Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Maďarsku padol teplotný rekord. Obec Kelebia zaznamenala 40,7 stupňa Celzia

Doteraz najteplejší 13. august v Maďarsku zaznamenali v Kaposvári v Šomodskej stolici v roku 1946 s hodnotou 39,8 stupňa Celzia.

Meteorologická služba predĺžila aktuálne platnú výstrahu pred horúčavami až do nedele a zvýšila ju na tretí stupeň.

(tasr, hungaromet)

Minúta  |  

V Nemecku klesol počet migrantov prichádzajúcich cez Bielorusko

Do Nemecka zamierilo v prvom polroku približne 3100 migrantov, ktorí cestovali práve cez Bielorusko. V rovnakom období v roku 2023 využilo túto trasu na vstup do Nemecka približne 7926 migrantov, pričom do konca roka ich počet vzrástol na 11 932.

Európska únia obvinila bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka z úmyselnej podpory a pomoci migrantom vstúpiť do EÚ bez povolenia cez jeho krajinu.

Údaje nemeckej vlády tiež ukazujú, že najväčšiu skupinu tvorili migranti z Afganistanu a následne zo Somálska, Indie, Iránu a Jemenu. Mnohí z nich cestovali bez potrebných dokladov.

V októbri 2023 nariadila nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová dočasné kontroly na hraniciach s Poľskom, Českou republikou a Švajčiarskom. Odvtedy kontroly už viackrát predĺžili.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Rezort vnútra smúti za chlpáčom Hectorom: Ratoval ľudí po výbuchu v Prešove i zemetrasení v Turecku

Nemecký ovčiak narodený v septembri 2016 do horskej služby nastúpil ako šteniatko. Vyrástol z neho všestranný štvornohý záchranár, ktorý so svojím psovodom Jakubom Filipkom zachraňovali životy v rôznych situáciách nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

V nedeľu 11. augusta však skonal. "Skúsený záchranársky pes Hector bude chýbať nielen psovodovi a jeho rodine, ale celej Horskej záchrannej službe. Hector, ďakujeme za tvoju službu!"píše ministerstvo vnútra.

Hector bol nasadzovaný do pátracích a záchranných akcií v horách v lete aj zime, pri vyhľadávaní ľudí v lavínach aj v ruinách. Pomáhal napríklad po tragickom výbuchu bytového domu v Prešove v roku 2019. Nejeden raz ochránil pred nebezpečenstvom aj svojho pána.

Ministerstvo uvádza, že bol jeden z trojice služobných psov, ktoré boli v roku 2023 súčasťou tímu slovenských záchranárov rezortu vnútra vyslaných na pomoc do Turecka po ničivom zemetrasení. Podarilo sa mu tu nájsť štyri živé osoby, z toho boli dve deti.

(max)

Minúta  |  

Húsíovia zaútočili na úrady ochrany ľudských práv v Jemene, tvrdí OSN

Organizácia Spojených národov v utorok oznámila, že jej kancelárie pre ľudské práva v meste San‘á napadli jemenskí šíitski povstalci hnutia Ansár Alláh (húsíovia). Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk žiadal ich okamžitý odchod a vrátenie zhabaného majetku, informovala agentúra AFP.

„Vstúpiť do kancelárie OSN bez povolenia a násilne sa zmocniť dokumentov a majetku je v úplnom rozpore s výsadami a imunitou Organizácie Spojených národov,“ poznamenal vo vyhlásení Türk. „Zároveň ide o vážny útok na schopnosť OSN vykonávať svoj mandát vrátane podpory a ochrany ľudských práv, ktoré má môj úrad chrániť.“

Húsíovia sú zapojení do dlhotrvajúcej občianskej vojny, ktorá vyvolala jednu z najhorších humanitárnych kríz na svete. Viac ako polovica obyvateľov najchudobnejšej krajiny Arabského polostrova je preto odkázaná na pomoc, pripomína AFP.

Povstalci sa v septembri 2014 zmocnili hlavného mesta San‘á, čo si v marci nasledujúceho roka vyžiadalo vojenskú intervenciu pod vedením Saudskej Arábie v mene jemenskej vlády.

V júni tohto roka húsíovia zadržali 13 zamestnancov OSN vrátane šiestich pracovníkov Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a viac ako 50 zamestnancov mimovládnych organizácií, ako aj jednu osobu z veľvyslanectva. Húsíovia tvrdili, že v skutočnosti zadržali „americko-izraelskú špionážnu sieť“, ktorá pôsobila pod zásterkou humanitárnych organizácií. OHCHR tieto tvrdenia dôrazne odmieta.

Dvoch ďalších zamestnancov OHCHR zadržali v novembri 2021 a v auguste 2023. Všetkých držia v izolácii. „S ťažkým srdcom znovu žiadam o ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie,“ povedal Türk.

„Je kľúčové, aby de facto úrady rešpektovali OSN a jej nezávislosť a okamžite prepustili všetkých zadržiavaných zamestnancov OSN. Taktiež by mali vytvoriť podmienky, v ktorých bude môcť môj úrad a ostatné agentúry OSN pokračovať vo svojej dôležitej práci pre obyvateľov Jemenu bez hrozieb a prekážok,“ uzavrel vysoký komisár.

(tasr)

Minúta  |  

Hamas zaútočil raketami na Tel Aviv

Útok dvoma raketami z Pásma Gazy na izraelské mesto oznámilo v utorok ozbrojené krídlo palestínskeho militantného hnutia Hamas. Izraelská armáda uviedla, že rakety mesto nezasiahli.

Brigády Izzadína al-Kassáma podľa agentúry Reuters vo vyhlásení uviedli, že pri útoku použili dve rakety M90 a podnikli ho v "reakcii na sionistické masakre proti civilistom a úmyselné vysídľovanie" Palestínčanov. Podľa izraelských médií bolo v Tel Avive počuť výbuchy, no nehlásili nijaké obete ani zranených.

Izraelská armáda potvrdila, že palestínski militanti vypálili z Pásma Gazy dve rakety. Jedna však podľa nej dopadla do mora pri pobreží stredného Izraela a druhá na územie Izraela nedoletela, píše agentúra AP.

Po začiatku vojny v Pásme Gazy sa dramaticky znížil počet raketových útokov palestínskych militantov a k poslednému raketovému útoku na Tel Aviv prišlo 26. mája. Militanti stále sporadicky podnikajú raketové a mínometné útoky v blízkosti hraníc s Izraelom, no takmer všetky ich projektily zachytí alebo zostrelí protivzdušná obrana v otvorenom priestore.

Hamas podnikol útok na Tel Aviv v čase, keď je izraelská armáda v stave najvyššej pohotovosti v súvislosti s očakávaním možného útoku Iránu a ním podporovaných militantných skupín. Irán totiž pohrozil Izraelu odvetou za atentát na vodcu Hamasu Ismáíla Haníju, ku ktorému prišlo 31. júla v Teheráne.

https://twitter.com/JNS_org/status/1823363654563062180

(tasr)

Minúta  |  

Lídri Ruska a Palestíny sa stretli v Moskve. Putina znepokojuje počet civilných obetí v Gaze

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že Moskva je znepokojená vysokým počtom civilných obetí v Pásme Gazy. Povedal to počas stretnutia s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom v Moskve, na ktorom potvrdil ruskú podporu v otázke palestínskej štátnosti. O stretnutí informovali agentúra AFP a portál Moscow Times.

„Obávame sa predovšetkým civilných strát,“ vyjadril sa ruský prezident o pokračujúcej vojne v Pásme Gazy. Podľa Putina možno dlhotrvajúci a stabilný mier v regióne dosiahnuť jedine implementovaním všetkých rezolúcií, ktoré v tejto otázke prijala OSN.

Potrebné je taktiež vytvorenie plnohodnotného palestínskeho štátu. „Robíme všetko pre podporu Palestíny a palestínskeho ľudu,“ dodal ruský prezident.

Abbás Putinovi odkázal, že „Rusko je jedným z najbližších priateľov palestínskeho ľudu“. Obaja lídri viedli rokovania krátko po víkendovom útoku Izraela na Gazu, pri ktorom podľa palestínskych úradov zahynulo 93 ľudí vrátane 11 detí. Izrael tvrdí, že pri útoku zneškodnil 31 militantov.

Abbás plánoval navštíviť Moskvu už v novembri 2023. Pre prebiehajúci konflikt v Pásme Gazy však stretnutie odložili.

AFP pripomína, že Moskva sa roky snažila udržiavať vyvážené vzťahy so všetkými kľúčovými aktérmi na Blízkom východe. Od začiatku vojny v Pásme Gazy a útoku Ruska na Ukrajinu však Moskva upevňuje vzťahy s protivníkmi Izraela – militantným palestínskym hnutím Hamas a Iránom.

Kremeľ taktiež ostro kritizoval zabitie vodcu Hamasu Ismáíla Haníju v Teheráne. Hamas z jeho smrti obviňuje Izrael, ktorý to oficiálne nepotvrdil ani nevyvrátil.

V Pásme Gazy vládne od roku 2007 hnutie Hamas. Abbásov konkurenčný sekulárny a nacionalistický Fatah zase ovláda Palestínsku samosprávu, ktorá má čiastočnú kontrolu nad Izraelom okupovaným Západným brehom Jordánu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.