2024 sa udialo v rozpore so Štatútom SND a bez súhlasu ministerky kultúry. Štatút SND vyžaduje prerokovanie takýchto krokov s vedením ministerstva," upresnila Petra Bačinská, hovorkyňa ministerstva s tým, že vedenie rezortu s Polákovou rokovalo 8. augusta.

Rozhovor so šéfkou Baletu SND vniesol podľa hovorkyne "veľa svetla do praktík bývalého riaditeľa SND a prečo musela zo svojej funkcie na začiatku júla nedobrovoľne odísť. My na ministerstve kultúry veríme, že jej návrat prispeje k stabilizácii situácie v Balete SND a k pokračovaniu jeho úspešného rozvoja".

Vedenie ministerstva pripomenulo, že Nina Poláková je medzinárodne oceňovaná slovenská baletná tanečnica, ktorá pôsobila ako vedúca sólistka v Štátnom balete vo Viedni a stvárňovala hlavné úlohy v dielach ikonických svetových choreografov.

(max)

Minúta  |  

Šimkovičová odvolala troch členov Rady Fondu na podporu umenia

Odvolanie sa týka Alžbety Lukáčovej, Kataríny Kövesdi Cvečkovej a Rastislava Steranku, ktorí boli do Rady vymenovaní dávnejšie ministrami kultúry, a to bez návrhu. O kroku šéfky rezortu kultúry informovalo komunikačné oddelenie ministerstva.

V zmysle zákona môže člena rady, menovaného bez návrhu, odvolať minister aj bez uvedenia dôvodu. Od augusta platí novela zákona o Fonde na podporu umenia. Právomoc rozhodovať o dotáciách fondu dostala rada, ktorej počet členov sa rozšíril z deviatich na trinásť.

Rovnako sa zvýšil aj počet členov rady menovaných ministrom bez návrhu zo štyroch na sedem. Jedného člena vymenuje ministerka na návrh starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov.

Princíp menovania zvyšných piatich členov sa nemení, ministerka ich menuje na základe návrhu organizácií pôsobiacich v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že nemá záujem o anexiu dobytého ruského územia

Ukrajina nemá záujem o prevzatie územia, ktoré získala počas cezhraničného vpádu do ruskej Kurskej oblasti, povedal v utorok hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tichyj. Ukrajinské operácie v tejto oblasti označil za „absolútne legitímne“, jeho vyhlásenie citovala agentúra AFP.

„Čím skôr bude Rusko súhlasiť s obnovením spravodlivého mieru, tým skôr sa zastavia nájazdy ukrajinských obranných síl do Ruska,“ povedal na tlačovej konferencii Tichyj.

Ruská armáda vedie v Kurskej oblasti od minulého utorka intenzívne boje s ukrajinskými silami. Ide o najväčšiu ukrajinskú cezhraničnú operáciu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok povedal, že cezhraničný útok ukrajinskej armády na Kurskú oblasť je pre Ukrajinu otázkou bezpečnosti. Dodal, že ukrajinské sily dostali pod kontrolu oblasti, odkiaľ Rusko podnikalo útoky na Ukrajinu.

Ruského prezidenta Vladimira Putina je podľa Zelenského potrebné prinútiť uzavrieť mier, keďže je tak veľmi odhodlaný bojovať.

(tasr)

Minúta  |  

Poľské stíhačky vzlietli k ruskému lietadlu nad Baltským morom

Dvojica poľských stíhačiek vzlietla v pondelok k ruskému lietadlu IL-20, ktoré vykonávalo prieskumnú misiu v medzinárodnom priestore nad Baltským morom. O incidente informovalo v utorok operačné velenie poľských ozbrojených síl (DORSZ) na sieti X, citovala agentúra PAP.

„Dvojica poľských stíhačiek F-16... identifikovala 12. augusta lietadlo Ruskej federácie, ktoré letelo nad Baltským morom,“ uviedlo DORSZ. Dodalo, že stíhačky vzlietli k ruskému lietadlu, ktoré bolo na prieskumnej misii v medzinárodnom vzdušnom priestore, pričom pri incidente nedošlo k narušeniu priestoru nad poľskými teritoriálnymi vodami.

Identifikácia zahraničného lietadla vojenským letectvom zahŕňa priblíženie a nadviazanie vizuálneho alebo rádiového kontaktu s takýmto lietadlom, ktoré sa napríklad približuje k vzdušnému priestoru krajiny, vysvetľuje PAP.

Piloti stíhačiek tak môžu lietadlo identifikovať a následne ho nasmerovať na určenú trasu, či prípadne ho vo vážnejších prípadoch aj prinútiť pristáť na konkrétnom letisku.

V posledných mesiacoch poľské alebo iné spojenecké stíhačky viackrát spozorovali ruské lietadlá v oblasti Baltského mora. Samotné DORSZ takúto situáciu naposledy hlásilo v máji.

Kontrolu ruských lietadiel a ich činnosti v oblasti nad Baltským morom a pobaltskými krajinami vykonáva misia NATO Baltic Air Policing. Spojenecké lietadlá v rámci nej vzlietajú zo základní v poľskom Malborku, litovskom Šiauliai a estónskom Ämari.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.