Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Húsíovia zaútočili na úrady ochrany ľudských práv v Jemene, tvrdí OSN

Organizácia Spojených národov v utorok oznámila, že jej kancelárie pre ľudské práva v meste San‘á napadli jemenskí šíitski povstalci hnutia Ansár Alláh (húsíovia). Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk žiadal ich okamžitý odchod a vrátenie zhabaného majetku, informovala agentúra AFP.

„Vstúpiť do kancelárie OSN bez povolenia a násilne sa zmocniť dokumentov a majetku je v úplnom rozpore s výsadami a imunitou Organizácie Spojených národov,“ poznamenal vo vyhlásení Türk. „Zároveň ide o vážny útok na schopnosť OSN vykonávať svoj mandát vrátane podpory a ochrany ľudských práv, ktoré má môj úrad chrániť.“

Húsíovia sú zapojení do dlhotrvajúcej občianskej vojny, ktorá vyvolala jednu z najhorších humanitárnych kríz na svete. Viac ako polovica obyvateľov najchudobnejšej krajiny Arabského polostrova je preto odkázaná na pomoc, pripomína AFP.

Povstalci sa v septembri 2014 zmocnili hlavného mesta San‘á, čo si v marci nasledujúceho roka vyžiadalo vojenskú intervenciu pod vedením Saudskej Arábie v mene jemenskej vlády.

V júni tohto roka húsíovia zadržali 13 zamestnancov OSN vrátane šiestich pracovníkov Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a viac ako 50 zamestnancov mimovládnych organizácií, ako aj jednu osobu z veľvyslanectva. Húsíovia tvrdili, že v skutočnosti zadržali „americko-izraelskú špionážnu sieť“, ktorá pôsobila pod zásterkou humanitárnych organizácií. OHCHR tieto tvrdenia dôrazne odmieta.

Dvoch ďalších zamestnancov OHCHR zadržali v novembri 2021 a v auguste 2023. Všetkých držia v izolácii. „S ťažkým srdcom znovu žiadam o ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie,“ povedal Türk.

„Je kľúčové, aby de facto úrady rešpektovali OSN a jej nezávislosť a okamžite prepustili všetkých zadržiavaných zamestnancov OSN. Taktiež by mali vytvoriť podmienky, v ktorých bude môcť môj úrad a ostatné agentúry OSN pokračovať vo svojej dôležitej práci pre obyvateľov Jemenu bez hrozieb a prekážok,“ uzavrel vysoký komisár.

(tasr)

Minúta  |  

Hamas zaútočil raketami na Tel Aviv

Útok dvoma raketami z Pásma Gazy na izraelské mesto oznámilo v utorok ozbrojené krídlo palestínskeho militantného hnutia Hamas. Izraelská armáda uviedla, že rakety mesto nezasiahli.

Brigády Izzadína al-Kassáma podľa agentúry Reuters vo vyhlásení uviedli, že pri útoku použili dve rakety M90 a podnikli ho v "reakcii na sionistické masakre proti civilistom a úmyselné vysídľovanie" Palestínčanov. Podľa izraelských médií bolo v Tel Avive počuť výbuchy, no nehlásili nijaké obete ani zranených.

Izraelská armáda potvrdila, že palestínski militanti vypálili z Pásma Gazy dve rakety. Jedna však podľa nej dopadla do mora pri pobreží stredného Izraela a druhá na územie Izraela nedoletela, píše agentúra AP.

Po začiatku vojny v Pásme Gazy sa dramaticky znížil počet raketových útokov palestínskych militantov a k poslednému raketovému útoku na Tel Aviv prišlo 26. mája. Militanti stále sporadicky podnikajú raketové a mínometné útoky v blízkosti hraníc s Izraelom, no takmer všetky ich projektily zachytí alebo zostrelí protivzdušná obrana v otvorenom priestore.

Hamas podnikol útok na Tel Aviv v čase, keď je izraelská armáda v stave najvyššej pohotovosti v súvislosti s očakávaním možného útoku Iránu a ním podporovaných militantných skupín. Irán totiž pohrozil Izraelu odvetou za atentát na vodcu Hamasu Ismáíla Haníju, ku ktorému prišlo 31. júla v Teheráne.

https://twitter.com/JNS_org/status/1823363654563062180

(tasr)

Minúta  |  

Lídri Ruska a Palestíny sa stretli v Moskve. Putina znepokojuje počet civilných obetí v Gaze

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že Moskva je znepokojená vysokým počtom civilných obetí v Pásme Gazy. Povedal to počas stretnutia s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom v Moskve, na ktorom potvrdil ruskú podporu v otázke palestínskej štátnosti. O stretnutí informovali agentúra AFP a portál Moscow Times.

„Obávame sa predovšetkým civilných strát,“ vyjadril sa ruský prezident o pokračujúcej vojne v Pásme Gazy. Podľa Putina možno dlhotrvajúci a stabilný mier v regióne dosiahnuť jedine implementovaním všetkých rezolúcií, ktoré v tejto otázke prijala OSN.

Potrebné je taktiež vytvorenie plnohodnotného palestínskeho štátu. „Robíme všetko pre podporu Palestíny a palestínskeho ľudu,“ dodal ruský prezident.

Abbás Putinovi odkázal, že „Rusko je jedným z najbližších priateľov palestínskeho ľudu“. Obaja lídri viedli rokovania krátko po víkendovom útoku Izraela na Gazu, pri ktorom podľa palestínskych úradov zahynulo 93 ľudí vrátane 11 detí. Izrael tvrdí, že pri útoku zneškodnil 31 militantov.

Abbás plánoval navštíviť Moskvu už v novembri 2023. Pre prebiehajúci konflikt v Pásme Gazy však stretnutie odložili.

AFP pripomína, že Moskva sa roky snažila udržiavať vyvážené vzťahy so všetkými kľúčovými aktérmi na Blízkom východe. Od začiatku vojny v Pásme Gazy a útoku Ruska na Ukrajinu však Moskva upevňuje vzťahy s protivníkmi Izraela – militantným palestínskym hnutím Hamas a Iránom.

Kremeľ taktiež ostro kritizoval zabitie vodcu Hamasu Ismáíla Haníju v Teheráne. Hamas z jeho smrti obviňuje Izrael, ktorý to oficiálne nepotvrdil ani nevyvrátil.

V Pásme Gazy vládne od roku 2007 hnutie Hamas. Abbásov konkurenčný sekulárny a nacionalistický Fatah zase ovláda Palestínsku samosprávu, ktorá má čiastočnú kontrolu nad Izraelom okupovaným Západným brehom Jordánu.

(tasr)

Minúta  |  

Korupčné kauzy Kováčika pridelili jeho bývalému podriadenému. Ten musel konať

Prokurátor Bohdan Čeľovský pod Dušanom Kováčikom pracoval na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) 15 rokov. Po tom, ako generálny prokurátor Maroš Žilinka pozastavil výkon funkcie prokurátorovi Michalovi Šúrekovi, bolo treba prerozdeliť kauzy, ktoré dozoroval.

Podľa zistení portálu Aktuality.sk tri kauzy Kováčika - ktorého spoza mreží na základe dovolania ministra spravodlivosti Borisa Suska prepustili pred pár dňami - pristáli na stole práve Čeľovskému.

Ten pre portál potvrdil, že na ÚŠP pod Kováčikom pôsobil od roku 2006. "Až do jeho zadržania som mal s Dušanom Kováčikom korektné pracovné vzťahy, ktoré boli bez konfliktov. Mám za to, že nemôžem objektívne vykonávať prokurátorský dozor," vysvetlil s tým, že nadriadenému preto okamžite predložil záznam o pocite zaujatosti. "Po mojom oznámení námietky by mal môj nadriadený rozhodnúť," dodal.

Tiež mu pridelili korupčný prípad, v ktorom bol bývalý prokurátor ÚŠP Kováčik v roku 2022 právoplatne odsúdený za prijatie úplatku vo výške 50-tisíc eur. V tomto prípade bol pritom Čeľovský jedným zo svedkov.

Politické rozhodnutie o prepustení Kováčika je nebezpečný precedens

Mohlo by Vás zaujímať Politické rozhodnutie o prepustení Kováčika je nebezpečný precedens

V kauze známej pod názvom Očistec vidí pritom prokurátor zaujatosť aj voči niekdajšiemu policajnému prezidentovi Tiborovi Gašparovi. "Vzhľadom na jeho neustále nepravdivé útoky na ÚŠP ako kolektív, ktorý mal dlhodobo porušovať ľudské práva a dokonca páchať trestnú činnosť, som k nemu nadobudol výrazne negatívny až nepriateľský vzťah," zhodnotil.

Bohdan Čeľovský pracoval na ÚŠP dovedna 18 rokov. Posledne riadil oddelenie zločineckých skupín, extrémizmu a terorizmu. Po novele Trestného zákona a zrušení ÚŠP ho presunuli na prieskumné oddelenie generálnej prokuratúry, kde sa venuje aj dovolaniam či návrhom na postup podľa paragrafu 363.

(max)

Minúta  |  

Odvolaná šéfka Baletu SND Nina Poláková je opäť vo svojej funkcii

O riaditeľskú funkciu Polákovú pripravil dnes už bývalý generálny riaditeľ Slovenského národného divadla (SND) Matej Drlička pre "napätie v súbore". Jej návrat na pozíciu od utorka 13. augusta, ktorú zastávala od februára 2022, potvrdil rezort kultúry.

"Jej odvolanie 8. júla 2024 sa udialo v rozpore so Štatútom SND a bez súhlasu ministerky kultúry. Štatút SND vyžaduje prerokovanie takýchto krokov s vedením ministerstva," upresnila Petra Bačinská, hovorkyňa ministerstva s tým, že vedenie rezortu s Polákovou rokovalo 8. augusta.

Rozhovor so šéfkou Baletu SND vniesol podľa hovorkyne "veľa svetla do praktík bývalého riaditeľa SND a prečo musela zo svojej funkcie na začiatku júla nedobrovoľne odísť. My na ministerstve kultúry veríme, že jej návrat prispeje k stabilizácii situácie v Balete SND a k pokračovaniu jeho úspešného rozvoja".

Vedenie ministerstva pripomenulo, že Nina Poláková je medzinárodne oceňovaná slovenská baletná tanečnica, ktorá pôsobila ako vedúca sólistka v Štátnom balete vo Viedni a stvárňovala hlavné úlohy v dielach ikonických svetových choreografov.

(max)

Minúta  |  

Šimkovičová odvolala troch členov Rady Fondu na podporu umenia

Odvolanie sa týka Alžbety Lukáčovej, Kataríny Kövesdi Cvečkovej a Rastislava Steranku, ktorí boli do Rady vymenovaní dávnejšie ministrami kultúry, a to bez návrhu. O kroku šéfky rezortu kultúry informovalo komunikačné oddelenie ministerstva.

V zmysle zákona môže člena rady, menovaného bez návrhu, odvolať minister aj bez uvedenia dôvodu. Od augusta platí novela zákona o Fonde na podporu umenia. Právomoc rozhodovať o dotáciách fondu dostala rada, ktorej počet členov sa rozšíril z deviatich na trinásť.

Rovnako sa zvýšil aj počet členov rady menovaných ministrom bez návrhu zo štyroch na sedem. Jedného člena vymenuje ministerka na návrh starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov.

Princíp menovania zvyšných piatich členov sa nemení, ministerka ich menuje na základe návrhu organizácií pôsobiacich v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.