Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Španielskom otriasa vražda dieťaťa. Páchateľ je na úteku

Jedenásťročného chlapca v nedeľu pobodal ostrým predmetom neznámy maskovaný útočník na futbalovom ihrisku v španielskom mestečku Mocejón, uviedla španielska štátna televízia RTVE a viacero tamojších novín. Informovala o tom agentúra DPA.

Páchateľ po čine z miesta ušiel. Po príchode záchranárov na miesto už zranený chlapec utrpel zástavu srdca a nedokázali ho znovu oživiť.

Motív útočníka nebol bezprostredne jasný; tamojšie úrady po ňom vyhlásili rozsiahle pátranie.
Šok z krvavého činu vyjadril aj Emiliano García-Page, premiér španielskeho autonómneho regiónu Kastília-León.

"Vyslovujem rodine maloletého chlapca svoju úprimnú sústrasť… a dúfam, že páchateľa čo možno najskôr nájdu a vydajú do rúk spravodlivosti," napísal na platforme X.

(tasr)

Minúta  |  

Česko zasiahnu v nedeľu nebezpečné búrky

Tamojší meteorológovia zvýšili stupeň nebezpečenstva na vysoký, informuje TASR podľa portálu iDnes.cz. V prívalových zrážkach môže napršať približne 50 milimetrov, v opakovaných búrkach i viac. Na Morave a v Sliezsku zostáva v platnosti varovanie pred silnými búrkami, vyplýva z aktuálnej výstrahy Českého hydrometeorologického ústavu (ČHMÚ).

Ako ďalej upozornil, búrky sa v dôsledku zvlneného studeného frontu budú v ČR vyskytovať v nedeľu popoludní, večer a v prvej polovici noci na pondelok. Okrem prívalového dažďa je tiež možný výskyt búrok s krúpami a nárazov vetra dosahujúcich 70 kilometrov za hodinu.

Okolo poludnia sa už začali tvoriť prvé búrky na západe Čiech, veľmi silná búrka zasiahla napríklad okolie mesta Toužim na Karlovarsku. Neskôr popoludní veľmi silné búrky dorazia podľa meteorológov aj na Českomoravskú vrchovinu a do severovýchodných Čiech, večer potom na Moravu a do Sliezska, píše iDnes.cz.

SHMÚ aj naďalej varuje, že vietor môže vyvracať stromy a spôsobiť rozsiahlejšie škody na majetku, výpadky v energii či problémy v doprave.

Búrky sa najmä v juhovýchodnej polovici Česka objavili aj v sobotu.

(tasr)

Minúta  |  

Záverečné reči v procese so Štefanom Žigom by mohli odznieť v októbri

Záverečné reči v procese s príbuzným bývalého ministra hospodárstva a životného prostredia a súčasného podpredsedu parlamentu Petra Žigu Štefanom Žigom by na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku mohli odznieť v októbri. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu, ktorý na 2. októbra vytýčil nový termín hlavného pojednávania.

Samosudca Milan Cisárik pritom ešte vo februári vo veci ukončil dokazovanie. Záverečné reči tak mali pôvodne odznieť už v apríli, súd bol však podľa novoprijatej novelizácie trestných kódexov povinný opätovne posúdiť podanú obžalobu.

Tá podľa sudcu Cisárika spĺňala zákonné náležitosti, obhajoba však proti rozhodnutiu podala sťažnosť na Najvyšší súd. Z tohto dôvodu boli následne zrušené aj júnové termíny pojednávania.

Podnikateľ je stíhaný pre trestný čin podplácania. Podľa obžaloby Štefan Žiga podplácal bývalého šéfa finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernarda Slobodníka. Obžalovaný obvinenia odmieta. Súd prípad prejednáva od januára 2023.

Štefan Žiga bol pôvodne obvinený, že odovzdal úplatky v sume 175-tisíc eur. Tie mali v období rokov 2016 až 2020 smerovať bývalému šéfovi Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernardovi Slobodníkovi, ale aj bývalému šéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi.

Vo veci podplácania Makóa však nakoniec Generálna prokuratúra SR prostredníctvom paragrafu 363 Trestného poriadku zrušila Žigovi obvinenie. Peniaze pre Slobodníka sa mali týkať vyšetrovania kauzy známej ako Valčeky, v ktorej išlo o nadmerné odpočty DPH.

(sita)

Minúta  |  

Rakúsko postihli silné búrky a záplavy, ochromili dopravu aj vo Viedni

Prudké dažde postihli cez víkend alpské regióny Rakúska a voda zaplavila aj ulice metropoly Viedeň. V mnohých častiach krajiny došlo k závažným škodám, ako aj k ochromeniu cestnej a železničnej dopravy, uviedli v nedeľu tamojšie úrady, ktoré citovala agentúra Reuters.

Prívaly vody zmiešanej s bahnom strhávali vozidlá v lyžiarskom rezorte St. Anton na západe Rakúska, ako vyplývalo zo záberov zverejnených na sociálnych sieťach.

Rekordné dažďové zrážky zaznamenali aj vo Viedni, uviedla štátna televízia ORF. Voda v sobotu v štvrti Döbling strhla jednu ženu, ktorá zostala zakliesnená pod autobusom stojacim na zastávke. Ženu museli vyslobodzovať hasiči, následne bola v kritickom stave prevezená do nemocnice.

Hasiči v rakúskej metropole zasahovali v priebehu soboty viac než 450-krát, keď smršť spôsobila dopravný chaos a v dôsledku zaplavenia koľají ochromila mestskú železničnú dopravu, uvádza ORF.

„Silné búrky spôsobili veľké škody v mnohých častiach Rakúska,“ uviedol v nedeľu na platforme X spolkový kancelár Karl Nehammer, ktorý sa zároveň poďakoval predstaviteľom pracujúcim na odstraňovaní škôd.

Podľa ORF spadlo v štvrti Döbling až 110 litrov vody na meter štvorcový, čo je v lete doposiaľ najvyššia nameraná hodnota v 152-ročnej histórii záznamov. Rekordom všetkých čias bolo 139 litrov na meter štvorcový z mája roku 1885.

(tasr)

Minúta  |  

Krajná ľavica sa Macronovi vyhráža ústavnou žalobou za nevymenovanie premiéra

Krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI) pohrozila prezidentovi Emmanuelovi Macronovi podaním ústavnej žaloby pre podozrenie zo spáchania „inštitucionálneho prevratu proti demokracii“. Podľa LFI sa Macron tohto skutku dopustil tým, že údajne odmieta vziať na vedomie výsledok júlových predčasných parlamentných volieb.

Toto vyhlásenie zverejnené v nedeľu na portáli periodika La Tribune a citované na webe BFMTV podpísal líder LFI Jean-Luc Mélenchon, koordinátor LFI Manuel Bompard a predsedníčka poslaneckého klubu LFI Mathilde Panotová.

Upozorňujú v ňom, že ich spoločné vyhlásenie má byť pre Macrona varovaním, že „použijú všetky ústavné prostriedky“, aby mu zabránili v nerešpektovaní vôle voličov.

Macron má v piatok v pláne prijať predstaviteľov vedenia politických strán a rokovať s nimi o kandidátovi na post predsedu vlády.

Ako upozornila televízia BFM, toto rokovanie sa uskutoční takmer mesiac a pol po voľbách, čo podľa kritikov vyvoláva obavy, že Macron nechce rešpektovať výsledok volieb, v ktorých zvíťazila ľavicová koalícia Nový ľudový front (NFP).

Macronovi centristi skončili vo voľbách druhí pred národno-konzervatívnym Národným zhromaždením (RN). Ani jeden z týchto blokov nemá v parlamente absolútnu väčšinu.

Macron už 23. júla vylúčil možnosť vymenovať za premiérku zástupkyňu NFP Luciu Castetsovú, pričom dôvodil, že sa jej nepodarí získať podporu dostatočného počtu poslancov.

Odvtedy sa ako možný kandidát na premiéra spomína Xavier Bertrand zo strany Republikáni (LR) či dokonca bývalý socialistický premiér Bernard Cazeneuve.

Vedenie LFI v tejto situácii tvrdí, že Macronovo konanie „možno opísať ako inštitucionálny puč proti demokracii“. Odvolávajú sa preto na článok 68 ústavy, ktorý umožňuje parlamentu odvolať prezidenta pre neplnenie povinností vyplývajúcich z jeho mandátu.

V snahe dosiahnuť tento cieľ LFI najprv musí presvedčiť dostatok – dve tretiny – poslancov z Národného zhromaždenia a Senátu, dvoch komôr francúzskeho Národného zhromaždenia, aby ustanovili tribunál, ktorý sa podnetom na prezidentovo odvolanie bude zaoberať.

Takýto tribunál bude mať následne mesiac na to, aby tajným hlasovaním rozhodol, pričom opäť dvojtretinovou väčšinou hlasov.

Končiaci minister financií Bruno Le Maire v rozhovoroch pre médiá opakovane upozorňuje na to, že politická neistota poškodzuje ekonomiku Francúzska, a aj pozorovatelia očakávajú, že prijatie rozpočtu na rok 2025 bude túto jeseň výzvou.

„Macron sa spolieha na to, že mu pomôže doznievanie triumfálnych olympijských hier v Paríži,“ predpokladá Mujtaba Rahman, ktorý pôsobí ako výkonný riaditeľ pre Európu v think tanku Eurasia Group.

„Kľúčom bude presvedčiť niektorých politikov z ľavého i pravého stredu, že nový premiér je tu na záchranu Francúzska, nie na záchranu Macrona,“ doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

Libanon je od soboty bez elektriny

Pre nedostatok paliva na výrobu elektrickej energie bola v sobotu v Libanone odstavená posledná fungujúca elektráreň. Informoval o tom spravodajský portál L‘Orient-Le Jour.

Spoločnosť Électricité du Liban (EDL) vo svojom vyhlásení potvrdila, že posledná výrobná jednotka elektrárne az-Zahrání je úplne mimo prevádzky. EDL objasnila, že odstávka je spôsobená vyčerpaním zásob paliva.

V dôsledku toho sa bez dodávok elektriny ocitli odberatelia na celom území Libanonu vrátane veľkých miest a dôležitej infraštruktúry: letiska v Bejrúte, prístavu, vodných čerpadiel a kanalizačných systémov.

EDL uviedla, že elektráreň obnoví prevádzku hneď, ako budú opäť zabezpečené dodávky ropy. Vláda informovala, že nová dávka paliva by mohla byť dodaná 20. augusta.

Libanon čelí problémom s výrobou elektriny veľmi často. Takmer presne pred rokom, v auguste 2023, bola krajina tiež úplne bez prúdu – dve elektrárne prestali fungovať pre nesplácanie dlhov voči operátorskej spoločnosti.

Väčšina libanonských občanov si za posledné roky zvykla kompenzovať pravidelné výpadky elektriny za pomoci dieselových generátorov. Už niekoľko rokov sú totiž dodávky elektriny nepravidelné, pričom sa stáva, že elektrina je k dispozícii len dve hodiny denne.

Energetická kríza v Libanone sa zhoršila v roku 2019, keď krajinu zasiahla veľká ekonomická kríza. Jej vypuknutie sa pripisuje aj desaťročiam korupcie v politickej triede a vo svete podnikania.

Podľa OSN tri štvrtiny z viac ako šiestich miliónov obyvateľov krajiny žijú pod hranicou chudoby.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.